Denník N

SMER povoláva náhrady

Maroš Šefčovič. foto N - Tomáš Benedikovič
Maroš Šefčovič. foto N – Tomáš Benedikovič

Možná kandidatúra podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča na post prezidenta Slovenskej republiky je len dôkazom, že vládnej strane dochádzajú ľudia. Inak by na významný post, akým je hlava štátu nezavolala, podľa slov predsedu strany Roberta Fica, bruselského byrokrata, ktorý je odtrhnutý od reality.

Nie je tajomstvom, že strana SMER-SD dlhé mesiace presviedčala na prezidentský post ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Aj keď to niekoľkokrát Lajčák odmietol, mnohí členovia strany verili, že si to nakoniec rozmyslí. Bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN však slovo dodržal a ponuku si nerozmyslel. Preto sa strana opäť vybrala diplomatickou cestou. Chvíľu sa uvažovalo aj o Jánovi Kubišovi, no nakoniec sa predsedníctvo strany zhodlo na celkom inom diplomatovi.

Šefčovič však môže otvoriť cestu práve ostatným kandidátom. Nie len menám, ktoré by sme chceli vidieť v druhom kole prezidentských volieb. Nie je tajomstvom, že občania Slovenska sa o európsku politiku jednoducho nezaujímajú. Tejto situácii nepomáhajú ani viacerí politici. Robert Fico neraz Európsku úniu kritizoval a všetko, čo prišlo z Bruselu bolo, podľa neho, automaticky zlé.

Maroš Šefčovič začal svoje štúdium na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Päť rokov študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov a v roku 1994 mu Univerzita Komenského v Bratislave priznala titul doktora práv. V 90. rokoch začal zároveň pracovať aj na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR v Prahe ako poradca 1. námestníka ministra, po rozdelení Československa prešiel pod slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Posledné 4 roky zastáva dôležitý post podpredsedu Komisie zodpovedného za energetickú úniu.

Šefčovič má bohatú politickú, no najmä diplomatickú kariéru. Otázkou pre mnohých, vrátane strany SMER-SD však je, ako túto skutočnosť podať slovenským občanom. Aj v strane si musia uvedomovať, že postavenie takéhoto kandidáta neprichádza v najlepšom čase. Voliči Smeru po odstupení Roberta Fica, Mareka Maďariča, či Roberta Kaliňáka tušia, že ani v strane nemajú poriadok a stáva sa byť nefunkčnou.

Dobrou správou je, že Šefčovičová kandidatúra nahráva do karát napríklad aj vedcovi a kandidátovi na prezidenta Robertovi Mistríkovi. Tou zlou správou je, že aj takým kandidátom, ako je Andrej Danko (nepotvrdil ešte kandidatúru) či Štefán Harabin. Postavenie Maroša Šefčoviča do boja o prezidentské kreslo sa môže vyplatiť všetkým nám, pretože ak strana SMER-SD dostatočne nepresvedčí svojich voličov, aby mu v marcových voľbách odovzdali svoj hlas, môže sa stať, že v druhom kole si budeme vyberať práve medzi spomínaným Dankom a Harabinom.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Hajtol

Predovšetkým som mladý človek, ktorý sa zaujíma o každodenné dianie navôkol. Pred tromi rokmi som sa rozhodol študovať žurnalistiku, pretože aj prostredníctvom nej človek vyjadruje svoj záujem o zmenu spoločnosti k lepšiemu. Blog som si založil najmä preto, aby som sa ešte počas štúdia naučil, čo najlepšie písať o veciach, ktoré ma zaujímajú. Dúfam, že vašou spätnou väzbou mi budete pri tom pomáhať.