Denník N

Symbióza populizmu a konšpirácií

Keď fikcia vládne…

Po udalostiach, ktoré predznamenali odchod Roberta Fica z pozície predsedu vlády, nemá zmysel pýtať sa či expremiér šíril hoaxy. Dlažobné kocky a financovanie Georgom Šorošom sa stali kultúrnym fenoménom a symbolom aj našej konšpiračnej scény a nikto nepochybuje, že autor takýchto vyjadrení má problém nielen čo sa týka volebného práva, ale o to horšie v prípade ak je na pozície výkonnej moci štátu.

Medzi výskytom konšpirácií a populizmom politikov pravdepodobne existuje priama úmera. Populista sa potrebuje zapáčiť čo najširšej skupine a v dnešných podmienkach to znamená hovoriť nielen populárne veci, ale hovoriť aj veci naprosto odtrhnuté od reality. Napriek tomu, že sa u nás dramaticky zvyšuje povedomie nielen o existencii konšpiračných teórií, stále je slabé povedomie o ich obsahu.

Môže to znieť zvláštne, ale je dobré poznať obsah konšpiračných teórií. Pomáha to nielen pri ich identifikácii, ale aj pri vysvetľovaní prečo niektorá informácia nemá absolútne nič spoločné s realitou.

Verejný rečník č.1

Ako príklad si vezmime jedno z posledných rozhodnutí Roberta Fica vo funkcie premiéra o tom, že Slovensko zatiaľ neratifikuje Istanbulský dohovor.

Citácia častí prejavu:
„V rámci ušľachtilého cieľa, teda zamedzenia násiliu na ženách zbytočne spochybňuje aj úplne prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Tieto rozdiely nazýva stereotypmi. Vydáva ich za korene domáceho násila a hovorí o rodovej rovnosti predovšetkým v rámci odstraňovania takzvaných „rolí mužov a žien v rodine“. Strana SMER-SD si ctí cyrilometodskú tradíciu SR a vníma ako nespochybniteľný fakt kresťanské piliere našej spoločnosti. Bola to strana SMER, ktorá umožnila vznik Ústavnej zmeny ktorá definovala manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy.

Pokiaľ nebude zaistený úplný súlad s Istanbulského dohovoru s Ústavou SR, predovšetkým s definíciou manželstva ako o zväzku muža a ženy.

(V rámci prejavu stihol za podpis dohovoru obviniť vládu Ivety Radičovej a ukradnúť agendu KDH, ktorá to vtedy vo vláde dopustila.)

Pozrieme sa čo hovorí Ústava Slovenskej Republiky, článok 41, bod 1:
„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“

Istanbulský dohovor nedefinuje manželstvo a to ani pre účely dokumentu samotného. Toto slovo sa v texte nachádza 3x ale nikde v dokumente sa nepíše nič formou „manželstvo je“.

Fico v tomto nehovorí pravdu a žiadne ústavné prekážky podobného charakteru, ktoré vo svojom prejave popísal neexistujú.

Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že sa jedná o rozhodnutie pri plnej informovanosti o obsahu Istanbulského dohovoru, avšak celé vyjadrenie sa zakladá na fikcii.

Verejný rečník č.2

V tom istom období dostal priestor na verejné vyjadrenie k téme právnik Patrik Daniška, ktorý je proti ratifikácii Istanbulského dohovoru.

Pán Daniška svoje myšlienky publikoval prostredníctvom blogu:

Citujem:
„Chápanie pojmu „gender“ ako synonyma pojmu „pohlavie“ je od roku 1998 obsiahnutý aj v medzinárodnom práve (pre Slovensko účinný od roku 2002), konkrétne v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu:

Pracovný preklad: „Na účely tohto štatútu sa termín „gender“ chápe ako termín poukazujúci na dve pohlavia, muža a ženu, v kontexte spoločnosti. Termín „gender“ nenaznačuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedeného významu.“

Veľmi v stručnosti od roku 1995 prebieha akási politicko-lingvistická diskusia o význam anglického slova „Gender“. Konzervatívci sa v tomto spore radi obracajú k definícii slova „gender“ podľa Rímskeho štatútu (o tom trochu neskôr).

Slovami pána Danišku:
„Možno sa teraz pýtate, čo s tým má spoločné Istanbulský dohovor? Veľa. Istanbulský dohovor pri definovaní pojmu gender nesiahol po vyššie uvedenej konsenzuálnej definícii obsiahnutej v inom medzinárodnom dohovore.“

Keď si potom Dohovor prečítate tak v Preambule nájdete tento text:
„Majúc na zreteli Rímsky štatút Medzinárodného trestného práva (2002).“

„Na účel tohto dohovoru: pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“

Istanbulský dohovor práveže siahol po definícii podľa Rímskeho štatútu, pretože ten naozaj definuje „rod“ ako „pohlavie v kontexte spoločnosti“, avšak tú druhú časť vety v definícii podľa Rímskeho Štatútu je asi obtiažne akceptovať.

Znovu tak ako v prípade Roberta Fica tvrdenia tak ako sú predkladané nemajú kontakt s reálnym obsahom Istanbulského Dohovoru a pracuje s fikciou o jeho obsahu.

Ghostwriter

V tento moment musím ukončiť aj ja objektívnu a vecnú protiargumentáciu, relevantnú k téme Istanbulského dohovoru. Môže sa zdať že bez referencie zo strany či už Roberta Fica, alebo Patrika Danišku nieje možné dohľadať zdroj ich argumentačne vyvrátených tvrdení…

Daniška a ani Fico neuviedli kým je inšpirovaný ich názor v tejto otázke a prezentujú ho ako vlastný. Expremiér veľmi neriešil argumentáciu, ale Patrik Daniška ju rozvinul v blogu.

V ňom bez zjavnej relevancie k téme prešiel od Rady Európy k OSN a k Medzinárodným konferenciám žien. Znamená to, že on nejaký súvis vidí. Prostým dohľadaním kľúčových slov z Daniškovho blogu („gender“, CEDAW, Konferencia žien v Pekingu) sa môžete dopracovať k článkom aj publikáciám na túto tému v iných jazykoch a nieje to pekný pohľad.

Autorkou nasledujúceho článku je Dale O’Leary. Na pätnástej strane článku nájdeme tvrdenie o Rímskom štatúte v rovnakom znení a rovnakom obsahu v akom ho prezentoval pán Daniška. Zároveň je to najstarší článok, ktorý spomína Radu Európy a tvrdí, že definícia slova „gender“ v tomto dokumente je len ďalší krok „genderistov“ v ich práci:

V tomto článku píše pani O’Leary o jej pohľade na niečo čo nazýva „gender mainstream“. V tento moment to začína ísť „z kopca“. Citujem:
„Once its initial successes were achieved, the women’s movement broke into two factions: Mainstream feminists who supported equal treatment of women and were anxious to use their new freedoms to enter the workforce and Marxist-influenced radical feminists who were concentrated in academia and government agencies.“

Nie často nájdete konšpiračný článok na doméne Vatikánu… Vyjadrenie sa má vzťahovať k situácii v 60. rokoch minulého storočia v USA. Tvrdenie o tom, že marxistické feministky sa zhromažďujú na univerzitách a vládnych inštitúciách nie je odzdrojované, fakticky a ani argumentačne nijak podložené. Formou akým autorka popísala tento údajný jav, samu seba vytlačila k okraju názorového spektra (Čo v celkovom kontexte nieje vôbec prekvapenie).

Ostáva otázka akým zázrakom ešte v USA ostali rodiny zložené z mužov, žien a detí ak je táto krajina vzdelávaná a riadená nebezpečnou skupinou feministiek už skoro 60 rokov. Reality check: Videli ste ich posledného prezidenta?

Pamätať si či zabudnúť?
Je ľudskou prirodzenosťou neriadiť sa zlými informáciami a čo najskôr na ne zabudnúť. Táto prirodzenosť je však v prípade konšpiračných teórií na škodu, pretože máme tendenciu na pochybný argument zabudnúť. Touto formou konšpiračné názory obchádzajú kritické myslenie – jednoducho ich podceníme a následne, nie sme schopní efektívne protiargumentovať.

Vo výsledku sa dezinformácia šíri bez toho, aby bola konfrontovaná odborníkmi či širšou verejnosťou. V momente keď ju začujete ako podporný argument na parlamentnej či vládnej úrovni je už neskoro.

Štúdiom pôvodnej argumentačnej pozície som však získal celú sadu nových silných zbraní:
a) Že pôvodný autor argumentu bol utajený (forma plagiátorstva?).
b) Že celá teória o „gender ideológii“ sa zakladá na subjektívnom vnímaní spoločenských zmien v USA jednou spisovateľkou.
c) Ako je možné, že autori argumentu prehliadli fakt, že Istanbulský dohovor sa hneď v prvom odstavci odvoláva k Rímskemu štatútu.
d) Jazyk obsiahnutý v O’Learyovej článku vám bude varovaním ak sa objaví ďalší „originálny autor“, čo založí svoj postoj na jej knihách.

Ak by ste počuli klopkanie kopýt, najpravdepodobnejšia teória by bola, že je to kôň. Menej pravdepodobne to bude zebra. Fico, Daniška a O’Learyová však počujú jednorožca – respektíve nasrané marxistické feministky.

Nikto z nich nepracoval s faktami, ani s alternatívnou intepretáciou, pracovali s čistou fikciou pričom argumentácia touto formou by v serióznej diskusii mala byť automatickou diskvalifickáciou.

Verejné vyjadrenie Roberta Fica v tejto veci sa síce nezakladá na pravde, ale priamo ho prepojiť s konšpiračnou teóriou z dielne O’Learyovej tiež nie je možné. Je však možné tvrdiť, že táto konšpiračná teória bola použitá ako forma útoku proti Istanbulskému dohovoru a v pozmenenej forme bola adresovaná hlavne veriacim občanom na Slovensku. Dialo sa tak nielen prostredníctvom dobre známych konšpiračných médíí, ale aj v kostoloch a v rámci toho narážala na minimálny odpor.

Vládna koalícia sa evidentne nesnažila s verejnosťou diskutovať ani vysvetľovať oficiálnu politiku Slovenska, len sa poklonila tej najhlučnejšej skupine v dave na základe argumentu ad populum. Odmenou za to mohli byť nejaké percentá v nasledujúcom období. Rovnako nieje v záujme konšpirátorov, aby sa ich teórie vecne vyracali na populárnych médiách.

Konšpiračná scéna a populistické strany si neodporujú, existujú v zhode a jedna strana potrebuje druhú. Reálne fakty sú totiž menej dôležité než strach, ktorý predáva časopis na kriedovom papieri, naháňa kliky a získava hlasy.

P.s: Cyrilo-metodská tradícia je asi keď jedného biskupa pápež zbaví postu a pošle ho do kláštora a druhého vyženie do Bulharska?

Teraz najčítanejšie