Ako (ne)funguje EÚ?

Medzi hlavné inštitúcie EÚ zaraďujeme:

• Európsky parlament
• Európsku radu
• Radu Európskej únie
• Európsku komisiu
• Súdy dvor Európskej únie
• ECB – Európska centrálna banka
• Dvor audítorov

Samozrejme, existujú aj iné orgány Európskej únie, ktoré majú osobitné úlohy a nimi sú napríklad: Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európsky ombudsman alebo Úrad pre publikácie.

 

1. Európsky parlament

Sídlo: Štrasburg, Brusel, Luxembrug

Počet poslancov nesmie prekročiť číslo 750. Do tohto čísla sa však nepočíta predseda Európskeho parlamentu. Preto sa počet poslancov každej krajiny mení v závislostí od počtu členských štátov v Európskej únii. V súčasnosti máme 28 členských štátov a Slovensku teda prináleží 13 kresiel pre poslancov. Avšak po tom, čo Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, niektoré jej kreslá sa rozdelia medzi zvyšné štáty a Slovensku tak pribudne o jedno kreslo viac[1].

Poslancov európskeho parlamentu volíme – my – vo všeobecných, slobodných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. Pričom poslanci sú volení na 5 rokov.

Po voľbách si poslanci zvolia svojho predsedu a 14 podpredsedov, pričom funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je len 2,5 roka. Činnosť predsedu spočíva v tom, že zastupuje EP na medzinárodnej úrovni a pri rokovaní s inými inštitúciami. A spolu so 14-timi podpredsedami navrhujú program zasadania EP.

Po voľbách, jednotliví poslanci, zvolení do Európskeho parlamentu za jednotlivé politické strany, vstúpia do rôznych politických klubov a frakcií. Politické kluby a frakcie nie sú to isté čo politické strany. V súčasnosti máme 8 politických frakcií. Napríklad poslanci zvolení za stranu s kresťansko-demokratickými princípmi vstúpia do EPP-ED (EĽS), čiže Európskej ľudovej strany. Z našej politickej scény sú v tejto skupine traja poslanci KDH, SMK, Most-híd a SDKÚ. Poslanci, zvolení za stranu so sociálno-demokratickou orientáciou môžu vstúpiť do Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Z našej politickej scény ide o 4 poslancov strany Smer-SD. Slováci majú doposiaľ zastúpenie i v tretej politickej frakcii ECR: Európski konzervatívci a Reformisti, kde majú jedného poslanca SaS, jednu poslankyňu z NOVA a jedného poslanca z OĽANO. V týchto politických kluboch a frakciách sa stretávajú s poslancami, s rovnakou alebo približnou názorovou orientáciou z iných krajín.

Samozrejme, nie je povinnosť sa zaradiť medzi politické frakcie a existujú aj zvolené strany bez tzv. afiliácie, teda nevstupujú do žiadnej politickej frakcie ale ostávajú ako nezaradení.

Preto, ak chcete zvýšiť kvalitu Vášho rozhodnutia – komu dáte v nadchádzajúcich voľbách do EP svoj hlas, zaujímajte sa i o to, kam má strana, ktorú chcete voliť, ambíciu „vstúpiť“.

• Poslanci v EP nemajú legislatívnu iniciačnú právomoc – teda nemôžu navrhovať legislatívne akty (nariadenia, smernice), na rozdiel od poslancov NR SR, ktorí môžu navrhovať zákony. Čiže, ak Vám bude nejaký kandidát na europoslanca sľubovať, že navrhne nejaký legislatívny akt, tak klame. 

• Poslanci návrhy legislatívnych aktov nepredkladajú, ale iba o nich hlasujú. Hlasujú o rôznych otázkach od vzdelávania, cez podnikanie, zdravotníctvo až po ochranu spotrebiteľa. 

• Dôležité právomoci má parlament aj v otázke rozpočtu Európskej únie. Môže ho prijať, alebo zamietnuť. Avšak nemôže ho navrhnúť. Rozpočet navrhuje vždy Európska komisia.

Ak si teraz hovoríte: „Veď ale oni tam nič nerobia, len hlasujú a nič svojho nemôžu presadiť! Všetko je to diktatúra Európskej komisie!“ mýlite sa. Poslanci EP majú kontrolnú právomoc, teda môžu dvojtretinovou väčšinou vysloviť nedôveru Komisii za jej činnosť. Vtedy sa členovia Európskej komisie vzdajú svojej funkcie. A rovnako sa vzdá funkcie i vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V praxi to znamená, že podstatné veci v Európskej únii dokážu ovplyvniť europoslanci, ktorých sme si zvolili my. Dokonca majú vplyv i na zahranično-politickú orientáciu Európskej únie.

• A ak ste z tých, ktorým sa nepáči doterajšia činnosť Európskej komisie – jednoducho voľte tých kandidátov do Európskeho parlamentu, ktorí chcú zmenu Európskej komisie.
• EP môže podať žalobu na Súdny dvor EÚ voči Európskej komisii.
• Od parlamentu sa vyžaduje súhlas pri uzatváraní vonkajších medzinárodných zmlúv. Z toho vyplýva, že ak sa Vám nepáči medzinárodná zmluva, ktorú Európska únia uzavrela, voľte tých, čo by hlasovali podľa Vašich predstáv.
• Rada Európskej únie musí pred schválením niektorých právnych predpisov požiadať o stanovisko EP – a týmto stanoviskom je viazaná! Teda ak sa Vám nepáči, čo prijala Rada Európskej únie, pamätajte, že to odsúhlasili tí, ktorých ste si zvolili.

 

 

2. Európska rada

 Európska rada je najvyšším politickým orgánom.  A je zložená z predsedov vlády (premiérov) alebo prezidentov členských krajín Európskej únie. Teda ak hovoríte o diktatúre Bruselu zo strany Európskej rady, tak pamätajte, že jej zloženie ste si zvolili priamo Vy, v parlamentných voľbách, do NR SR, z ktorých výsledkov vzišiel predseda vlády.

Súčasťou Európskej rady je aj predseda Európskej rady, predseda a podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Avšak tí nemajú hlasovacie právo.

Ak si teraz hovoríte: „No dobre, ale ostatní premiéri z iných krajín nás prehlasujú.“, tak opäť nemáte pravdu. Pretože rozhodnutia Európskej rady sa prijímajú konsenzom, t.j. jednomyseľne. Teda stačí, aby náš premiér nesúhlasil a rozhodnutie Európskej rady nie je prijaté. Iba výnimočne sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou.

Pomýlia sa i vrcholoví politici! Nebuďte sklamaní, ak ste to doteraz nechápali. V tomto sa pomýlil i jeden z najvyšších a najvýznamnejších politických predstaviteľov Slovenskej republiky. Nakoľko nechcem tento blog politizovať, nebudem uvádzať jeho meno. 

(Predsedníctvo rotuje v Rade Európskej únie, nie v Európskej rade. Predsedom Európskej rady je Donald Tusk.)

3. Rada Európskej únie

Je to hlavný normotvorný a rozhodovací orgán Európskej únie. Spája zástupcov vlád všetkých 28 členských štátov na ministerskej úrovni. V ľudskej reči ide teda o našich ministrov, niekedy i štátnych tajomníkov, ktorých si zvolil kto? No znovu Vy! Respektíve vo voľbách do NR SR, ste si zvolili zástupcov, ktorí zostavili vládu, a jej predseda (teda premiér) navrhol členov vlády (teda ministrov), ktorých vymenoval prezident SR – ktorého ste si tiež zvolili Vy.

Členovia Rady Európskej únie sú ministri a na rokovaní Rady sa zúčastňujú tí ministri, v závislosti od toho, o akej téme prebieha rokovanie. Rada je zložená z desiatich formácií a keď prebieha napríklad rokovanie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, zúčastňujú sa tam ministri financií a ministri hospodárstva členských štátov EÚ.

Hlasovanie v Rade Európskej únie je o čosi zložitejšie, pretože sa tu môže hlasovať viacerými systémami :

• Jednoduchou väčšinou sa hlasuje u menej závažných otázkach, teda z 28 členských musí byť 15 členských štátov za.
• Jednomyseľne, teda všetky členské štáty musia súhlasiť, sa hlasuje u tých najzávažnejších otázok akými sú dane, sociálne zabezpečenie, sociálna ochrana pracovníkov alebo o tom, či členský štát porušil svoje povinnosti.
• Kvalifikovaná väčšina – hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je najčastejšie a princípom tu je fakt, že za uznesenie je platné, ak zaň hlasovalo 55% členov Rady EU, ktoré spolu zahŕňajú aspoň 65% obyvateľov Európskej únie.
• Pri určitých prípadoch sa hlasuje aj posilnenou kvalifikovanou väčšinou, teda uznesenie bude platné, ak zaň hlasovalo 72% členov Rady EU, ktoré spolu zahŕňajú aspoň 65% obyvateľov Európskej únie.

 

Pri tomto komplikovanejšom hlasovaní je ale dôležité poznať aj princíp blokujúcej menšiny. Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí spolu majú viac ako 35% obyvateľstva zo všetkých členských štátov, plus jeden člen. V opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina sa považuje za dosiahnutú. Princíp blokujúcej menšiny sa zaviedol preto, aby krajiny s veľkým počtom obyvateľov, napr. Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia spoločne neblokovali iniciatívu malých krajín. Tieto tri krajiny majú spolu síce nad 35% obyvateľov, konkrétne 42,03%, avšak aby rozhodnutie zablokovali potrebujú minimálne ešte jednu krajinu navyše.

 

Tento systém vyvracia konšpirácie o tom, že nám všetko diktujú Nemci a veľké krajiny.

Ak si chcete overiť toto tvrdenie, skúste online kalkulačku na hlasovanie v Rade EÚ. Môžte si v nej vytvoriť rôzne situácie, kedy budú hlasovať rôzne štáty, rôznym spôsobom. Dostupná TU, na WWW (15.01.2019): https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/voting-calculator/

 

4. Európska komisia

Je to nezávislý, kolektívny a výkonný orgán EÚ. Členov Európskej komisie je 28, každý štát má jedného člena, pričom ale platí, že žiaden člen komisie nesmie prijímať pokyny od svojho domovského štátu, a dokonca musí hlasovať aj proti jeho domovskému štátu, ak je to v záujme Európskej únie. Členské štáty nesmú ovplyvňovať komisárov pri výkone svojej funkcie – čo je logické, lebo každý štát by presadzoval svoje záujmy. Členovia Komisie nepoberajú platy z členských štátov, takže sú od nich i finančne nezávislý. Dokonca ich ani členské štáty nevyberajú, ani nenavrhujú. Všetko je v rukách predsedu Komisie.  Ten rozhoduje o tom ako bude Komisia pracovať a sám si vyberie podpredsedov.

• Európski komisári musia odstúpiť, ak ich o to predseda požiada.
• Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa vzdá funkcie, ak ho o to predseda požiada.
• Členské štáty, ani Rada Európskej únie nemôžu odvolať členov komisie.
• Spravuje rozpočet EÚ
• Zastupuje EU na medzinárodnej scéne
• Komisia navrhuje právne predpisy

Ak sme hovorili pri parlamente, že nemá právomoc navrhovať právne predpisy, toto právo prináleží práve Európskej komisii a Parlament a Rada ich schvaľujú.

Aj vy ste sa zamysleli, ako je možné, že predseda Európskej komisie má také široké a silné právomoci? Kto ho vlastne volí? Odkiaľ prišiel?

Odpoveďou je, že celá Európska komisia je politicky zodpovedná iba Európskemu parlamentu. Ak Európsky  parlament vysloví Európskej komisii nedôveru, znamená to odstúpenie celej Európskej komisie. Nová Európska komisia je vymenovaná vždy 6 mesiacov od volieb do Európskeho parlamentu.

• Ak sa Vám nepáči činnosť Európskej komisie, ktorá je politicky zodpovedná Parlamentu, odvolávajú ju tí poslanci, ktorých si Vy sami zvolíte.
• Predsedu Komisie navrhuje Európska rada. Teda predsedovia vlády (alebo prezidenti), ktorých si Vy sami zvolíte.

 

Dôležitým faktom teda je, že politiku Európskej únie si nevolíme len vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale i vo voľbách do NR SR, či v prípade Výboru regiónov i vo voľbách do VÚC, či vo voľbách do samosprávy miest a obcí (lebo sa tam nachádzajú niektorí predsedovia VÚC a niektorí primátori).

 

Ondrej Blažek

Zdroje:

NESVADBA, A., RAPČANOVÁ, M.: Právo Európskej únie. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2012. s. 233 ISBN 978-80-8054-528-4.

[1] https://www.teraz.sk/zahranicie/tema-ep-slovensko-brexit/339453-clanok.html