Denník N

Lovci a zberači, či vzdelávajúci sa učitelia?

Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch je na spadnutie. Už prejde len cez rokovanie príslušných výborov a plénum parlamentu a od 1.septembra 2019 by mal byť v platnosti.

Učitelia a iní zamestnanci školstva, ktorých sa týka, naň nedočkavo čakajú už rok. Údivom rozšírené oči nad predošlými návrhmi sa ešte rozširujú jeho každou ďalšou verziou. Zákon sa vždy na chvíľku ukázal, aby sa zase cudne skryl a porobili sa v ňom úpravy, kým bude znova pripravený prísť na svet. Dokonca bol stiahnutý aj z generálky, zviezlo sa naň toľko pripomienok a kritiky , že sa ministerka školstva rozhodla ešte na ňom popracovať. 

A máme na svete takmer finálnu verziu,. Takmer finálnu preto, lebo do pléna parlamentu môže ísť po rokovaní vo výboroch ešte stále v pozmenenej podobe. Vyjadrilo sa k nemu mnoho profesijných organizácií, nebolo akceptovaných mnoho pripomienok. Napríklad ani pripomienky Spoločnosti pre predškolskú výchovu. Zákon celkovo navodzuje dojem, že na profesiu učiteľ sa pozerali tvorcovia podľa rôznych kategórií učiteľov nevyvážene. No o tom tento blog nie je.

Najväčšiu pozornosť verejnosti priťahujú zmeny v odmeňovaní učiteľov. Učiteľov poburuje, že im „vezmú kredity“, menia podmienky na vyplácanie príplatkov. Vidíme rôzne prepočty, a nech na ne pozeráme akokoľvek,  finančná situácia učiteľov sa výrazne zhorší.

Príplatok za profesijný rozvoj je v návrhu zákona stanovený na sedem rokov. Rovnako ako bol platný kreditový príplatok doteraz. Tá „nekonečná platnosť“, to bol len taký divoký prísľub, ktorý vznikol, nazvem to pekne, omylom.

Peniaze sú dôležité. Je však dôležité okrem výšky príplatku pozrieť sa na celú vec aj z hľadiska fungovania systému, jeho logiky a dopadu na vzdelávanie učiteľov. Boj za návrat kreditov ponechám kolegom a pozriem sa na vec ináč.

Drahí učitelia

Kreditový systém, ten v ešte stále platnom znení zákona, nebol dobre nastavený. Umožňoval „kupovanie kreditov“. Ponuky typu „stihnete za dva dni aj tri programy po 10 kreditov“ neboli ničím výnimočné rovnako ako realizovanie alebo aj akože realizovanie všelijakých nekvalitných vzdelávacích programov lektormi, ktorí mali len matnú predstavu, čo, koho a prečo vzdelávajú. Toto treba riešiť.

Súčasný systém umožňuje v praxi napríklad zriaďovateľom škôl bez právnej subjektivity legitímne brániť učiteľom v ďalšom formálnom kontinuálnom vzdelávaní a zasahovať tak do ich práva aj povinnosti profesijného rozvoja napríklad znemožňovaním či komplikovaním účasti na vzdelávaní, či odopieraním možnosti vykonať atestáciu.  Toto treba riešiť.

Tým, že vykonanie atestácie bolo podmienené získaním kreditov a podpisom zriaďovateľa na prihláške na predatestačné vzdelávanie, dochádzalo a dochádza opakovane k hrubému porušovaniu tohto práva a k bráneniu profesijnému rozvoju učiteľov osobami, ktorým na kvalite vzdelávania nezáleží, záleží im len na kvantite – na peniazoch. Nerozumejú podstate a významu vzdelávania učiteľov, je im to jedno. V tomto je návrh nového zákona o niečo kvalitnejší, aj keď stále veľmi nedokonalý. O profesijnom rozvoji by sa vôbec nemalo rozhodovať neodborne tak ako sa to deje teraz. Toto treba riešiť.

Je potrebné jednoznačne pomenovať právo aj povinnosť riaditeľa školy vytvoriť a schváliť ročný plán kontinuálneho vzdelávania učiteľov a niesť plnú zodpovednosť za jeho plnenie. Odstrániť možnosti nekompetentného zasahovania zriaďovateľov do vzdelávania učiteľov. Odstráni sa tým napríklad aj rozpor, ktorý vzniká medzi realitou v praxi a §5 ods.1 písmeno c) zákona 596/2003 Z.z., podľa ktorého „riaditeľ zodpovedá za vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov“. Toto treba riešiť.

Príplatok nepríplatok

Zákon právom vyvolal rozruch, no pre mňa nie z tých dôvodov, ktoré vidím v diskusiách najčastejšie. Pre mňa je o.i. veľmi zvláštny návrh príplatkov za profesijný rozvoj. Poďme sa pozrieť prečo.

Za absolvovanie rozširujúceho vzdelávania je navrhnutý príplatok vo výške 6 % . Učiteľ by určite mal dostať za rozšírenie si kvalifikácie príplatok, ale len v tom prípade, ak tento predmet reálne učí a len v období keď ho učí.

Navrhnutý je príplatok 3 % za absolvovanie jazykovej skúšky. Jeho priznanie by malo taktiež trvať len v čase, kým tieto kompetencie učiteľ využíva.

Navrhnutý je príplatok 3 % za absolvovanie špecializovaného vzdelávania, ktoré je potrebné pre výkon špecializovaných činností. Aj tento príplatok by mal trvať len v čase, kým učiteľ vykonáva  špecializované činnosti.

Navrhnutý je príplatok 3 % za absolvovanie inovačného vzdelávania. Príplatok za absolvovanie inovačného vzdelávania je jednoznačne správne časovo obmedziť, inovácia totiž nie je večná a musí sa tiež inovovať, lebo časom už nie je inováciou. Trvanie príplatku za jeho absolvovanie môže byť aj neohraničené, no učiteľ by mal mať v tom prípade jednoznačne povinnosť svoje poznatky preukázateľne aktualizovať. Lebo dostať neobmedzený príplatok za to, že bol ochotný sa nejaký čas vzdelávať, je jednoducho nesprávne a s profesijným rozvojom nemá nič spoločné.

Osobitnou kapitolou je v návrhu nového zákona aktualizačné vzdelávanie. Prečo vlastne učiteľovi nepatrí za aktualizačné vzdelávanie príplatok? Pretože je zrazu zákonom stanovené ako povinné? Ale veď povinné je aj rozširujúce vzdelávanie – ak chce učiteľ učiť ďalší predmet, musí si rozšíriť kvalifikáciu. Rovnako je povinné ovládanie jazyka, prečo dávať zaň príplatok? Je to predsa podmienka, aby učiteľ mohol učiť. Chcem v tomto prípade teda príplatok aj za to, že som vôbec kvalifikovaná učiteľka.

Povinnosť aktualizačného vzdelávania uvedená ako základná povinnosť pedagogického a odborného zamestnanca do § 4 návrhu zákona, kde sú vymedzené základné povinnosti učiteľov, nepatrí. Rovnako tam nepatria ani povinnosti v písmenách n) až q), lebo sa netýkajú všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. Takéto znenie napríklad mne určuje v materskej škole povinnosť vykonávať dozor v triedach počas externej časti maturitnej skúšky alebo testovania. Je to hlúposť.

Aktualizačné vzdelávanie sa týmto návrhom zákona presúva na plecia škôl a zriaďovateľov a dokonca aj jeho financovanie. Keďže podľa § 63  ods.3 „Zamestnávateľ pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca hradí náklady spojené s adaptačným vzdelávaním a aktualizačným vzdelávaním. V prípade škôl bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ. Budú ochotní zriaďovatelia alebo školy financovať kvalitných lektorov v oblastiach, v ktorých potrebujú učitelia aktualizáciu profesijných kompetencií? Alebo sa budú vzdelávať učitelia len navzájom, aby to bolo zadarmo? Dovolím si tvrdiť, ako kde. A tam, kde by bolo potrebné naozaj priniesť nové poznatky zvonku, budú lektormi len tí miestni učitelia, ktorí by však tiež iste radi konfrontovali a aktualizovali svoje poznatky s odborníkom mimo ich školu. Pokiaľ to tak nebude, aktualizačné vzdelávanie nemá zmysel.

Nechcem aby to vyzeralo, že kolegom a kolegyniam nedoprajem. Je jednoznačne nelogické a nesprávne obmedziť platnosť príplatku za získanie ďalšej kvalifikácie (rozširujúce štúdium) a špecializácie špecializačné vzdelávanie). Majú ho však dostávať po celý čas, čo kompetencie v ňom získané využívajú. Trebárs aj po celý čas výkonu pedagogickej činnosti. Alebo len rok. A prípadne o tri roky, keď znovu učia predmet, sú zaradení v príslušnej kariérovej pozícii, znova. Odobrať tento príplatok po siedmych rokoch je nesprávne a s profesijným rozvojom nemá nič spoločné. Správne je stanoviť povinnosť aktualizovať nadobudnuté profesijné kompetencie a príplatok priznávať po celý čas výkonu činnosti.  Alebo príplatok nepriznávať, ak túto činnosť učiteľ nevykonáva.

Tento zákon je taký ďalší pokus. Je to nový hybrid z doterajších návrhov. Javí sa nie dobre premyslený ani nie správne logicky uchopený a z hľadiska rôznych kategórií učiteľov nevyvážený.

Na záver si pozrite len taký krátky prehľad navrhovaných podôb príplatkov v jednotlivých verziách zákona.

  1. verzia – žiadne kredity, žiadny príplatok
  2. verzia – žiadne kredity, žiadny príplatok
  3. verzia – kredity za rozširujúce vzdelávanie (15 kreditov), funkčné vzdelávanie (60 kreditov), špecializačné (10 kreditov) a časovo obmedzený príplatok
  4. verzia – žiadne kredity a časovo obmedzený príplatok za inovačné, rozširujúce, špecializačné vzdelávanie

Aká bude jeho konečná verzia zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch? To budeme veľmi pozorne sledovať.

Zdroje: v texte

Update 21. 1. 2018:

Jedna vážna otázka v súvislosti s návrhom nového zákona o pedagogických zamestnancoch sa vynára aj pri programoch aktualizačného vzdelávania.

Čo sa s nimi prijatím zákona vlastne stane?

Teraz sú to okrem výnimiek aj programy, ktoré sú pre mnohé školy a učiteľov veľmi dôležité. Mám podozrenie, že zriaďovateľ, či škola nezabezpečí pri povinnosti organizovať aktualizačné vzdelávanie v rozsahu 20 hodín za dva roky, ich súčasnú obsahovú rozmanitosť.

V súčasnosti absolvovalo napríklad v škole so 14 pedagogickými zamestnancami (napr. materská škola) 14 pedagogických zamestnancov 14 obsahovo rôznych programov aktualizačného  vzdelávania, poznatky z ktorých zdieľali v rámci metodických združení. Teraz hrozí, že 14 pedagogických  zamestnancov absolvuje 1 obsahovo totožný program aktualizačného vzdelávania pripravený školou samotnou (ako je v návrhu zákona), teda sa výrazne okliešti rozvíjanie rôznorodých profesijných kompetencií učiteľov aktualizačným vzdelávaním.

Dva odseky z návrhu zákona týkajúce sa zrušenia súčasne platných programov aktualizačného vzdelávania:

§ 87 ods. (10) Aktualizačné vzdelávanie, ktoré pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec začal do 31. augusta 2019 a úspešne ho absolvuje do 31. decembra 2020, sa do 31. augusta 2022 považuje za plnenie povinnosti absolvovať aktualizačné vzdelávanie v rozsahu 20 hodín za dva školské roky podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019

§ 88 ods. (1) Rozhodnutia o akreditácii programov doplňujúceho pedagogického štúdia a programov kontinuálneho vzdelávania okrem prípravného atestačného vzdelávania vydané do 31. augusta 2019 strácajú platnosť uplynutím doby, na ktorú boli vydané, najneskôr 31. decembra 2020

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michaela Vargová

Venujem sa predškolskej pedagogike. Aktuálne som riaditeľkou jednej milej materskej školy, ktorú mám veľmi rada. Náš ľudský svet vo svete prírody ma fascinuje. Na zázraky neverím.