Denník N

Metal, ktorý vás pošle k ortopédovi – top 5 metalových albumov 2018

Zdroj: imagenesmi.com
Zdroj: imagenesmi.com

Rok 2018 bol nečakane bohatý na pecky vo všetkých subžánroch heavy metalu. Aj keď neprekonal z môjho pohľadu legendárny 2015, nechýbalo veľa. Vitajte v mojom osobnom výbere toho najlepšieho, čo osmičkový rok priniesol našim nebohým krkom \m/

Hneď na úvod ospravedlňte menšie zdržanie. Síce som nechlastal ako veľká časť slovenskej populácie, ale vianočné masakre v práci ma tak zmohli, že neostalo veľa energie. Navyše pri researchi na tento článok som objavil až nečakane veľa materiálu, ktorý som musel dobehnúť. Absencia niektorých nahrávok by učinila môj výber nekompletným.

Neprehliadnuteľná novinka v tomto článku bude zahrnutie dvojíc albumov na niektoré priečky. Pri pravidelnom počúvaní som totiž prišiel na to, že isté albumy, keď si ich pustíte po sebe, alebo aj opačne, akoby fungovali v synergii a znásobovali si navzájom účinky. Naozaj odporúčam :)

Ok, toto máme z krku, ideme :)

 

Odpaľovač deklov z 2017

Seven Spires – Solveig

Paradoxne začneme jedným skvelým CD z 2017. Nechápem, ako mi mohlo uniknúť :)

Zvukovo ide o mix novších albumov Kamelotu so štipkou Arch Enemy s Alyssou a dostatkom svojskej esencie, aby sme ich nemuseli haniť ako klon. S trochou nadsázky by som mohol povedať, že to znie “kamelotskejšie ako Kamelot” a je pravda, že daná kapela by aj pri súčasnej skvelej forme mala problém vyprodukovať stopáž kvalitatívne sa blížiacu Solveigu.

Hudobná stránka je, samozrejme, veľmi príjemná, ale niet pochýb, čo alebo kto tu absolútne dominuje – Adrienne Cowan. Toto 24-ročné mačiatko (výzorom pripomína nevinné mačiatko, ktoré vám pri bližšom pohľade bez problémov vyškriabe oči a potom len zamňauká :D ) s nukleárnym arzenálom v hrdle zvláda čistý spev, výšky aj ječáky á la Battle Beast, dokonca aj trocha jemnejšieho growlu. Údajne pracuje aj na opernom speve a zdokonalení vibratta (predstavme si povedzme Tarju a Kiskeho).

Roky len ukážu, čo všetko dokáže. Pri správnych kapelách a skladateľoch by sa časom mohla stať legendou. Už dnes s ňou však treba počítať.

 

Ľahký dezert

Joe Satriani – What Happens Next + Dee Snider – For The Love Of Metal

Satrianiho albumy môžu občas vykazovať mierne výkyvy v kvalite, či už v rámci diskografie alebo aj medzi jednotlivými songmi. Čo mu uprieť nemožno je zápal pre vec a fakt, že vždy ide o príjemný čas strávený počúvaním jeho gitarových hrátok. Takto to asi dopadne, keď dáte virtuózovi do ruky gitaru a “hraj sa!” :)

Dee Snider sa preslávil najmä pôsobením v kultových Twisted Sister. Nemyslite si ale, že patrí do starého železa. Nechal sa roztaviť a výsledok úprimnej celoživotnej lásky k tvrdej muzike pretavil do nového CD. Z každej sekundy srší energia a ak vám chýba fajný vintage old school heavy metal, zhrabnite For The Love Of Metal, pripravte si vlasy a hor sa do headbangovania \m/

 

Auri – Auri + Scarlet Dorn – Lack Of Light

Teraz si odskočíme do vôd pritekajúcich do metalového sútoku. Auri je príjemná, silne melancholická nahrávka. Stojí za ňou frontman Nightwishu Tuomas Holopainen a zvukovo pripomína jemnejšie pasáže z novších CD Nightwish, najmä “keltsky” znejúce pasáže. Pekné pohladenie pre dušu, keď si chcete trocha prečistiť hlavu po zásobe ťažkých decibelov.

Nemecká speváčka Scarlet Dorn a jej sprievodná kapela zas priniesla o niečo tvrdšiu nahrávku. Balansuje niekde medzi pomalšími kúskami od Apocalypticy ako Bittersweet či Helden a Lanou Del Rey, ktorú pripomína občas jemne monotónnym prejavom. Nahrávke občas chýba dynamika, ale pri správnej nálade jej to odpustíte a dovolíte Lack Of Light utopiť vás v temných tónoch a ktovie, možno aj zopár uniklých slzách.

 

Eleine – Until The End

Konkrétne toto zoskupenie vo mne vzbudzovalo veľké nádeje na základe prvého CD a singlov z nového. Bohužiaľ, aj keď ide v rámci žánru o kvalitnú nahrávku, podľa môjho názoru zatiaľ nenaplnili očakávania ani potenciál. Momentálne to dali na trochu lepšiu Imperiu. Zatiaľ len druhé CD, takže uvidíme, tretie bude zlomové. Tak ma nesklamte :)

 

Worthy mentions

Bloodbath – The Arrow Of Satan Is Drawn

Bloodbath sa od začiatku svojej existencie na nič nehrajú. Odkedy vznikli, pravidelne prinášajú smrtnonosné dávky klasického death metalu. Tlačítko agresivity zapnú hneď na začiatku a vypínajú ho až s poslednou sekundou stopáže. Nič pre audio cintľavky :)

 

Judas Priest – Firepower

Niežeby niekoľko predošlých CD Judas Priest znelo skostnatelo, ale ty VOLE! Niekto zobral celé súkolie do servisu, rozobral, poriadne premazal a teraz fičia tak, ako od roku 1990, kedy svet uzrel ničiteľa Painkillera, ešte nie.

Má to cveng, má to švih, má to “gule”. Nuff said \m/

 

Behemoth – I Loved You At Your Darkest

S každým ďalším albumom od poľských przniteľov Behemoth mám čoraz silnejší pocit, že raz skončia v progresívnych vodách, podobne ako nórski Enslaved. Intenzita neklesá, avšak Nergal a spol. pridávajú do svojho arzenálu melodickosť a rôzne pre žáner netypické vyhrávky, všetko bez toho, aby zvuk “zmäkol”. Aj s takto relatívne prívetivou tvárou Behemothu by vás s týmto asi z kostola stále vyhodili cez zavreté dvere :D

UPOZORNENIE: Tento videoklip obsahuje prvky, ktoré sú nevhodné pre mladšie publikum, ako aj pre ľudí, ktorí sú citliví na nahotu alebo zobrazenie krvi/násilia. Ak ste veriaci kresťania, rovno môžete preskočiť :)

 

Seventh Wonder – Tiara

Ešte než Tommy Karevik začal hviezdiť v Kamelote a nahradil jedinečného Roya Khana, ukazoval svoje kvality práve v tejto prog power metalovej partičke.

Tiara nesie trocha stopy Karevikovho pôsobenia v Kamelote. Nebyť neustáleho pocitu, že ide o progresívnejšie ladený Kamelot, isto by návrat po ôsmich rokoch vyznel pre Seventh Wonder v podobe niektorej priečky v mojej top 5. Takto len tesne pred bránami, sorry, guys :)

 

Michael Romeo – War Of The Worlds Pt. 1

Fanúšikovia Symphony X by už boli radi za nové CD, šéfus si ale najprv musel urobiť radosť v podobe sólového projektu. Nejde o takú pecku ako svojho času Underworld, ale ak sa neviete nabažiť jeho signature zvuku zľahka mixnutého filmovými vibeom á la Star Wars, rozhodne poteší.

Rozhodne som zvedavý na druhú časť :)

 

Comeback roka 2018

Jason Becker – Triumphant Hearts

Pred veľa veľa rokmi, keď ešte umenie shreddovať patrilo k výsadám bohov, spoznal svet mladý ohnivý talent v Jasonovi Beckerovi. Dnes by ste ho azda poznali viacerí medzi najväčšími gitarovými legendami, nebyť toho, že mu schopnosť hýbať naplno všetkým zobrala Lou Gehrigova choroba (resp. ALS). Jedine oči ostali nedotknuté, a tak mu jeho otec zostrojil špeciálny počítač, vďaka ktorému mohol Jason nielen komunikovať, ale robiť aj to, čo azda najviac miloval – skladať hudbu.

Odkedy je pripútaný na lôžko, vyšlo mu už niekoľko kompilácií. Zväčša ide o kompozície, ktoré zložil, nahrané známymi hudobníkmi. Tak je to aj v prípade najnovšej kolekcie skladieb. Len málo songov by sa tu dalo zaradiť do metalu, to im však na kráse neuberá.

Síce som pri počúvaní nechytal extatické stavy ako väčšina recenzentov a snažil som sa do hodnotenia nepustiť emócie spojené s tým, že niekto dokázal očami zložiť lepšiu muziku ako zástupy iných s plnou mobilitou, ale treba uznať, Jason, toto sa ti podarilo.

Krásne CD, ktoré si vypočuje tak skúsený metalista, ako aj jeho babka (možno) :)

 

Prekvapenie roka 2018

Elvellon – Until Dawn

Klony nemám rad, nemám ich v láske. Je totiž takmer nemožné neskryte kopírovať inú kapelu bez toho, aby výsledok neznel gýčovo a trápne.

Netuším, ako sa to Elvellonu podarilo, ale fandím im. Od prvých tónov sa prenesiete niekedy do roku 2002, kedy sa začali drať na vrchol žánru, ale ešte neprekypovali filmovou bombastickosťou ako neskôr na Once.

Ešte zopár drobností dotiahnuť sem a tam, a z Elvellonu bude príjemné spestrenie akéhokoľvek metalového festu, podobne ako pri Amberian Dawn.

 

Albumy, ktoré sa umiestnili v samotnej top 5 môžem s pokojným a čistým svedomím odporučiť. Objektívne, hudobne by sa v istých prípadoch isto našli aj kvalitnejšie nahrávky. Toto je však osobný rebríček, a tak u niektorých vyrazili na povrch také vlastnosti, ktoré im zaistili výrazne viac hodín v mojich ušiach ako ostatným. Sú totiž CD, ktoré vás tak chytia a nepustia, že im odpustíte aj menšiu dávku originality či nie práve najzložitejšie inštrumentálne linky a pod.

Králi tohtoročného výberu predstihli konkurenciu drvivým spôsobom \m/

 

Topka 2018

TOP 5: Beyond Creation – Algorythm

Ak by ste hľadali “poster boys” pre modernú podobu žánru technický death metal, ťažko by ste našli lepších. V ich podaní sa nádherne snúbi death metalová brutalita s jazzovou technickou virtuozitou a všakovakými vybrnkávačkami. Niečo ako keby Dream Theater skúsili primiešať death metal do svojho repertoáru.

Ani na tretej nahrávke nesklamali. Nie je síce tak surová ako prvá ani uhladená a vyšperkovaná ako druhá, ale latku rozhodne nepodlieza. Medzi inými, ide o krásnu ukážku toho, že basgitara rozhodne nemusí byť len do počtu, ale plnohodnotným melodickým nástrojom :)

 

TOP 4: Kamelot – The Shadow Theory + Angra – ØMNI

Haven (2015) bol akýmsi druhým zjavením, Shadow Theory to teda mal ťažké, ešte ani nevyšiel z lisovne. Údernosť, aká Kamelot zdobila na Haven, je tu stále prítomná a všetko šlape plynule.

Akurát to nie je Haven, takú pecku je ťažké prekonávať. Musím však uznať, že chlapci sa veru mocne snažili \m/

Fabio Lione čaruje aj na druhom CD od svojho príchodu do brazílskej formácie Angra. Celkovo ma ØMNI neohromil tak ako predošlý Secret Garden, avšak stále by ste sa nahľadali, ak by ste skúsili vyhrabať magickejšie znejúci prog power metal z (nielen) tohtoročnej ponuky.

 

TOP 3: Orphaned Land – Unsung Prophets And Dead Messiahs

Nebudem to skrývať, Orphaned Land patria do mojej dlhodobej topky, čo sa kapiel týka. Zároveň, kapiel, ktoré si konzistentne držia kvalitu počas dlhých časových období, nie je zas tak veľa.

Keď Orphaned Land niečo vypustia, nemusíte ani váhať, rovno kupujte, lebo je takmer na 100% isté, že si nové CD nájde miesto v prehrávači (alebo na PC či MP3ke) viac ako pravidelne.

Ich albumy vždy boli o spolunažívaní náboženstiev a kultúr na Blízkom Východe, na Unsung Prophets už songy dostali občas aj politický nádych, čo mi zas tak nešmakuje, ale nie je to natoľko otravné, aby to skazilo posluch.

Rok 2018 však bol v mojom podaní aj o objavovaní (najmä technického death metalu a symfo vecí), a tak sa OL ocitli “až” na treťom mieste.

 

TOP 2: Temperance – Of Jupiter And Moons + Frozen Crown – The Fallen King

YouTube je veru mocná a za správnych okolností skvelá vec. Pustíte si obľúbený song alebo album, pozabudnete sa a zrazu vám hrá niečo, čo nepoznate, ale dáte novote šancu.

Stane sa tak, že naďabíte na skladby či kapely, ktoré vám instantne ustrelia dekel a už s tým neprestanú.

Temperance mi učarovalo vyslovene príjemným zvukom a celkovým plynutím songov. Od predošlých CD ubudlo momentov pripomínajúcich Nightwish (aj keď stále sa vyskytne aj taký), pribudlo svojskosti. Výmeny speváčok som sa trochu obával, predošlá sa vcelku vzhľadom aj spevom ponášala na Simone Simons, nová dáva o niečo nižšie polohy, ale s rovnakou gráciou. Neraz sa pristihnete, podobne ako pri Within Temptation (starších nahrávkach), že sa nechávate celkom unášať na vlne snov.

Čistý mužský spev sa s tým ženským vkusne dopĺňajú a ani sa nenazdáte, hrá prvý song znovu a vy stále nedávate STOP.

Frozen Crown som takmer zaradil ako prekvapenie roka, sú však príliš dobrí, a to vydali ešte len prvé CD. Zoberiete to najlepšie z klasických prvkov európskeho power metalu, pridáte pár kvapiek Kamelotu a Iron Maiden, poriadne premiešate, až neviete rozoznať ingrediencie, a hodíte tam tajomstvo šéfkuchára, alias rozoznateľnosť.

Srší z toho elán, pohoda a prehľad. Opakovateľne počúvateľná pecka, ktorá neomrzí, ani keď si ju pustíte viackrát za sebou. Na trón to ale tento rok nestačilo, lebo…

 

TOP 1: Amaranthe – Helix + Dynazty – Firesign

…Nils Molin. To je spoločný menovateľ najvýbušnejšieho metalového tandemu 2018. V Dynazty si rokmi spravil meno, ich predošlá nahrávka Titanic Mass ich vyniesla medzi najväčšie nádeje metalu.

V Amaranthe na poste “clean male vocals” vymenil ich dlhoročnú oporu Jakea E. Už po prvom singli 365 som mal “tušáka”, že táto bomba len čaká, kedy môže vybuchnúť. Po zakúpení som CD okamžite mrskol do prehrávača a po cca 5 kompletných počúvaniach v rade som si povedal, že by to chcelo skúsiť aj Nilsovu domovskú kapelu.

Prvých zopár albumov ma až tak neoslovilo, na Titanic Mass už to začalo do seba zapadať, no a potom… Firesign. ENERGIA. Druhý príchod Europe. Každý jeden song “napechovaný” energiou a emóciami.

Nakoniec som skúsil pustiť Helix a hneď po ňom Firesign, následne aj opačne, doteraz neviem, čo je lepšie.

Ešte späť k Amaranthe. Nikdy neprekypovali čistou originalitou. Vždy však dokázali dať dokopy neuveriteľne chytľavý mix metalu, hardcoru a popu. Prvý album fajn, ďalšie dva total pecky, nasledoval slabší Maximalism. Ich kvalít som si bol vedomý, ale Helix mi aj tak odpálil dekel do ďalšej galaxie. Tak vyrovnanú a dokonale plynúcu kolekciu piesní ešte Amaranthe dokopy nedali. Roky sa zúročili a pridaním “rozdielového hráča” Nilsa Molina stúpli o niekoľko tried vyššie.

Konkurenciu z nižších priečok môjho rebríčka doslova zvalcovali na prach. Odkedy Helix vyšiel, púšťam si ho každý deň… aspoň raz :D

Zdroj: Metal Archives

Králi roka 2018 sú už známi, ale my ešte nekončíme. 2019 ešte ani poriadne nezačala, a už sa niektoré formácie vytasili s ťažkými kalibrami, ktoré dávajú tušiť, že nasledujúci rok bude mimoriadne plodný.

 

Potenciálni kandidáti pre rok 2019

Dream Theater – Distance Over Time

Priznám sa, čo sa týchto progových gigantov týka, jemne som pozadu (albumy po Systematic Chaos-e nemám veľmi napočúvané). Singel znie vcelku sľubne, aj keď je jasné, že najväčšie pecky si nechajú na full release.

 

Rhapsody Of Fire – The Eighth Mountain

Predsalen pokračujú… Fabio Lione odišiel za lepším do Angry a život ide ďalej. Giacomo Voli, budeš to mať ťažké. Prvý singel pokračuje v inštrumentálnom trende z Into The Legend, v podstate znie vkusne, ale niečo chýba. Absencia Lioneho je cítiť aj tu. Uvidím, albumu dám šancu, keď vyjde.

 

Beast In Black – From Hell With Love

S*** na nejakú originalitu, pomixujeme to najchytľavejšie, čo nájdeme, a puf, žerte :)

O tom boli a sú Battle Beast a o inom nie sú ani Beast In Black, napriek tomu ide o nadmieru chutnú “guilty pleasure”. Stačí jeden song z nového albumu a je mi jasné, že akonáhle vyjde, neopustí moju MP3ku \m/

 

Evergrey – The Atlantic

The Storm Within predstavovalo návrat do bývalej formy, očakávania sú preto veľké. Košatejšia kompozícia songu A Silent Arc naznačuje mierny posun, stále ide o starých dobrých Evergrey. Pri smutnejších náladách odporúčam dávkovať s rozumom a isto vám pomôže.

 

Avantasia – Moonglow

Na The Raven Child som si na prvé počutia nevedel akosi navyknúť. Avšak nenápadná krása dlhých songov od Avantasie zaúčinkovala aj tu. Nekompromisná guľometná paľba špičkových speváckych výkonov prerušená iba približne v polovici nádherným gitarovým sólom. Napriek dĺžke cez 11 minút asi nebudete jediní, kto si The Raven Child pustí viackrát za sebou.

Hernajs, ak bude takto dobrý celý album, rozhodne sa o top 1 2019 už vo februári.

Ozaj, spomínal som, že Avantasiu uvidím nielen 28. marca v Bratislave, 2. apríla v Prahe, ale aj na festivale Masters of Rock 2019? Trojnásobný metalový eargazmus. K tomu ešte Dream Theater takisto na feste a 16. júla v Bratislave. Ďalšie, tentoraz dvojnásobné progové nebo.

Spoľahnite sa, že z každého budú články \m/

 

Darkwater – Human

Než sa rozlúčime, spomeniem ešte tento blesk z čistého neba. Kapelu Darkwater, kedysi jednu z mojich obľúbených v rámci prog power metalu, som považoval za príjemnú spomienku. Ich albumy si z času na čas pustím. Lahodný mix prog poweru á la Anubis Gate a temnejších odtienkov ako z Evergrey.

Myslel som si, že už sú definitívne kaput, rovnako ako Pagan’s Mind. Tak si len ležérne brúzdam zoznamom “Upcoming releases 2019” a tam toto. Keď som nahradil dekel, ktorý uletel, vravím si, NO WAY. Zatiaľ žiadny singel, ale vzhľadom na termín približne v marci je isto za rohom. THIS BETTER BE GOOD!

 

Dúfam, že som vám týmto článkom pomohol rozšíriť hudobné obzory a už teraz sa teším, čo tento rok prinesie.

Ďakujem za pozornosť a owlé pri ďalších textoch \m/

Zdroj: Pacific Standard Magazine

 

P.S.: Samozrejme, ako inak, tesne pred dokončením textu sa ku mne dostal album The Scythe Of Cosmic Chaos od nemeckého death metalového zoskupenia Sulphur Aeon. Tematicky Lovecraft. Správne temná vec, miestami zdieľajúca istú podobnosť s gréckymi Septic Flesh. Parádna kozmická mláťačka. V topke by sa asi neocitla, ale bola by škoda, keby ste si toto CD nechali ujsť :) \m/

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))