Denník N

Lukratívne miesto na kandidátke do europarlamentu si neprosím. Ďakujem…

Dnešný štvrtkový blog píšem netradične v nedeľu, vo sviatok, ale to vôbec nevadí, lebo vo štvrtok ma nenapadli tieto zaujímavé mudrovačky…

Veľa ľudí nás – tých progresívnych „makačov“ (myslím tým obe pohlavia), z Progresívneho Slovenska – častokrát nechápe. Ja som sa za posledné 4 týždne stretol niekoľkokrát s neveriacim, nechápavým pohľadom, keď som sa párkrát napríklad aj s niekoľkými ostatnými starostami/primátormi, či poslancami, ale aj bežnou verejnosťou, bavil o ustanovujúcom zasadnutí, na ktorom sa obvykle vždy na Slovensku rieši aj plat toho-ktorého starostu/primátora.

Ja som totiž ako progresívny starosta trval na tom, že okrem základného platu (ktorý definuje zákon), chcem na odmenách nula percent (zákon umožňuje zastupiteľstvu navýšiť po novom od 1.12. každomesačný plat pritom až o 60%). Vysvetľoval som to tak, že veď na odmeny nemám nárok. Čo ja môžem akože vypytovať, keď len teraz nastupujem a ako starosta som ešte nič neurobil? Za čo si to mám akože zaslúžiť?

Ľudia väčšinou pozerali…

A nechápali…

Bodaj by aj nie, veď si pozrite, čím si táto krajina musela prejsť len za posledný rok a ako sa správajú tí, ktorí jej vládnu. Čudujem sa niekedy, že ľudia pri vyslovení slova „politika“ automaticky nevracajú. Politika sa stala leprou, s ktorou nikto slušný nechce nič mať. A to je zle, pretože len slušní, poctiví a kvalitní ľudia v nej dokážu túto krajinu ako-tak opraviť. Samé sa to neurobí…

Ak totiž krajinu našim deťom začneme opravovať už teraz – o nejaké peniaze prídeme (hlavne na vlastných platoch, pretože štát nás nikdy nezaplatí tak ako súkromný sektor, ale veď s tým sme rátali a vlastné peniaze nás zaujímajú až po tých verejných) ale v budúcnosti sa nám to mnohonásobne vráti naspäť v podobe fungujúceho štátu, kde nás nezabije vlastná posteľ pri bežnom ležaní na lôžku v krajskej nemocnici…

Toto musíme pochopiť…

S tým súvisí aj ďalšia vec, ktorá súvisí s nadpisom tohoto blogu. Bola to taká interná vec, ale dnes už to hádam nie je tajomstvom.

Bol som súčasťou 14-člennej kandidátky Progresívneho Slovenska do tohtoročných, extrémne dôležitých, májových eurovolieb do Európskeho parlamentu v Bruseli.

Prečo sú tentokrát také dôležité?

Vysvetlím. Čakajú nás zlomové voľby. Populistické sily chcú EÚ oslabiť a rozdeliť, my ju chceme naopak posilniť a posunúť vpred. Sme totiž presvedčení, a dokumentuje to i aktuálna skúsenosť, že Slovensko môže byť úspešné len v slobodnej, demokratickej a silnej Európe…

Vzhľadom na víťazstvo v novembrových komunálnych voľbách som však dlžný ľuďom najrýchlejšie rastúcej obci na Slovensku, ktorým od 10. decembra naplno slúžim ako ich starosta, vysvetliť, čo teraz bude nasledovať.

Teplučkého miesta na kandidátke som sa, pre mňa a pre mojich kolegov v PS naprosto pochopiteľne, vzdal. Sme organizácia, ktorú nezaujíma hon na teplé „fleky“. Sme organizácia, kde sa nepozeráme na to, že „ježiš, koľko ľudí ma tu pozná – to by bolo krúžkov v eurovoľbách!“. Sme organizácia, kde sa nezvykne sedieť na dvoch stoličkách, pretože to znamená, že ani na jednej nemakáte naplno. Sme organizácia, kde sú HODNOTY viac než všetko bohatstvo sveta, pretože máme jednoznačný cieľ – opraviť nádhernú krajinu, v ktorej žijeme a ktorá je super, len sa jej treba úprimne venovať…

Ľudí, ktorí mi verili a veria, nechcem za žiadnych okolností sklamať. Pokračovať v kampani do europarlamentu – nech by pritom vyhliadky boli akokoľvek priaznivé – by znamenalo, že s obcou, ktorej „oprava“ je pre mňa prioritou č. 1, to nemyslím úplne vážne.

Ja to však myslím smrteľne vážne a žiaden Brusel, nech je akokoľvek dôležitý, pre mňa momentálne neexistuje. Nechystám sa za lepším flekom, nechystám sa za inou výzvou, nechystám sa do pokojnejších vôd. Chcem, aby bol Hviezdoslavov jedno z najlepších miest na život na Žitnom ostrove a časom možno aj na celom Slovensku. Je to misia dlhá, ťažká a náročná…

Takí však už my v tom Progresívnom Slovensku sme. Ľahké misie mávať nezvykneme. Toto sme my a iní už nebudeme.

Makajme spoločne na tom, aby sa postupne táto krajina vyliečila. Z europarlamentu, zo slovenského parlamentu a zo slovenských miest a obcí – na čele so slušnými, poctivými a kvalitnými ľuďmi, ktorých sľuby nekončia pri prvej zákrute, na ktorej trepocú bankovky…

P.S.: Mimochodom, lídrom našej kandidačnej listiny bude podpredseda PS a neskutočný pracant Mišo Šimečka; nasledovať bude brutálne šikovná Zora Jaurová, ktorá sa zaoberá kultúrou; a napokon i Martin Hojsík, ktorý sa venuje ochrane životného prostredia ako nikto iný v tejto krásnej krajine. Od radosti neviem, koho krúžkovať…

 

P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší:

https://www.facebook.com/ZaLepsiHviezdoslavov

Teraz najčítanejšie

Marek Lackovič

Novozvolený progresívny starosta najrýchlejšie rastúcej obce na Slovensku - Hviezdoslavova. Kým veľká časť samospráv sa z prírastku obyvateľstva teší, v prípade Hviezdoslavova je situácia iná. Obec, dnes už s vyše 4.000 obyvateľmi, mnohými neslávne prezývaná aj ako najväčší bratislavský satelit, vzdialená len 13 kilometrov od prvej tabule „Bratislava“, musí čeliť enormnému nárastu populácie. Marek Lackovič je zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska a donedávna bol aj jeho trnavským predsedom. Predsedovania sa vzdal bezprostredne po zvolení za starostu, aby naplno sedel len na jednej stoličke. 20. septembra 2019 bol Hviezdoslavov pod jeho 10-mesačným vedením ocenený prestížnou Cenou pre otvorenú samosprávu za rok 2019, ktorú udeľuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Po roku bol Hviezdoslavov na ocenenie nominovaný opäť.