Denník N

Sociálny pracovník? Hanba študovať, hanba byť.

„Taký mladý a už docent?“ spýtala sa ma spolužiačka na nemčine. „Tak to vyšlo.“ odvetil som s pokorou. „A v akom odbore ak smiem vedieť?“ zvedavo zisťovala ďalej. „Sociálna práca.“ odpovedám. „Ahaaa, tak mi to je jasné.“ poznamenala s pohŕdaním a úsmevom. Očakával som podobnú poznámku. V tunajšom prostredí úplne bežná spätná väzba.

Môže za to „električkové“ vnímanie študijného odboru  a množstvo absolventov („električkové“ znamená: ak Vás nezrazí električka, univerzitné vzdelanie ukončíte). V provinčnom malom okrese je detašované pracovisko, ktoré sa môže hrdiť najvyšším počtom sociálnych pracovníčok/pracovníkov na m2 na svete (tvrdenie hraničiace s istotou). Tieto dva aspekty prispeli (ne)právom k dehonestácii odboru v očiach verejnosti.

Čo je vlastne tá sociálna práca? Medzinárodná federácia sociálnej práce (IFSW) definovala v roku 2014 v Melbourne jej globálne vymedzenie: „Sociálna práca je praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu kohéziu, empowerment (o tom nabudúce) a slobodu ľudí.“ Odkaz tejto nadnárodnej definície je silný s jasnými hodnotami. Nesie v sebe profesijnú hrdosť na ktorú môžeme byť právom pyšní.

Môj britský spolužiak (študovali sme spolu v nemeckom Paderborne), ktorý sa po desiatich rokoch v anglickej armáde rozhodol študovať sociálnu prácu mi povedal: „Byť sociálnym pracovníkom v Anglicku je privilégium. Tešíme sa spoločenskému uznaniu a aj finančné ohodnotenie je nadštandardné. Po rokoch bojov chcem pomáhať.“  Pre nemecké spolužiačky bolo bežné aktivizovať sa na politickom poli. Veď kto lepšie pozná problémy a bolesti núdznych ako sociálne pracovníčky?

Je skvelé byť sociálnym pracovníkom: musíte byť zdatní v práve (viac ako tretina predmetov v Nemecku je venovaná právnym vedám), v psychológii (poznať mikrosvet klientov a nazerať na neho optikou psychologických škôl), v sociológii (čítať neviditeľné sily v spoločnosti a stáť na strane utláčaných) či v etike (dodržiavať mravné zásady a vnímať klientov ako partnerov).

Na Slovensku máme tendenciu pohŕdať (nielen) sociálnymi pracovníčkami, pracovníkmi. Sú to však pomáhajúce profesionálky, profesionáli na ktorých sa zaručene počas života aspoň raz obráti každý z nás. Vyššie uvedená definícia pokračuje menovaním pilierov na ktorých sociálna práca stojí. Sú nimi: sociálna spravodlivosť, ľudské práva, kolektívna zodpovednosť a rešpektovanie odlišností. Spravodlivo nastavený sociálny systém, dodržiavanie solidarity a slobody a rešpekt voči sebe sú princípy presahujúce vedný odbor sociálnej práce. Stoja za osvojenie nami všetkými. „Žitie“ ľudskosti v každodennej realite všedného dňa vychádzajúce z tejto profesie môže byť pre nás inšpirujúce.

Teraz najčítanejšie

Michal Kozubík

Mám to šťastie, že moja práca je zároveň moje hobby. Takmer dvadsať rokov sa venujem pomoci núdznym a pohybujem sa na poli sociálnej práce. Táto profesia v sebe spája staroslivosť o ľudí na križovatkách života a vedecký život. Je skvelé vidieť ako sa vaše výskumné zistenia môžu pretaviť do praxe a byť na osoh iným. Počas štúdií v Nemecku a Holandsku som sa u študentiek, študentov pomáhajúcich profesií stretol so silným politickým aktivizmom. Veď kto lepšie pozná problémy chudobných ľudí žijúcich na perifériách či dennodenné ťažkosti, ktorým čelia ľudia s postihnutím alebo deti bez rodičov? Svojim malým dielom sa snažím byť politicky aktívny a prispieť tak k sociálnej zmene. Som členom politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS).