Šafko pomáha dizajnu
Uplynulé mesiace (a prudko intenzívne aj uplynulé dni) sa rozvírila debata ohľadne projektu Šafko. Mám česť byť jeho súčasťou a zároveň som bola pri kľúčových momentoch tohto, nebojím sa povedať, one-of-a-kind projektu na Slovensku.
Verejná debata, ktorá sa vplyvom medializácie spustenej obavami ľudí o projekt, odhalila negatívne – ale chválabohu hlavne pozitívne – názory verejnosti. Čo mi však nedá nezdôrazniť je, že okrem riešenia otázky Šafka aj oživenia verejného priestoru, ktorá je tu viac ako nutná, je KĽÚČOVÝM MOMENTOM PROJEKTU JEHO NÁPLŇ.
To evidentne vnímajú všetci ľudia, ktorým sa projekt páči. Tým, ktorí riešia iba kontajnery (páči-nepáči, hodí sa to do mesta- nehodí sa to do mesta…) musím zdôrazniť, že vnímajú povrch, formu, ktorá v tomto prípade je podriadená obsahu. Projekt totiž nie je o tom, či architekt postaví niečo väčšie, vyššie, viac sklenené…tu architekt rieši problém miesta i funkcie naraz. Spôsobom rýchlo realizovateľným a sviežim, spôsobom, ktorý vie tieto témy naozaj riešiť a nie sa len na niečo tváriť.
Tu sa dostávam k tomu, že pre mňa osobne a tiež aj pre Slovak Fashion Council s jeho konceptom reálnej pomoci slovenskej móde, je Šafko prvým skutočným nástrojom, ako presadiť naše značky regionálne ale i medzinárodne na dennodennej báze. Je to u nás jediný projekt, kde sa môžu dizajnéri dennodenne prezentovať vo vlastných priestoroch. Projekt, kde je viacero značiek, takže aj pre návštevníkov je zaujímavé takéto miesto navštíviť. Projekt, kde dizajnér má svoju základňu a s ňou sa môže prezentovať aj v zahraničí. Tam, našťastie koncept kontajnerov nie je ničím novým, práve naopak, je to sexy, inšpiratívne, zaujímavé.. Je to projekt, kde sa dizajnér aj učí realite – častokrát veľmi krutej a nie moc kreatívnej – kto bude v obchode predávať, kedy bude mať otváracie hodiny, prečo zas nejde internet (áno, opäť je problém v kábliku), musí sa vysporiadať s hluchými dňami, ale aj s tými, kedy nevie, čo skôr.´.. musí rozmýšľať nad tým, ako aktívne prilákať zákazníka, riešiť večné problémy so zázračne a dookola chýbajúcimi etiketami na odevoch, naučí sa vnímať zákazníka ako osobu, ktorá modely skúša a vie aj prudko ofrfľať /tu ťahá, tam tlačí, nesedí farba a množstvo iných podnetov/…ale na druhej strane okúsi aj ten božský pocit, keď si zákazník kúpi model, keď si ho kúpi tak, že je šťastný, že má z nákupu či stretnutia s dizajnérom zážitok…keď sa klient teší, ako vec daruje a bude sa tešiť zas niekto iný… to sú momenty, ktoré dizajnér, či značka bytostne potrebujú na svoj rozvoj. Potrebujú poznať správanie cieľovky, počuť názor ľudí, ktorým je úplne ukradnuté, koľko sa na tom narobil a koľko investoval do vývoja prototypov. Vidia modely a rozhodujú. Po rokoch skúseností si dovolím tvrdiť, že ak toto naši dizajnéri nepoznajú, nemôžu sa posunúť ďalej. Bude im chýbať to ohnivko v reťazi, tak kľúčové napríklad pri prezentácii buyerom – prečo si práve oni majú kúpiť modely z pripravenej kolekcie. Čo sú silné stránky značky, kde sú miesta, na ktorých vie stavať, ako a či načas vie vyrobiť objednávku, v akých farebných variantoch a množstvo ďalších tém. Toto nie je o ateliérovej tvorbe, ktorá je zas iným špecifikom v módnom biznise. Toto je každodenná možnosť stretnúť rôzne typy klientov s rôznymi odpoveďami. A veľká šanca. Pretože nikdy neviete. Ak mám byť osobná – ak by som ja nemala svoj obchod, nekúpil by u mňa napríklad Ben Kingsley model svojej priateľke ako jediný „suvenír“ z Bratislavy, nepísalo by sa o mojom obchodíku v NY Times, určite by som to mala ťažšie dostať sa na japonský, či iný zahraničný trh /nie že by to inak bolo easy…/ a tak podobne.
Ale vrátim sa spať k „zóne, kde kúpite slovenský dizajn každý deň“ – ja som bola s obchodom sama na ulici, uprostred prevádzok s úplne iným charakterom, aj keď hovoríme o úplnom centre Bratislavy. Oveľa vzácnejšie a potencionálnejšie je byť „medzi svojimi“, vytvárať svet s ostatnými značkami či dizajnérmi…Každý z nás sa teší oveľa viac, keď má možnosť výberu, keď môže porovnať, rozhodnúť sa, keď má z návštevy takého miesta zážitok. A nemusí ani nič kúpiť. Stačí, keď si dá kávu a poteší oko…a možno nabudúce tam vezme priateľov zo zahraničia, ktorí budú šťastní, že majú v Bratislave na výber – nemusia skončiť pri suveníroch o Bratislave vyrábaných v Číne, ale dostanú poctivý lokálny dizajn zabalený v zážitku.
Tak aj preto je Šafko kľúčové. Kiež by sme mali takýchto miest viac.
PS. Ak chcete Šafko podporiť, link na petíciu je tu: