Denník N

Prečo sú vlaky „zadarmo“ dobrý nápad a ako to súvisí s mimoriadnymi udalosťami na železnici

Podpora železničnej dopravy vo forme plošných dotácií, presne cielených oslobodení od cestovného alebo zliav pomáha ľuďom, ekonomike aj životnému prostrediu. Jednou z možností podpory je práve výrazne nižšie cestovné pre vybrané skupiny obyvateľov.

V posledných rokoch pri téme železničnej osobnej dopravy mnohí nezabudnú pripomenúť, že železnice zadarmo sú zlý nápad, a keby bolo všetko za trhové ceny, vlaky by chodili načas, nekazili by sa, štátnemu rozpočtu by sa významne uľavilo, dane mohli byť omnoho nižšie a ľudia by mali viac peňazí. Nie je to pravda. Hoci až takto extrémny a trochu obmedzený názor má len menšina ortodoxných zástancov supervoľného trhu, pri každom trošku významnejšom meškaní či poruche nášho vlaku táto pesnička zaznie v rôznych mediálnych obmenách.

Nuž, každý má právo na vlastné vnímanie sveta a reality. Ten môj je trošku odlišný a pokúsim sa vysvetliť prečo.

V žiadnej európskej krajine osobná železničná doprava bez verejných peňazí nefunguje. Naopak, tento spôsob dopravy je veľmi podporovaný aj Európskou úniou. A my z toho tiež profitujeme.

Miera dotácií koľajovej dopravy je v Európe vecou bohatstva, hustoty železničnej siete a čiastočne aj historicko-politického vývoja koľajovej dopravy v krajine.

Najprv si povedzme, v čom sa kritici zadarmistov, ako ich my voláme, nemýlia:

  • Doprava „zadarmo“ priniesla zvýšený záujem o dopravu vlakom, ľudia o nich viac hovoria, väčší počet vlakov naozaj znamená viac meškaní, viac nehôd – pre nás i pre súkromných dopravcov – štatistika a obmedzené kapacity koľajníc nepustia. Hoci vtipy na Zomri sú veľmi smiešne a chytľavé, každý, kto sa o túto tému zaujíma, vie, že problémy sa nevyhýbajú ani takým železničným gigantom, ako sú francúzske či nemecké železnice. Podobne „horenie“ vlakov (v skutočnosti ide drvivou väčšinou o skrat a zadymenie, ku ktorému sa z bezpečnostných dôvodov musia volať hasiči) je „bežným“ problémom všetkých vlakových dopravcov.
  • Viac ľudí vo vlakoch tiež môže spôsobovať určitý diskomfort pre „platiacich“ cestujúcich, ktorí sú tak častejšie vystavení plným či plnším vlakom.

Vlaky „zadarmo“, samozrejme, nie sú zadarmo. Je to politické rozhodnutie, ktoré slovenské železnice, vďaka skokovému nárastu záujmu o ich služby, výrazne posunulo vpred. Pochopiteľne, zadarmistov zaplatia ľudia a podniky vo svojich daniach. Kritici hovoria, že to stojí 30 miliónov ročne, my si myslíme, že je to menej, ale nech: tridsať miliónov je z pohľadu štátneho rozpočtu banalita, ktorá má však veľmi nebanálne výhody. Prečo som dal do úvodzoviek aj „platiacich“ cestujúcich? Lebo v našich podmienkach nikto na železnici neplatí za osobnú dopravu plné cestovné, a to ani približne. Štát si od ZSSK objednáva za zhruba 260 miliónov eur osobnú dopravu definovanú konkrétnymi traťami a požadovanými vlakokilometrami. Naša spoločnosť tak ročne prepraví cca 74 miliónov cestujúcich. Niektorí platia „obyčajné“ cestovné, niektorí majú dopravu zadarmo a cestujúci IC vlakmi platia sumu, ktorá reálne kopíruje naše náklady a primeraný zisk na prevádzku tejto komerčnej služby. Na cestovnom ročne zinkasujeme približne 80 miliónov eur. Z toho by sa prevádzkovanie vlakov osobnej dopravy zabezpečiť nedalo, veď len štátnej ŽSR za prenájom dopravnej cesty a súvisiacich služieb platíme ročne 51 miliónov eur.

Investície do verejnej dopravy vrátane vlakov a na Slovensku najmä do železničnej infraštruktúry sú však správne, potrebné a časom dokonca budú výrazne rásť. Majú totiž pre krajinu množstvo  výhod (hyperlink sťahuje pdf).

Ak máme v ZSSK reálne konkurovať autám, musí štát masívne investovať do lepších koľajníc. Tu čaká Slovensko ešte veľký kus práce.

 

Čo má teda krajina z dotovanej osobnej vlakovej dopravy vrátane prepravy dôchodcov a mladých ľudí „zadarmo“?

  • Odbremenenie ciest a väčšiu bezpečnosť v cestnej premávke – vo vlakoch ZSSK cestujúci nezomrel následkom nehody už vyše 10 rokov.
  • Väčšiu efektivitu využívania infraštruktúry v hodnote miliárd eur vybudovanej pred desiatkami rokov.
  • Mobilitu študentov a žiakov aj zo sociálne slabších rodín. Jeden významný náklad rodičov na študenta zo vzdialenej časti Slovenska študujúceho na elitnej škole v inej časti krajiny vďaka podpore štátu úplne odpadá.
  • Podporu mobilite pracovnej sily, čo znamená, že ľudia môžu za lepšou prácou cestovať lacnejšie. Vďaka tomu nielen ušetria, ale oplatí sa im ísť za lepším ohodnotením či kariérou ďalej, ako keby museli ostať „v rodnej vieske“.
  • A v neposlednom rade: Oveľa nižšie emisie a znečisťovanie životného prostredia škodlivinami vrátane CO2 či hlukom oproti individuálnej autodoprave. Hovoríme o tisíckach ton škodlivín, ktoré by desaťtisíce áut vypustili do nášho životného prostredia, ak by nestúpol počet cestujúcich na koľajniciach vďaka podpore štátu (teda aj vďaka zadarmistom).
Ak chceme zachrániť planétu, musíme urobiť hromadnú dopravu čo najdostupnejšou a najpríjemnejšou.

Samozrejme, ako som už dávnejšie písal, ani železničná doprava nie je dokonalá, a preto musí byť rozumne kombinovaná s inými druhmi (ideálne) hromadnej dopravy. No verím, že jej vyššia podpora (a myslím tým osobnú i nákladnú dopravu) zo strany štátu – či už vo forme plošných dotácií, presne cielených oslobodení alebo zliav – je vec, ktorá pomáha ľuďom, ekonomike, ale vo významnej miere aj životnému prostrediu. A jednou z možností podpory je práve výrazne nižšie cestovné pre vybrané skupiny obyvateľov.

Teraz najčítanejšie