Denník N

Ivan Krastev: Čo príde po Európe? : Migrácia je malá revolúcia

Po prezidentských voľbách vo Francúzku som sa potešil, že vyhral Emmanuel Macron a nie Marine Le Pen. Vtedy som si ironicky pomyslel, že Európska únia prežije minimálne ďalšie štyri roky.

Žijeme dobu, kedy sa k Únii približujú mraky. Obávame sa šedého sveta, kedy sa Európa opäť rozdelí, prípadne scenáru, kedy periférie na východných a južných hraniciach ostanú samé napospas Číne, Rusku, nestabilnému Blízkemu Východu a Afrike.

Naša príslušnosť k EÚ je jeden z dôvodov, prečo som ostal žiť na Slovensku. Vďaka tomu je tu niečo, čo presahuje našu etnicky zahľadenú a často uzavretú krajinu. Inštitúcie EÚ nie sú unesený štát – nerozhodujú v prospech oligarchov, ako je to u nás doma. V Únii je veľa štátov s kvalitnejším zdravotníctvom, školstvom, kultúrou, infraštruktúrou, životom. Máme sa od koho učiť a inšpirovať, preto som rád, že sme jej súčasťou.

Ján Kudlička: PF 2008 : Putovanie ku katedrále I. (2008).

Čo príde po Európe?

Čo príde po Európe? Najnovšia kniha Ivana Krasteva, bulharského politológa, píšuceho komentáre aj pre New York Times, si kladie otázku, ktorá vzišla z viacnásobných kríz – od finančnej v roku 2008, cez bankrot Grécka, migračnú krízu, brexit, zvolenie Trumpa až po ukrajinskú krízu a nástup anti-európskych strán naprieč Úniou. Vystúpením Veľkej Británie stratí únia HDP o veľkosti približne 27 slovenských ekonomík. Podľa Krasteva EÚ prežije odchod periférií, vystúpenie Nemecka alebo Francúzka ťažko. Z dezintegrácie Únie sa môže zrodiť búrka nacionalizmu – otvorenie krívd a tráum z prvej a druhej svetovej vojny. Colné bariéry, čakanie na hraniciach, silnejúca moc oligarchov, premena liberálnych demokracií na neliberálne. Rozklad inštitúcií a právneho štátu, „orbánizácia“ nášho regiónu, nárast emigrácie, stagnácia a úpadok. Tento príbeh poznáme. V našom širšom okolí leží viac krajín, kde môžeme cez dovolenku dané javy pozorovať, časť javov aj priamo doma.

Martin Martinček: Nezbadaný svet. Chiméra (1962). SNG.

Migrácia je malá revolúcia

Krastev za jednu z hlavných príčin nárastu anti-európskych strán považuje revolúciu pohybu. Cez Google Street View sa môže ktokoľvek zo sveta prejsť našimi ulicami, vidieť domy a autá, porovnať ich s vlastnými v krajine XY. Pred nástupom internetu, v roku 1981, boli napr. ľudia v Nigérii rovnako šťastní ako Nemci (šťastie národa nesúvisí s materiálnym bohatstvom).[1] Dnes už niečo také nie je možné, lebo sa porovnávame len s bohatšími globálnymi susedmi – sme globálna dedina. Raymond Aron mal pravdu, keď pred pár rokmi skonštatoval že „ľudstvo ako celok je na ceste k rovnosti, a tak sa nerovnosť medzi národmi stane rovnako dôležitou, ako kedysi bola nerovnosť triedna.“ [5]

Rudolf Sikora: Z cyklu Pozemšťan [II] (1998–1999). SGB.
Zmeniť vládu alebo režim je ťažké, niekedy až nemožné. Jednoduchšie je odísť do krajiny, kde sa dá žiť v mieri a v relatívnom blahobyte. Nezabúdajme na možnosť zarobenia kapitálu a návratu domov s novým štartom. Naši predkovia v minulosti vo veľkom emigrovali a my by sme dnes neboli, kde sme, keby všetci ostali sedieť doma na zadkoch, prípadne ležať za pecou. Áno, aj my sme boli pfuj, pfuj ekonomickí emigranti. Dnes žije vo svete státisíce Slovákov, z ktorých veľká časť ostane žiť v nových domovoch a krajinách.

Rudolf Sikora: Pyramída II. (1976). SNG.

Krastev upozorňuje, že by sme mali venovať väčšiu pozornosť rokom 1848, 1867 a ďalším, v ktorých habsburská ríša stála na pokraji možného rozpadu. Ríše končili a múry padali v okamihoch, kedy to často nikto neočakával. So ZSSR sme mali žiť na večné časy, čo našťastie moja generácia pozná len z počutia a kníh. Ak mi bude dopriate odísť do dôchodku, tak ma ešte čaká 35 rokov práce. Ak by som sa mal teraz staviť, že EÚ dovtedy prežije, prípadne, že naša krajina v nej zotrvá, tak by som si rovno radšej zahral ruletu, nie ruskú.

Rudolf Sikora: Z cyklu Pozemšťan [II] (1998–1999). Stredoslovenská galéria.
Czesław Miłosz: „Človek zvykne za prirodzené považovať zriadenie, v ktorom žije.“ [3] Neviem, čo by som robil, keby sa Únia rozpadla, prípadne, keby Slovensko z nej vystúpilo. Ale ako programátor hovoriaci po anglicky by som mal viac možností ako človek neovládajúci iný jazyk s málo vyhľadávanými zručnosťami. Táto neviazanosť elít a profesií na danú krajinu je v protiklade k ľuďom, ktorí si nevedia predstaviť opustiť svoj domov. Krastev túto globálnu mobilitu považuje za príčinu odklonu od meritokracie (vláda najschopnejších) a príklonu k populistom, ktorí sľubujú, že svoju krajinu nikdy neopustia, že ostanú v krajine aj v dobrom, aj v zlom. Či to naozaj tak bude, je nepodstatné, dôležitý je pocit. Je zaujímavé, že sa mobilita spája len so špeciálnymi zručnosťami. Pritom v zahraničí pracuje veľa odvážnych ľudí, bez znalosti jazyka, bez odbornej zručnosti. Úspešná migrácia je podľa Krasteva malá revolúcia. Migrácia je malá revolúcia!

Emil Sedlák: 6-Vízum do Európy (1980). SNG.

Návrat nacionalizmu

Migrácia vrátila do centra európskej politiky nacionalizmus a zmenila stav, kedy krajiny z východu viac verili kompetentnejším technokratom z Bruselu, ako vlastnej, často skorumpovanej a nekompetentnej vláde. Krajiny na západe zase verili viac vlastným vládam, pokiaľ mali pocit, že ich krajina dokáže mať vplyv na smerovanie EÚ. Dnes ten pocit strácajú, čo mal na svedomí brexit a hroziaci frexit. Merkelovej otvorenie hraníc pre všetkých bez kontroly bol krásny humanistický čin, ale Únia by sa pri všeobecnom zrušení kontrol rýchlo rozpadla. Migrácia je ekonomicky všeobecne prospešná, len ju treba kontrolovať. Migrácia môže prinášať ťažší život najchudobnejším obyvateľom cieľovej krajiny, ktorých treba podporovať, aby sa nestali „porazenými migráciou“ – najviac ohrozené sú ich deti (podľa oxfordského ekonóma Paula Colliera, kniha Exodus).[4] Podľa Krasteva je migrácia 11. septembrom pre Európu. Musíme sa s ňou naučiť žiť, musíme vypočuť obavy voličov anti-európskych strán a pomôcť im ich rozptýliť a spracovať.

Zuzana Mináčová: Pohyb v čase III. (1973). SNG.

Narodiť sa v Ukrajine, zomrieť na Slovensku

Krastev poukazuje, že nič tak neovplyvní bohatstvo, ktoré v živote dosiahneme, ako to, do akej krajiny sa narodíme. Byť Nemcom nám dáva iné možnosti ako byť Maročanom. Je rozdiel sa dnes narodiť na Slovensku alebo v Sýrii. Pas je jedna z najväčších devíz, aké na začiatku života dostaneme.

Ivan Krastev – Čo príde po Európe? – str.26.

Za jednu z ďalších príčin kríz, okrem nepriaznivej demografie, považuje aj uvoľnenie regulácii kapitalizmu, ktorým čelil po druhej svetovej vojne. „Štát vysokých daní“ sa zmenil na „štát dlhov“. K tomu pripočítajme daňové upratovanie korporácií a oligarchov v daňových rajoch a náš unesený štát, ktorý uprednostňuje „tisícku“ vyvolených na úkor celého národa.

Ivan Krastev – Čo príde po Európe? – str.12.

„Národ, podobne ako Boh, je jedným zo štítov, ktorým sa ľudstvo bráni proti smrteľnosti.“[6] Nájde sa o 100 rokov niekto, kto bude čítať slovenskú poéziu? V malých národoch je prítomná obava zo zmiznutia – príchody migrantov z iných kontinentov túto melanchóliu umocňujú. Ale našu poéziu môžu čítať napr. aj x-té generácie Slovákov, ktorí prišli z Ukrajiny, aby sa stali jednými z nás. Nielen my musíme ísť do sveta, je čas, aby svet prišiel k nám. Krastev:

„Keď v televízii vidíte starých ľudí, ktorí protestujú proti tomu, aby sa utečenci usadili v ich opustených dedinách, kde sa celé desaťročie nenarodilo dieťa, srdce vám ide puknúť z oboch strán – zo súcitu s utečencami, ale aj so starými a opustenými ľuďmi, ktorým sa ich svet rozpadá pred očami. Nájde sa o 100 rokov niekto, kto bude čítať bulharskú poéziu?“ [6]

Martin Martinček: Martin Dutka a jeho sestra VIII. (1964–1966). SNG.

Nepísal som o tom, čo bude po Európe, ani ako a prečo sa môže Európa rozpadnúť – ani o tom, ako by sa rozpadu mohlo dať zabrániť. Zaujala ma línia migrácie, lebo migrácia je malá revolúcia. Nakoniec Krastev:

„Veľakrát je prekročenie našich hraníc otázkou prežitia a nie utopickej budúcnosti.“ [2]

Viera Gergeľová: Návrat jesene (1976). SNG.

 

 

Referencie:

1. Ivan Krastev – Čo príde po Európe? str. 40
2. str. 19
3. str. 120
4. str. 60
5. str. 41
6. str. 61

Teraz najčítanejšie

Jaro Stančík

Živím sa programovaním. Člen komunity, ktorá znovu otvorila Artforum v Banskej Bystrici. V kultúrnom centre tu. v Starej Turej moderujem besedy o knihách v cykle Liter.Túra. Prispievateľ do pritomnost.cz. S blogovaním som začínal na SME.