Slabosť v odmäku
Zatúlajme sa
V týchto dňoch už veľká väčšina cíti, že je opäť v starých koľajách. Preto som hľadala novodobý obraz žiarivého srdca (predchádzajúci blog). Tichá noc sa môže počúvať pokojne do polovice januára… Môžeme dlhšie rozmýšľať o zrnkách piesku na vzdialených plážach ako čudní vedci bez techniky v dávnych tisícročiach…
Príde mi vianočné, že odborníci z tlače nespochybniteľne ocenili výkon televízneho herca v normálnom biografickom filme. Moje argumenty za Maleka a tak podaný pohľad na legendu nie sú početné, ale je to verné tomu, ako Freddie Mercury razil cestu oddelenia súkromia od práce, nepodhadzoval sa a ani sám seba nepredával a to ani pre neviemakú vznešenú myšlienku a prekrytie niečoho iného. Pochopil, že potrebuje tých pár ľudí, ktorí pri ňom boli pri vzostupe a klopal, keď to pokašlal a oni mu odpustili. A provokoval len hudbou a umením. A držal si aj svoju bolesť do konca ako poklad.
A ešte ma dojalo: Prezident Kiska ocenil Veroniku Teréziu Ráckovú, do osobnej tragédie takmer neznámu ženu s vášňou pre pomoc v rovnakom štýle šiat po celý čas výkonu svojho povolania…
Nový rok začína nielen kalamitami. Dajme šancu dobrým významom jednoduchých viet. Tešme sa.
*
Stratili svoj lesk
farby z ticha odliate,
ja a lôžko bez.
Zatúlam sa v nej.
Rýchlo plachte vyzlečiem
smutnobiely raj.
Neopustím Ťa,
nakoľko z miesta Kam
anjel vynáša.
Teplo a vôňa,
vankúš ručného priania
prebúdzajú snár.
Svietim dobrú noc.
Pery v šírke nemeriam.
Cítim bez stopiek.
Jemniem v pretlaku.
Breh ma zmetá od prachu
slabosť v odmäku.
Zima mi šepká
za nemé, rýdzi mistrál,
za oknom čistá.
Hodváb povolil.
Tykadlo včielky kríva,
mesiac sa trhá
na polku v hrudi
pozvánku Chcem naklepe.
Prijímam prosí.
*