Denník N

Slabosť v odmäku

Zatúlajme sa

V týchto dňoch už veľká väčšina cíti, že je opäť v starých koľajách. Preto som hľadala novodobý obraz žiarivého srdca (predchádzajúci blog). Tichá noc sa môže počúvať pokojne do polovice januára… Môžeme dlhšie rozmýšľať o zrnkách piesku na vzdialených plážach ako čudní vedci bez techniky v dávnych tisícročiach…

Príde mi vianočné, že odborníci z tlače nespochybniteľne ocenili výkon televízneho herca v normálnom biografickom filme. Moje argumenty za Maleka a tak podaný pohľad na legendu nie sú početné, ale je to verné tomu, ako Freddie Mercury razil cestu oddelenia súkromia od práce, nepodhadzoval sa a ani sám seba nepredával a to ani pre neviemakú vznešenú myšlienku a prekrytie niečoho iného. Pochopil, že potrebuje tých pár ľudí, ktorí pri ňom boli pri vzostupe a klopal, keď to pokašlal a oni mu odpustili. A provokoval len hudbou a umením. A držal si aj svoju bolesť do konca ako poklad.

A ešte ma dojalo: Prezident Kiska ocenil Veroniku Teréziu Ráckovú, do osobnej tragédie takmer neznámu ženu s vášňou pre pomoc v rovnakom štýle šiat po celý čas výkonu svojho povolania…

Nový rok začína nielen kalamitami. Dajme šancu dobrým významom jednoduchých viet. Tešme sa.

*

Stratili svoj lesk

farby z ticha odliate,

ja a lôžko bez.

 

Zatúlam sa v nej.

Rýchlo plachte vyzlečiem

smutnobiely raj.

 

Neopustím Ťa,

nakoľko z miesta Kam

anjel vynáša.

 

Teplo a vôňa,

vankúš ručného priania

prebúdzajú snár.

 

Svietim dobrú noc.

Pery v šírke nemeriam.

Cítim bez stopiek.

 

Jemniem v pretlaku.

Breh ma zmetá od prachu

slabosť v odmäku.

 

Zima mi šepká

za nemé, rýdzi mistrál,

za oknom čistá.

 

Hodváb povolil.

Tykadlo včielky kríva,

mesiac sa trhá

 

na polku v hrudi

pozvánku Chcem naklepe.

Prijímam prosí.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.