Čo ešte tí učitelia chcú?

V duchu tejto nálady vystupujú roky – snáď i generácie – vládni predstavitelia, pre ktorých vládne programy bolo školstvo jakživ prioritou. Akurát  peniaze slovami trénera nášho dedinského sna – neni sú, neni sú, no neni sú, ani tak skoro nebudú. Po opakovaných, aj keď nie celkom vydarených štrajkoch, táto téma trochu zkrehkavela. Bolo potrebné v šachovej partii s uviaznutým časomerom urobiť nejaký ťah. A tak nadišiel deň populizmu a „dramatického navyšovania platov“. Po mediálnom zdôrazňovaní o grandióznych navýšeniach sa úvodná ľudová nôta ešte posilnila a priemerný Slovák, akiste pri tejto téme s hundraním vysloví litery z nadpisu.

Pravda je však taká, že aj po týchto búrnych pozdvihoch taríf, univerzity nezaznamenali žiadny nával, či zvrat v dokonávajúcom záujme o štúdium s možnosťou uplatnenia na školách. Nedošlo ani k tsunami žiadostí ľudí zo súkromných sektorov, ktorí by si radi urobili pedagogické minimum, aby migrovali na tieto kúzelne platené miesta.

Po ustavičných, uchu lahodiacich zvýšeniach je situácia totiž takáto: nastupujúci učiteľ po úspešnom ukončení 5 ročného vysokoškolského štúdia dostane v roku 2019 pri plnom úväzku garantovane 595 Eur v čistom (ani jedno Hrnkovo sako). Optimistické vyhliadky na ďalšie roky sú navýšenie o +1% za každý rok praxe (pri týchto hodnotách tak môže navštíviť už ďalší rok napríklad o takmer jedno predstavenie v kine za mesiac viac). Čistá minimálna mzda má hodnotu približne 430 Eur (r. 2019). Takže rozdiel medzi spoločnosťou vysokováženým povolaním a minimálnou mzdou je až 165 Eur. Odhad priemernej čistej mzdy na rok 2019 je 804 Eur.

Len pre zaujímavosť približne desaťpercentné navýšenie zaznamená oproti roku 2018 aj minimálna mzda a rovnaký odhad je aj pre priemernú mzdu. Inými slovami úprava platov učiteľov nijako nevylepšuje ohodnotenie tohto povolania len percentuálne kopíruje vývoj priemerného rastu v ostatných odvetviach.