Denník N

Bude zonácia TANAPu do roku 2020?

Začína to byť už poriadna nuda. Diskusie o zonácii TANAPu sa vedú už takmer dvadsať rokov a výsledok je stále v nedohľadne. Viacerí ministri životného prostredia nás postupne unavili svojimi sľubmi, ktoré, ako sa zdá, nikdy nesplnia.

O čo vlastne ide?

Každý národný park potrebuje jasné pravidlá, ktoré sa nebudú meniť. V prírode nemôžeme les chvíľku chrániť, potom ho nechrániť a vyrúbať, a neskôr zase chrániť. Zonácia by mala raz a navždy určiť, ktoré územia nechávame prírode a my sa tam chodíme iba pozerať, a ktoré sa naopak môžu využívať.

Z odborného hľadiska je to pomerne jednoduché. Prirodzený vývoj je pre prírodu jednoducho lepšie riešenie. Ak je podľa zákona v národnom parku ochrana prírody priorita, nemali by sme v ňom do vývoja prírody zasahovať.

Prirodzený vývoj lesa Zdroj: Adam Baštek

Tak to bežne funguje v zahraničí. V národných parkoch sa do vývoja prírody nezasahuje. Nárazníkové zóny bývajú obyčajne vyčlenené len kvôli turistickej infraštruktúre a nie preto, aby sa v nich mohlo ťažiť drevo.

Lenže náš štát to s národnými parkami nikdy nemyslel naozaj. Vyhlásili sme parky, v ktorých chceme ťažiť drevo, poľovať, stavať lyžiarské strediská a tak podobne, len nie chrániť prírodu.

Zonácia v slovenských podmienkach znamená boj o to, ktorá časť formálne vyhláseného národného parku bude národným parkom aj naozaj.

V tabuľke je uvedená výmera jednotlivých národných parkov na Slovensku a podiel najprísnejšie chránených území v piatom stupni ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú. Podiel prísne chránených území sa pohybuje od 3,5 % do 57,2 %, čo je hlboko pod odporúčaniami Svetovej únie ochrany prírody IUCN (75 %). Zdroj: Inštitút pre ochranu prírody

Zonáciu sa podarilo schváliť v národnom parku Slovenský raj. Tam sa v podstate dohodli, že národný park (jadrová zóna) nebude na celej ploche parku, ale len na 24 % územia, prevažne na miestach, kde ťažba dreva nemá ekonomický zmysel. K medzinárodne uznanému národnému parku má teda Slovenský raj ďaleko. Jednoducho ním nie je.

Ak by bol podobný návrh predložený v Tatrách, zonácia mohla byť dávno schválená. Tvorili by ju skaly nad lesom a v pásme lesa by sme mali rúbaniská.

Tichá a Kôprová dolina by v nej neboli. Boli by vyrúbané, podobne ako niektoré ďalšie lokality, ktoré našťastie zostali dodnes ochránené.

Vďaka aktivistom, a napriek štátu, je veľká časť TANAPu stále ochránená. Práve aktivistom sa v kľúčovom období po vetrovej kalamite v roku 2004 podarilo zachrániť niekoľko najcennejších lokalít, kde sa les dodnes vyvíja prirodzene.

Aj pre tieto ťažko vybojované územia už dnes nik nenavrhuje príliš malú jadrovú zónu. Naopak, všetky návrhy smerujú k tomu, že rozloha jadrovej zóny by mala prekročiť 50 % výmery národného parku.

Vedecký návrh zonácie TANAPu z roku 2012 bol odborne najkvalitnejší a súčasne najambicióznejší. Odvtedy sa návrh jadrobej zóny výrazne zmenšil, paradoxne predovšetkým na pozemkoch štátu. Zdroj: MŽP SR

Pre viaceré záujmové skupiny je to príliš veľa na to, aby zonácia prešla. Ministerstvo životného prostredia sa dvadsať rokov tvári, že hľadá dohodu. Hráčov je v území veľa, no najdôležitejší sú vlastníci pozemkov a developeri.

Najskôr bol najväčší problém v Štátnych lesoch TANAPu, ktoré sa po kalamite v roku 2004 snažili vyťažiť, čo sa dá a s bezzásahom v pásme lesa prakticky nesúhlasili vôbec. Keď po asi desiatich rokoch zistili, že do niektorých lokalít sa jednoducho nedostanú a les sa tam po kalamite vyvíja sám, pristúpili na kompromis. Súhlasia s ochranou Tichej a Kôprovej doliny, no veľké cenné územia v oblasti Tatranskej Javoriny a na oravskej strane Roháčov sú pre nesúhlas Štátnych lesov TANAPu stále mimo navrhovanú jadrovú zónu. Pritom sú to štátne pozemky, kde by s vlastníkom nemal byť problém. Keby len ten štát chcel…

Sú tu tiež developeri, ktorí kreslia stále nové plány a zdá sa, že ani im sa doteraz žiadny návrh zonácie úplne nehodil. Neviem posúdiť nakoľko dokážu oni ovplyvniť vládu a „brzdiť“ schválenie zonácie prospešnej pre prírodu, no celkom bez vplyvu určite nebudú.

No a v neposlednom rade tu máme súkromných vlastníkov lesov, ktorí vlastnia približne polovicu územia TANAPu. Tí sú používaní ako rukojemníci a hlavný dôvod neschválenia zonácie. Štát im doteraz nedokázal dať ponuku, ktorú by akceptovali a tak máme veľkú časť Západných Tatier posiatu rúbaniskami.

Problém súkromných vlastníkov je komplikovaný. Štát ich dlho ignoroval, neskôr im začal v najprísnejšie chránených územiach vyplácať majetkové ujmy. Vlastníci pozemkov ale štátu neveria, pretože podmienky a garancie sa menia príliš často a tiež preto, že ponuky štátu boli príliš nízke. V niektorých prípadoch nesúhlasia jednoducho preto, že na svojich pozemkoch chcú hospodáriť.

Úrady by boli omnoho presvedčivejšie, keby dokázali prísť aj s ponukou na trvalú výmenu súkromných pozemkov v národnom parku za štátne pozemky mimo parku, prípadne s ponukou dlhodobého nájmu pozemkov s možnosťou jednorázového vyplatenia nájomného.

Takýto nájom dokázalo už v roku 2001 urobiť Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré na dobu 40 rokov zachránilo rozsiahle lesy v Národnej prírodnej rezervácii Suchá dolina. Prečo štát doteraz takúto nájomnú zmluvu v TANAPe nemá?

Pre súkromných vlastníkov by mal byť štát silnejším partnerom ako mimovládna organizácia, aj peňazí má viac, tak v čom je problém?

Ak by vláda SR zonáciu naozaj chcela, stačilo by:

  1. Štátne pozemky v národnom parku chrániť naozaj.
  2. Developerom určiť hranice rozvojových zón raz a navždy.
  3. Dať súkromným vlastníkom serióznu ponuku na dlhodobý nájom, výmenu alebo výkup pozemkov.
  4. Tam, kde sa so súkromnými vlastníkmi nedospeje k dohode, jadrová zóna buď nebude, alebo v prípade mimoriadne hodnotných lokalít štát vlastníka prinúti chrániť územie za primeranú náhradu.

Zonácia mohla byť dávno schválená. A možno by aj bola, keby to súviselo len s Ministerstvom životného prostredia. Zonáciu ale schvaľuje vláda SR. Je teda celkom jedno, čo pán minister chce, pokiaľ ho v tom nepodporí vláda. Všetci ministri doteraz sa tvárili, že chcú schváliť zonáciu TANAPu, len sa im akosi nepodarilo dohodnúť s miestnymi ľuďmi.

S odstupom času je stále jasnejšie, že to bola len smiešna hra na voličov. Od začiatku bolo jasné, že na dohodu nebude politická vôľa a ministri sa nedohodli vo vláde.

Každý minister by mal vedieť, či na to má politický výtlak alebo nemá. László Sólymos sa môže opýtať Andreja Danka či „jeho“ pôdohospodári ustúpia a vo vláde zahlasujú „ZA“ aj v prípade, že to pôjde na úkor Štátnych lesov TANAPu či niektorých súkromných vlastníkov. Mali by sme mať rýchlu odpoveď na to, či môže alebo nemôže presadiť zonáciu TANAPu. Tipol by som si, že keby László Sólymos mohol, tak by už bola zonácia dávno schválená.

Andrej Danko má stíhačky, transportéry, eurofondy v školstve a ešte aj lesy v národných parkoch. Neviem, čo dostal pri zrode vlády do vienka MOST – HÍD, no zonácia TANAPu to zjavne nebola. Uvidíme, či ju dostane na záver vládnutia.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie