Denník N

Mestá v roku 2019 čaká výdavkový hurikán

Väčšina miest a obcí na Slovensku bude mať tento rok hlavu v smútku. Dôvod je jednoduchý. Veľké množstvo neočakávaných legislatívnych zmien schválených v roku 2018, ktoré dramaticky zvyšujú finančné nároky na samosprávy. Už dnes je isté, že tieto zmeny spôsobia škrt cez rozpočet mnohým primátorom a starostom. Pripraveným menej, nepripraveným viac.

Chodníky

Prvým úskalím, ktorému už dnes čelia volení zástupcovia, je tzv. chodníková novela. Vďaka aktivite niektorých poslancov NR SR sa radikálne zmenili podmienky z hľadiska starostlivosti o chodníky počas zimného obdobia. Za zmienku stojí aj spôsob, akým táto zmena bola urobená, tzv. nepriamou novelou zákona. Prostredníctvom zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (zákon č. 106/2018) bol zmenený aj zákon o pozemných komunikáciách (zákon č. 135/1961).

Základnou zmenou je vypustenie doterajšej povinnosti odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom, pričom túto povinnosť doteraz mali vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Po novom tak podľa zákona o pozemných komunikáciách bude platiť, že závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Inými slovami mestá a obce.

Filozofii tejto novely v princípe nie je čo vyčítať. Starať o majetok sa má vlastník alebo správca. Problém je však  spôsob zavedenia do praxe. Jeho súčasťou nebola žiadna dopadová štúdia, ktorá by kvantifikovala vplyv na mestá o obce. Novela bola schválená a podpísaná počas kalendárneho roka. Bez odbornej diskusie, bez navýšenia finančných prostriedkov pre samosprávu, nehľadiac na časový rámec nutný na prípravu. Vedenie radníc musí alokovať dodatočné zdroje na úkor iných, už plánovaných aktivít. Pritom je každému jasné, že finančne, technicky ale aj personálne to nemá samospráva šancu zvládnuť. Unisono dochádza k porušovaniu tohto zákona v každom jednom meste, v každej jednej obci.

Nárast miezd o 10%  v štátnej a verejnej službe

Všetci tí, čo odmeňujú svojich úradníkov podľa zákona o verejnej službe, majú v tomto prípade smolu. Zákon totiž umožňuje  samospráve  zaviesť aj vlastný odmeňovací systém. Drvivá väčšina však túto možnosť vôbec nevyužíva. Takže zvýšené náklady budú znášať nielen pri pedagogických zamestnancoch v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ale aj u všetkých ostatných pracovníkoch bez ohľadu na veľkosť  obce či mesta.

Obedy zadarmo

Vďaka oprávnenej kritike, ale aj  lobingu ZMOSu sa zavedenie tzv. obedov zadarmo presunulo až na nový školský rok. Zvýšené náklady na tento rok budú len počas štyroch mesiacov v roku. Zmena sa však netýka posledných ročníkov v materských školách a so zvýšenými výdavkami  pri väčších zariadeniach bude treba počítať už od januára. Detailnejšie som sa tejto problematike venoval v samostatnom blogu.

Skládkovanie

Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa na Slovensku nedarí zvýšiť mieru recyklácie je fakt, že skládkovanie je lacné a v mnohých prípadoch sa recyklovať neoplatí. A tak množstvo odpadov stále končí na skládke. Slovensko je na 27. mieste z 28 krajín EÚ v oblasti zhodnocovania a recyklácie odpadov. Vďaka novele o poplatkoch za uloženie odpadov bude poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. V súčasnosti je poplatok v priemere približne šesť eur. Keďže miera recyklácie na Slovensku dosahuje úroveň 15 – 20 percent (v EÚ je priemer 46%), je zrejmé, že navýšenie sa dotkne takmer všetkých.

Rast cien, najmä energií

Podľa týždenníka TREND spotrebiteľské ceny v roku 2019 zažijú nárast, aký sme nepoznali už roky. Inflácia by mala podľa NBS prekročiť tri percentá. Vďaka rastu cien na burze to najciteľnejšie  bude mať vplyv na ceny energií – či už zemného plynu, elektriny a následne na cenu vyrábaného tepla. Už v druhej polovici  minulého roka Úrad pre regulácie sieťových odvetví uvoľnil ceny, ktoré budú v priemere rásť v roku 2019 o šesť percentuálnych bodov.

Rekreačné poukazy

Pomyselnou čerešničkou na torte vo výdavkovej smršti budú rekreačné poukazy. Podľa novely zákonníka práce vzniká povinnosť prispieť zamestnancovi na rekreáciu, ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Výška príspevku je minimálne 55% oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur. Z toho je zrejmé, že táto novela sa nebude týkať obci, ale dramaticky postihne mestá.

Ako argument voči tejto kritike bude vystupovať neustále rastúca ekonomika a s ňou spojená zamestnanosť zabezpečujúca vyššie príjmy prostredníctvom podielových daní. Tento argument však nebude až taký nepriestrelný. Väčšina rešpektovaných inštitúciu už tento rok vidí spomalenie hospodárskeho rastu a z dlhodobejšieho hľadiska budeme čeliť skôr negatívnym javom vo vývoji ekonomiky. V tom čase sa už logicky obmedzí príjem z podielových daní od fyzických osôb. Avšak povinnosti vyplývajúce z hore zmienených opatrení ostanú už samospráve na krku. Aj preto platí, že ten, kto bezhlavo sľuboval, namiesto sledovania legislatívnych zmien, môže ešte trpko zaplakať. Niekto menej a niekto viac…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Štefan Škultéty

Primátor mesta Trenčianske Teplice v rokoch 2006 - 2018, poslanec TSK od roku 2013. Pôsobil ako predseda Oblastnej organizácie cestovného ruchu a sekcie regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a kúpeľníctva pri rade ZMOS.