Denník N

O platoch učiteľov zďaleka nerozhoduje len tabuľka

Od januára tohto roka sa platy slovenských učiteľov a učiteliek plošne zvyšujú o desať percent. Vo verejnej diskusii obvykle rezonuje, koľký raz po sebe pedagógovia dostanú pridané. Menej sa už hovorí o tom, akej zložky platu sa zvyšovanie týka a aký to môže mať vplyv na možnosti riaditeľov odmeňovať podľa množstva i kvality vykonanej práce.

Vekovo-kvalifikačný automat
Zásadný vplyv na platy učiteľov má ich tarifná zložka. Podobne ako u ďalších zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa určuje podľa zaradenia do platových tried a stupňov. V prípade učiteľov sú to dve triedy podľa náročnosti práce a šesť stupňov podľa počtu odpracovaných rokov. (1)

Tarifná zložka platu je vyčíslená v platovej tabuľke, o ktorej sa rozhoduje na centrálnej úrovni pri rokovaniach medzi vládou, odbormi a zriaďovateľmi. Keďže tarifný plat je nárokovateľný a odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov, o systéme odmeňovania sa často hovorí ako o „vekovom automate“. Čím dlhšie v školstve ste, tým vyšší plat máte.

Učitelia si popritom môžu prilepšiť absolvovaním akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania. Po priznaní 30 kreditov sa im plat zvýši o 6 % a po získaní ďalších 30 kreditov opäť o 6 %. (2) Rovnako tak môžu získať prvú alebo druhú atestáciu, vďaka ktorej sa posunú do vyššej platovej triedy. S rastúcim vekom a kvalifikáciou si teda učitelia môžu zvýšiť nárokovateľnú časť platu.

Rozhodovanie o príplatkoch a odmenách
Pohyblivú, nenárokovateľnú zložku platu tvoria príplatky a odmeny, o ktorých na základe hodnotenia práce učiteľov rozhoduje ich priamy nadriadený, spravidla riaditeľ školy. (3) Príplatky sú napríklad za triednictvo, vedenie predmetovej komisie či za prácu uvádzajúceho pedagogického zamestnanca pre nových učiteľov. Odmeny sú za kvalitu vykonanej práce alebo prácu navyše.

V dotazníkovom prieskume To dá rozum takmer tri štvrtiny (72,6 %) riaditeľov materských, základných a stredných škôl uviedli, že o platoch učiteľov reálne rozhodujú. No aj keď riaditelia sú tí, ktorí sa pod platový dekrét podpíšu, mnohí sa neriadia iba vlastným úsudkom. Vyše dve pätiny (43,7 %) z nich deklarovali, že do rozhodovania o platoch sú zapojené aj iné orgány školy (vedenie, predmetové komisie) a vyše pätina (22,7 %) pri tejto otázke uviedla aj zriaďovateľa. Zapojenie bežných učiteľov, školských rád či orgánov štátnej správy v školstve sa pri otázkach odmeňovania javí ako marginálne.

Pri rozhodovaní o platoch možno pozorovať zaujímavé rozdiely medzi rôznymi stupňami škôl a tiež podľa toho, či sú bežné alebo špeciálne. Riaditelia bežných stredných škôl častejšie ako iní riaditelia uvádzali, že o platoch rozhodujú oni (80,2 %), zároveň však najčastejšie (69,3 %) deklarovali zapojenie ďalších orgánov školy. Naproti tomu riaditeľky bežných materských škôl sa najmenej často (64,5 %) označovali za tie, ktoré o platoch rozhodujú a výrazne najnižšiu mieru zapojenia uvádzali aj pri orgánoch školy (9,6 %). Vysvetlenie týchto rozdielov môže vyplývať aj z toho, akých zriaďovateľov školy majú.

Nie je zriaďovateľ ako zriaďovateľ
Dve z piatich riaditeliek škôlok a vyše pätina riaditeľov a riaditeliek základných škôl uvádzali ako dôležitého aktéra pri rozhodovaní o platoch aj svojho zriaďovateľa. Pri stredných školách, ktorých väčšinu zriaďujú samosprávne kraje, však ich spolurozhodovanie o platoch označilo iba 2,5 % riaditeľov. Pri špeciálnych školách, ktorých väčšinu zriaďuje „štát“ cez okresné úrady v sídlach krajov, je podľa riaditeľov spolurozhodovanie o platoch na strane zriaďovateľa taktiež zanedbateľné.

Z vyjadrení riaditeľov vyplýva, že najväčší vplyv na odmeňovanie učiteľov majú samosprávy v prípade materských škôl, ktoré sú v ich originálnej kompetencii. Čiastočný vplyv majú samosprávy aj na odmeňovanie učiteľov v základných školách, ktorých väčšinu zriaďujú, no školy sú riadené v prenesenom výkone štátnej správy. Pri stredných školách, ktorých väčšinu zriaďujú regionálne samosprávy, sa podobne ako pri špeciálnych školách zriadených “štátom” ukazuje, že do odmeňovania učiteľov sa zriaďovateľ viac-menej nemieša. Ukazuje sa teda, že čím je zriaďovateľ kompetenčne i geograficky bližšie ku škole, tým má väčší vplyv aj na odmeňovanie učiteľov.

Školy však nezriaďujú iba samosprávy a štát, ale aj cirkevní a súkromní zriaďovatelia. Nasledujúci graf zobrazuje odpovede riaditeľov v otázke spolurozhodovania o platoch triedené podľa typu zriaďovateľa. V prípade „štátnych“ škôl sú okrem riaditeľov (77,6 %) dôležitými aktérmi pri rozhodovaní aj ďalšie orgány školy (66,2%). Pri školách zriadených cirkvami je deklarované zapojenie takýchto orgánov taktiež vysoké (55,5 %) a je pritom výraznejšie, ako pri školách zriadených samosprávami (38,1 %) i súkromnými poskytovateľmi (22,8 %). Riaditelia súkromných škôl pritom v otázke odmeňovania najčastejšie deklarovali aj spolurozhodovanie svojho zriaďovateľa.

Majú riaditelia pri platoch vlastne o čom rozhodovať?
Situácia, v ktorej sa riaditelia škôl pri odmeňovaní ocitajú, sa v školách naprieč Slovenskom značne líši. V niektorých školách učitelia už mnoho rokov dostávajú iba základný plat, zatiaľ čo v iných majú príplatky či odmeny. Rozhodovanie o platoch totiž nie je dané len tým, kto má na to zo zákona právomoc, alebo tým, kto ďalší sa na tom spolupodieľa. Dôležité je, o akých zdrojoch môže reálne rozhodovať.

V medzinárodnom porovnaní sa ukazuje, že plošné zvyšovanie platov slovenských učiteľov sa len pomaly približuje k zárobkom vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku či k priemeru krajín OECD. (5) Z kvalitatívnych rozhovorov s riaditeľmi a zriaďovateľmi škôl v projekte To dá rozum vyplynulo, že pri poskytovanom objeme financií a spôsobe ich prerozdeľovania, nemajú pri nenárokovateľných zložkách platu veľmi o čom rozhodovať. Z disponibilných zdrojov majú nanajvýš na osobné príplatky, na odmeny často nemajú vôbec. V niektorých prípadoch im dokonca chýbajú peniaze aj na nárokovateľnú zložku platu. Ako povedal riaditeľ strednej odbornej školy zo západného Slovenska: „Čo som dostal, vystačí na 60-65 % základných platov. Základných platov! A nič iné…”

Dôvody sú rôzne. Vplývať na to môžu napríklad počty žiakov v triedach, ktoré platná legislatíva umožňuje. Ako povedala riaditeľka gymnázia na južnom Slovensku: „Niečo hovorí zákon, niečo iné je realita. Zákon hovorí, že triedu môžem otvoriť, keď mám minimálne sedemnásť žiakov v triede. (…) Teoreticky by mi na to mal stačiť normatív, aby som z toho vykryla aj prevádzku, aj platy zamestnancov. Pri sedemnástich žiakoch v triede to neexistuje vykryť.“

Zástupca samosprávneho zriaďovateľa základných škôl zo západného Slovenska zároveň poukázal na paradox pri vyššom počte žiakov za celú školu: „…v priemere máme cez 22 žiakov na triedu a to je celkom obstojné. Napriek tomu však tie naše školy z hľadiska mzdových potrieb nie sú tak dobre zabezpečené ako trebárs malé školy pod 250 žiakov (…) obec s malou školou, s menším počtom žiakov, je neraz na tom lepšie s financiami na odmeňovanie ako veľká škola.“

Školy s menej než 250 žiakmi totiž u nás dostávajú viac peňazí “na hlavu”, než školy s vyšším počtom žiakov. Ak škola nemá žiakov o stovky viac, vďaka čomu dokáže bez problémov vykryť aj úväzky učiteľov, v súčasnom systéme stráca. Ak by škola mala mať tesne nad 250 žiakov, skôr sa jej kvôli existujúcemu systému financovania oplatí túto hranicu podliezť než ju o pár desiatok žiakov prekročiť.

Na disponibilné zdroje pre netarifné zložky platu vplýva aj veková a kvalifikačná štruktúra učiteľského zboru, ktorá nie je pri súčasnom financovaní dostatočne zohľadňovaná. Ak máte kvalifikovanejších a starších učiteľov, máte aj vyššie osobné náklady. A potom vám už nemusí vyjsť na príplatky či odmeny.

Zvyšovanie objemu ani taríf nestačí
Riaditelia škôl naprieč Slovenskom sa pri opise stratégií, ktorými v súčasných podmienkach (ne)odmeňujú svojich učiteľov, často uchyľovali k terminológii, ktorá má ďaleko od efektívneho riadenia ľudských zdrojov. „Korčuľujeme.“ „Čarujeme.“ „Na doraz.“ „Symbolické…“ Zanedbateľné…“ „Nevyšlo.“ „…v decembri doslova zliepam výplaty, žeby vôbec dostali, čo majú zo zákona nárok.“

Kvôli nárokovateľným, no nedostatočne zohľadneným osobným nákladom, riaditelia strácajú dôležitý nástroj na motivovanie učiteľov a ich diferencované odmeňovanie podľa množstva a kvality vykonanej práce. Zo skúseností mnohých z nich sa ukazuje, že iba zväčšovanie objemu financií v školstve a plošné zvyšovanie platov, nestačí. Ak sa totiž menia len tarify a plat sa všetkým zvyšuje rovnako, na systém doplácajú tí aktívnejší a kvalitnejší.

Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum

 

Článok je skrátenou verziou kapitoly Výber, kompetencie, rozvoj a výkon funkcie riaditeľa v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/412924001td1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 5a a § 6.
(2) Tamtiež, § 14, ods. 2.
(3) Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52, ods. 3, písm. c).
(4) Respondenti mali v batérii otázok možnosť posúdiť viaceré oblasti rozhodovania a pri každej označiť všetkých aktérov, ktorých pri ňom považujú za relevantných.
(5) Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe. Priebežná správa. (2018). Bratislava: MF SR, s. 56. Revízia výdavkov na vzdelávanie. Záverečná správa. (2017). Bratislava: MF SR a MŠVVŠ SR, s. 28-33. Správa o krajine – Slovensko 2018. (2018) Brusel: Európska komisia, s. 30.

Informácie o prieskume
Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 687 škôl (194 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 97 špeciálnych ZŠ; 107 SŠ; 40 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané kvótnym náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníka bola 52,28 %.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/