Denník N

Čo nové v Afrike 3: Gabonský coup d’état

Poručík Kelly Obiang (v strede) vyzýva Gabončanov, aby sa pripojili k štátnemu prevratu. Zdroj: BBC
Poručík Kelly Obiang (v strede) vyzýva Gabončanov, aby sa pripojili k štátnemu prevratu. Zdroj: BBC

Otázky a odpovede o pondelkovom pokuse o prevrat v Gabone.

Čo sa vlastne stalo?

V pondelok 7. januára okolo štvrtej hodiny ráno vtrhla do budovy národného rozhlasu a televízie v gabonskej metropole Libreville skupina piatich príslušníkov Republikovej gardy, vedená poručíkom Kellym Ondom Obiangom. Ten prostredníctvom rozhlasu a sociálnych sietí vyhlásil, že je veliteľom Patriotického hnutia obrany a bezpečnosti Gabonu, ktoré má krajinu zbaviť vlády prezidenta Aliho Bonga a spustiť prostredníctvom tzv. Prechodnej rady proces demokratizácie a zachovania územnej integrity.

Vojaci lojálni prezidentovi Bongovi pred budovou rozhlasu v Libreville. Zdroj: Citi Newsroom

Aké boli ich požiadavky?

V prvom rade pučisti spochybnili zdravotný a mentálny stav prezidenta Bonga, ktorý sa v Maroku lieči na následky mozgovej mŕtvice. Ľudia, ktorí ho podporujú, „držia pri moci invalida“ a blokujú tak „normálne fungovanie verejnej moci.“ Vrchní predstavitelia armády a vlády podľa Obianga zlyhali vo svojej úlohe brániť záujmy národa.

Ďalej apelovali na občanov Gabonu, aby okamžite vyšli do ulíc a postavili sa proti prezidentovi a súčasnej vláde a „vzali osud do svojich rúk.“ Vojakov vyzvali, aby prebrali kontrolu nad dopravným systémom, skladmi munície a letiskami. Vojaci vo výslužbe si podľa pučistov mali obliecť svoje staré uniformy a vyjsť do ulíc.

Kde je prezident?

Prezident Ali Bongo v októbri minulého roka prekonal počas návštevy Saudskej Arábie mŕtvicu. Odvtedy sa lieči a zotavuje v Maroku a do značnej miery sa vytratil z verejného života; a to dokonca natoľko, že niektoré miestne média vyhlasovali, že je mŕtvy.

Naposledy sa Ali Bongo objavil na verejnosti v novoročnom televíznom príhovore, v ktorom síce priznal chorobu, no zdôraznil, že jeho zdravotný stav sa zlepšuje. V porovnaní s jeho niekdajšími príhovormi bolo vidieť, že skoro vôbec nehýbe pravou rukou a niektoré slová mu bolo ťažko rozumieť.

Prezident Ali Bongo počas novoročného príhovoru z Maroka.
Zdroj: Africa Times

Aká bola odozva v uliciach?

Fakticky minimálna. Bezprostredne po rozšírení informácie o prevrate sa podľa zdroja agentúry Reuters pred budovou rozhlasu zhromaždilo približne 300 ľudí podporujúcich prevrat, neskôr však boli rozohnaní a armáda verná prezidentovi oblasť uzavrela.

Mimo Librevillu neboli hlásené žiadne zhromaždenia či protesty, okrem menšieho zhromaždenia pred parížskou ambasádou Gabonu v prospech pučistov.

Ako zakročila vláda?

Ešte v priebehu pondelka z Gabonu postupne prichádzali správy o smrti dvoch povstaleckých vojakov a zatknutí ôsmych ďalších, vrátane samotného Obianga, ktorý sa skrýval v dome neďaleko budovy rozhlasu. O siedmej hodine ráno bol v Gabone vypnutý internet a neskôr bol vyhlásený zákaz vychádzania.

Na grafe spoločnosti Cloudflare možno vidieť, ako gabonská vláda v deň prevratu „vypla“ internet.
Zdroj: Cloudflare

Hovorca vlády Guy-Bertrand Mapangou vyhlásil, že situácia je pod kontrolou. Pučistov nazval vtipkármi a spochybnil ich pôsobenie a hodnosť v armáde.

Vláda na pokus o prevrat reagovala veľmi podobne, ako tomu bolo v prípade informácie o zlom zdravotnom stave prezidenta v októbri minulého roka, kedy jeho hovorca uviedol, že prezidentovi len prišlo zle a odpadol. Vyjadrenia vlády sú pomerne strohé a snažia sa bagatelizovať vážnosť situácie.

Mali ich požiadavky nejakú legitimitu?

Do istej miery áno. Súčasná situácia, kedy sa prezident už štvrtý mesiac lieči z následkov mŕtvice v Maroku, má svoje riešenie v 13. článku gabonskej ústavy. Ten hovorí, že ak prezident nie je schopný naplno vykonávať svoj úrad, jeho kompetencie majú prejsť do rúk prezidenta senátu.

Gabončania však od októbra fakticky nevedia, kto im vládne, keďže k žiadnemu presunu kompetencií v zmysle  ústavy doteraz nedošlo. Formálne im tak stále z rabatskej vojenskej nemocnice vládne prezident Ali Bongo. Konanie jeho vlády je teda v rozpore s ústavou.

Čím sa ešte previnil prezident? Čo mu možno vyčítať?

Ali Bongo je v prvom rade symbolom politického dynastizmu v Afrike. Spolu so svojím otcom vládnu dokopy už 52 rokov. Pred nástupom do úradu prezidenta vykonával funkciu ministra obrany.

Kontroverzné boli hlavne jeho druhé prezidentské voľby v roku 2016, ktorých výsledok bol veľmi tesný – Ali Bongo vyhral o necelých 6 700 hlasov. Pozorovateľská misia Európskej únie odsúdila násilie, ktoré voľby sprevádzalo a poukázala aj na volebné anomálie – napríklad v Bongovom rodnom regióne volebná účasť presiahla 99%, z toho 95% voličov hlasovalo v prospech svojho rodáka.

Prezidentovi kritici často poukazujú aj na jeho neschopnosť riešiť ekonomické problémy, reformu školstva či diverzifikáciu zdrojov príjmov. Dvojmiliónový Gabon je vďaka ropnému bohatstvu v rámci Afriky na štvrtej priečke v HDP na hlavu, čo sa však neodráža v životnej úrovni obyvateľstva. Navyše, viacerí analytici predpokladajú, že zásoby ropy krajine vydržia najneskôr do roku 2030 a vláda na túto hrozbu reflektuje len veľmi pomaly a čiastkovo.

Aký je vzťah gabonskej armády a prezidenta? Môžeme vlastne hovoriť o pokuse armády o prevrat?

Vo všeobecnosti sa gabonská armáda, predovšetkým však jej velenie a dôstojníctvo,  považujú za podporovateľov prezidenta. Mnohí jej čelní predstavitelia pochádzajú z tej istej oblasti ako Ali Bongo, čo v Africkom kontexte často predznamenáva určitú politickú a mocenskú spolupatričnosť.

Ak sa teda v novinách objavili titulky a články hovoriace o prevrate vedenom gabonskou armádou, nie je to úplne presná informácia. Nejednalo sa totiž o akciu armády ako takej, ale o pokus o prevrat vedený malou skupinou jej príslušníkov na čele s poručíkom Obiangom.

Podľa zelených baretov pučistov sa jedná o príslušníkov Republikovej gardy, ktorej hlavnou úlohou je, paradoxne, ochrana prezidenta.

Aké bežné sú v Gabone pokusy o štátny prevrat?

Gabon sa dlhodobo tešil relatívnej politickej stabilite, najmä v porovnaní s niektorými ostatnými krajinami v regióne. Za svoju existenciu od roku 1960 mal len troch prezidentov, čo je však najmä zásluhou Omara Bonga Ondimbu, otca súčasného prezidenta, ktorý vládol od roku 1967 do svojej smrti v roku 2009.

K významnému pokusu o štátny prevrat došlo v roku 1964. Aj vtedy sa proti prezidentovi postavila časť armády a aj vtedy bol pokus nakoniec neúspešný. Za 59 rokov svojej existencie teda Gabon zažil dva neúspešné pokusy o štátny prevrat, čo je na africké pomery ľahký podpriemer.

Ako na správy o prevrate reagovali medzinárodné organizácie?

OSN, Európska únia aj Africká únia pokus o prevrat razantne odsúdili a vyzvali k pokojnému a demokratickému riešeniu situácie.

Pravdou však zostáva, že viacerí africkí politickí aktivisti majú pre Africkú úniu len málo pochopenia a sympatií. Na jednej strane podľa nich Únia odsudzuje pučistov, ktorých správanie je v rozpore s jej pravidlami a stanovami, no na druhej strane podporuje diktátorov, ktorí tieto pravidlá porušujú rovnako.

Ani gabonskej mládeži nie je cudzia politická satira.
Zdroj: Twitter

Čo znamená americká prítomnosť v krajine?

Niektorí pozorovatelia a analytici poukázali na fakt, že len niekoľko dní pred pokusom o prevrat do krajiny dorazil osemdesiatčlenný kontingent americkej armády, ktorý mal zabezpečovať a dohliadať na pokojný priebeh udalostí po sčítaní hlasov vo všeobecných voľbách v Konžskej demokratickej republike.

Najmä na sociálnych sieťach sa táto korelácia zamieňa za kauzalitu a pokus o prevrat sa pripisuje americkým tajným službám. K takémuto tvrdeniu ani k jeho negácii však neboli nikým predložené žiadne dôkazy.

Vyslanie vojakov práve do Gabonu a nie priamo do DRK dáva zmysel predovšetkým z logistického hľadiska. V krajine na brehu Atlantického oceánu sa nachádza vojenská základňa členskej krajiny NATO – Francúzska s približne 500 člennou posádkou a vojenské letisko.

Prevrat sa teda nateraz zdá byť skôr oportunistickou (aj keď možno dobre mienenou) reakciou na prezidentov zlý stav a neprítomnosť vo vlastnej krajine, než akciou organizovanou zahraničnou veľmocou.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie