Denník N

Liečba Šefčovičom.

Robertovi Ficovi sa podaril na záver kabinetný majsterštik. V dvoch krokoch. V tom prvom nepriamo obetoval ministra Lajčáka, ktorý to “schytal“ za Marrakéš aj preto, že v očiach tých “zápecníckych“ chcel byť prezidentom. Téma migrácie tým azda vyšumela, aby v druhom kroku ponúkol to najlešie, čo proeurópske Slovensko môže ponúknuť. Eurokomisára Šefčoviča. Plnokrvného kandidáta medzi (slovami pána Beblavého) nezrelými startupistami a prezretými matadormi.

Keď v septembri ohlásil Maroš Šefčovič kandidatúru na šéfa Únie, zároveň tým nepriamo naznačil, že v Únii dosiahol v rámci svojej politickej frakcie maximum … a možno bude hľadať nové výzvy. Sympatické boli reakcie aj všetkých opozičných, ktorí sa k jeho kandidatúre vyjadrovali pozitívne, lebo veď aj Sagan či Vlhová sú v prvom rade naši.

Výzvy, pri ktorých bude tričko sociálnej demokracie skôr kazajkou (?), z ktorej sa bude treba (?) citlivo vymaniť. Lebo veď klimatické zmeny, elektromobilita či vesmírny program sú bytostne nadstranícke. Či sa na to pozerám zľava alebo sprava.

Málokto je lepším stelesnením sebavedomého Slovenska v rámci spoločnej Európy ako pán Šefčovič. Európy so silnou industriálnou politikou a inovatívnym výskumom. Európy hrdej, vzdelanej a zelenej. Európy spravodlivej a sociálnej, ktorá postupne stiera rozdiely v životnej úrovni členských krajín.

Robert Fico našiel svojho anjela. Verím, že dobrého. Nevlastní pozemky v Slavkove, nechodil na Vazovovu (ani na gymnázium) a ak ho nájde niekto na fotke z Donovalov, nech mu Funko zahrá pesničku.

Kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič je pre mňa osobne voľbou, ktorá môže vrátiť prezidentskému úradu múdrosť, šarm a noblesu, ktorá tomuto úradu prináleží. (Odbornosť považujem za axiomu.)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie