Denník N

Pellegrini a podstata ľudského vzťahu k moci

Slovenskou politickou udalosťou roka bude slovenská variácia Game of Thrones vo vnútri SMER-SD.

Politika zákerne preniká do všetkých častí spoločnosti ako radiácia. Pravdepodobne preto je ostatných niekoľko rokov čoraz viac politicky nabitejších. Trend politizácie spoločnosti neobchádza ani Slovensko, ktoré vstupuje do politicky mimoriadne zaujímavého roka.

V prvom polroku nás čakajú prezidentské voľby so zástupom rozpačitých, nezaujímavých a kontroverzných kandidátov, a neskôr voľby do Európskeho parlamentu, ktorých významným volebným motivátorom môže byť, paradoxne, protieurópsky sentiment. Druhá polovica roka 2019 nebude o nič lepšia, nakoľko Slovensko začne zahaľovať pokrútená realita predvolebnej kampane. Medzi všetkým týmto politickým šumom však preváži jedna udalosť, a to vnútrostranícky boj vo vnútri vládnej strany Smer-SD.

Tajomstvo, ktoré vie celá republika

Ak by sme chceli menovať pozitíva trojnásobnej vládnej strany, museli by sme medzi ne, bez ohľadu na náš postoj k strane, zaradiť jej vonkajšiu jednotnosť. Iste, vyskytli sa narušenia straníckej homogenity napríklad v podobe rebelantstva jej europoslancov alebo predchádzajúceho ministra kultúry a (skoro ex-)ministra zahraničných vecí, no v porovnaní s ostatnými slovenskými politickými stranami ide o homogénne zoskupenie.

Po minuloročných politických personálnych zmenách, spôsobených masovými protestami v reakcii na tragickú vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, však nikto v krajine nepochyboval o vzniku politického konfliktu vo vnútri preferenčne stále najsilnejšej strany.
Je zaujímavé, že tejto skutočnosti sa začali politickí komentátori vyjadrovať až v priebehu niekoľkých predchádzajúcich týždňov. Počas minuloročného Pellegriniho vládnutia sa objavilo len zopár komentárov a článkov, ktoré by opisovali chvenie vo vnútri strany.

Príkladov pritom bolo niekoľko. Napríklad rastúca prítomnosť Petra Pellegriniho v médiách, zatiaľ čo bývalý premiér sa v mediálnom priestore začal objavovať čoraz menej. Azda prvým významným signálom Pellegriniho samostatnosti bolo nahradenie bývalého šéfa úradu vlády Igora Federiča (blízky spolupracovník bývalého premiéra) vlastným človekom.

Pochybenia predsedovej prozreteľnosti

Novoročná zvýšená mediálna pozornosť o vnútrostraníckej rivalite pomenovala politický stav presne, no akoby sa vyhýbala ľudskému faktoru, ktorý azda najviac zavážil pri Pellegriniho politickom raste.
V momente, kedy si Peter Pellegrini prevzal z rúk prezidenta Andreja Kisku poverenie o zostavení vlády, muselo byť jasné, že novopečený premiér sa neuspokojí s pozíciou vykonávateľa vôle predsedov strán vládnej koalície.
Tento myšlienkový prerod nebol spôsobený tým, že by Peter Pellegrini bol lepší ľavicový politik alebo ponúkal spoločensky prospešnejšie návrhy, ale prostou skutočnosťou, že Peter Pellegrini je človek a politická moc býva častokrát silnejšia ako vôľa človeka.
Obsadenie najvýznamnejšej exekutívnej pozície slovenskej politiky ukázalo novému premiérovi doposiaľ nevidený spoločenský rozmer a dodalo sebavedomie v udržaní si tejto pozície. A rovnako ako on by sa zachoval každý jeden človek.

Aj keby sa Róbert Fico dostal na Ústavný súd (správu o jeho nominácii som si prečítal v polovici písania tohto textu) politický súboj vo vnútri strany ani zďaleka nie je na konci. V rovnici politického zápasu môžeme meniť politikov, no idey sú trvácnejšie súčasti rovnice. Rovnako ako celá naša krajina, tak i vládna strana hľadá svoju tvár a prebieha v nej ideový súboj.
Tradičný, konzervatívny pohľad predstavujúci istú kontinuity predchádzajúcich rokov fungovania strany sa dostáva do kontrastu s kritickejším prístupom predznamenávajúci istú reformné nálady vo vnútri strany. Obidve skupiny spája opätovná snaha o volebné víťazstvo, takže sledovať ich súboj bude zaujímavé nie len z pohľadu vývoja celej slovenskej politickej scény, ale i z pohľadu skúmania politických strán ako spoločensko-politických aktérov.

Zmiluje sa volič nad kajúcnikom?

Zvyšujúca sa popularita Petra Pellegriniho a vnútorný rozpor vo vnútri Smer-SD môžu v predvolebnom roku priniesť aj racionálne aktivity a legislatívne návrhy, ktoré môžu byť signálom pre potenciálnych voličov. Zásadnou otázkou tak ostáva, či reformovaná vládna strana na svoju stranu priláka opäť nejakých nových voličov.
Pri úrovni súčasnej spoločenskej prestíže Smer-SD je to málo pravdepodobné, no spomienka na pozitívne reakcie konania straníckych rebelov nechávajú otvorené dvere pre všetky možné scenáre. Žijeme, koniec koncov, na Slovensku, krajine neobmedzených politických možností.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie