Denník N

Kríza ako nádej?

Počas nášho života kríza viac krát vstúpi do nášho života. Väčšinou prichádza bez varovania. A takmer vždy zatrasie naším životom a nekompromisne prinesie so sebou niekoľko otázok. Ako sa postaviť ku kríze, ako ju prekonať a premeniť na niečo dobré?

V čínštine sa pre slovo kríza používajú dva znaky. Ten prvý znamená nebezpečenstvo a ten druhý príležitosť. Podľa profesora psychológie a antropológie Johna Powella je kríza bodom zlomu a len od rozhodnutia človeka závisí, či sa z krízy vyberie cestou nebezpečenstva, alebo sa otvorí novej príležitosti. Samotná kríza nám však dáva príležitosť, aby sme na ruinách starého vybudovali niečo nové…

Učiť sa na chybách

V židovskej tradícií nachádzame jedinečný pohľad na svet, ktorý nám ponúka Jidiše kop. Toto tvorivé myslenie nám hovorí, že skúsenosť je neprenosná. To znamená, že hoci je dôležité, aby sme sa učili na chybách iných, ak chceme dosiahnuť skutočnú múdrosť, potrebujeme sa učiť predovšetkým na vlastných chybách. Pretože naša skúsenosť ovplyvňuje naše myslenie. A preto, ak sa poučíme na vlastnej chybe (zistíme, čo bolo jej príčinou), získame tak múdrosť, ktorú nenájdeme v žiadnej knihe (a odzrkadlí sa v našom živote). Vďaka chybám tak spoznávame svet, ktorý židovská kabala označuje ako tretiu a štvrtú vrstvu skutočnosti. Je to múdrosť, ktorá je skrytá a ktorú možno spoznať len vďaka intuícii, skúsenosti a múdrosti srdca. Je to múdrosť získaná životom.

Kríza ako ilúzia

Ak sa chceme z krízy poučiť, ak sa z nej chceme dostať a už ju nechceme v budúcnosti zopakovať, potom je dôležité spoznať, čo bolo jej príčinou. A jej príčinou je väčšinou konkrétna chyba, inokedy ide o sériu niekoľkých chybných krokov, no niekedy príčinu nepoznáme (alebo sme jej nemohli predísť). Podľa významného teológa Józefa Augustyna je príčinou krízy ilúzia – informácia, ktorá hoci nie je pravdivá, stala sa súčasťou nášho sveta a postavili sme na nej svoje očakávania a tie sa ukázali, ako falošné. Nielenže sme chybu neodstránili, ale my v nej pokračujeme a to môže mať len jeden účinok: kríza bude hlbšia, než by mohla byť a bude trvať dlhšie…

Poučiť sa z chyby

Ak sme urobili chybu, potom sa z nej môžeme poučiť a už ju nezopakovať. Ak chybu urobil niekto iný, potom môžeme hľadať spôsob, ako sa v budúcnosti chrániť pred takýmto rizikom. Niekedy nám však kríza pripomína, že nemáme svet vo svojich rukách. A hoci sa ho snažíme racionálne uchopiť a predpokladať čo sa stane, poriadok sveta má svoje vlastné zákonitosti.

Kríza je prirodzená

Naša civilizácia stratila kontakt s prírodou. A pritom múdrosť veľkých starovekých civilizácií, bola ňou často inšpirovaná. Keby sme mali úzky kontakt s prírodou a keby sme poznali jej cykly, lepšie by sme chápali aj svoj vlastný svet. V prírode často dochádza k pohromám (a to bez ohlásenia), k poklesu úrody (napr. pre počasie) a tiež k narušeniu rovnováhy (ekosystému). A čo to znamená pre náš život? Že aj keby sme nerobili chybné rozhodnutia, aj tak by sme sa nevyhli niektorým krízam. Kríza jednoducho patrí k životu.

Vytvoriť zdravé napätie

Náš život sa podľa Romana Guardiniho zakaždým skladá z protikladov a je dôležité ich spojiť do jednoty, čo vytvorí zdravé napätie, ktoré je znakom rovnováhy. Rovnováha medzi protikladmi vytvára zdravé napätie. Ak k tomu pridáme dôraz na rozum, emócie, intuíciu a zrelosť, postavíme zdravé piliere vo svojom živote.

Kríza ako zrkadlo sveta

Lenže my tie chyby robíme… A tak nám neostáva nič iné, než sa učiť na chybách a vďaka tomu znížiť riziko, že chybu zopakujeme. Ak sa učíme na chybách, potom dokážeme spoznať aj niečo z toho sveta, ktorý sa nedá racionálne uchopiť. A vďaka tomu cez intuíciu spoznáme prichádzajúcu krízu v čase, kedy tvrdenia založené na rozume hovoria, že je všetko v poriadku (a dokonca jej môžeme predísť). Ale aj keby sme používali rozum a intuíciu, aj tak sa nevyhneme niektorým krízam, ktoré sú dôsledkom toho, že tento svet nie je dokonalý a jeho poriadok je narušený.

Kríza ako začiatok cesty

Kríza jednoducho patrí k životu a je jeho súčasťou. Zohráva pritom podobnú úlohu ako bolesť. Bolesť má dva významy: na jednej strane je znakom toho, že niečo nie je v poriadku a na strane druhej vydáva svedectvo o tom, že sa spustil proces regenerácie a uzdravenia. A preto aj kríza keď vstúpi do života, na jednej strane vydáva svedectvo o tom, že niečo nie je zdravé a na strane druhej, nás vyzýva k tomu, aby sme uskutočnili konkrétne kroky, vďaka ktorým krízu prekonáme (čo môže bolieť, no je znakom uzdravenia). V medicíne sa kladie dôraz na rozlíšenie hranice medzi terapiou a zbytočnou liečbou. Ak je možné pacienta vyliečiť (terapia), potom je dôležité urobiť všetko pre jeho záchranu. No ak pacient zomiera, vtedy by jeho liečba nemala zmysel (zbytočná liečba).

Vedieť predvídať

A tu nám opäť môže byť inšpiráciou múdrosť starovekých civilizácií, ktoré v pokore dokázali spoznať a prijať vlastné hranice a preto sa snažili pripraviť na krízu, ktorá príde bez ohlásenia. V egyptských prameňoch tak nachádzame zmienku o budovaní sýpok na obilie, do ktorých sa počas rokov blahobytu umiestnila časť obilia, aby sa tak vytvorila rezerva pre neúrodné roky (vďaka čomu ľudia netrpeli hladom). A tak znakom múdreho človeka je, že sa nielen učí na vlastných chybách, ale zároveň na chybách druhých, aby predchádzal svojim vlastným (ak je to možné). Tá najväčšia múdrosť je však v pokore, v ochote prijať svoje hranice a v snahe pripraviť sa na obdobie, ktoré nebude jednoduché, kedy budeme musieť siahnuť na dno svojich síl.

Zmeniť postoj

Ale aj keď sa snažíme pripraviť na krízu (ktorá príde bez ohlásenia), aj tak nás môže prekvapiť a zasiahnuť na mieste, kde sme to nečakali. A vtedy nám kríza pripomína, že si sami nevystačíme – potrebujeme istotu, ale tú nám nedokáže poskytnúť tento svet. Žijeme v dobe, ktorá si myslí, že všetko je možné racionálne uchopiť a predpokladať. Snažíme sa o racionálne výpočty a odhady a zabúdame na to, že život sa nedá spútať do racionálnych sietí. Snažíme sa racionálne predpokladať správanie obrovského davu ľudí a pritom často nedokážeme pochopiť človeka, ktorý je v našej blízkosti. Kríza nám pripomína, že svet sa skladá z viacerých skutočností.

Prehodnotiť plány

Musíme prijať to, že naše plány stroskotali. A ak máme na tom podiel, potom musíme prijať aj svoj diel zodpovednosti. Aby sme dokázali prijať skutočnosť, potrebujeme veľkú dávku pokory. No len vďaka pokore, dokážeme medzi ruinami našich plánov nájsť dobré základy, na ktorých môžeme postaviť novú víziu.

Kríza ako nádej

Ak sme k sebe úprimní, potom poznáme svoje silné stránky, teda to, čo je dobré a zdravé a na čom môžeme postaviť svoj život. A keďže vieme, kde sme urobili chybu, poznáme aj svoje slabé stránky. Kríza nám dáva nádej. Ak bola príčinou krízy chyba a my sme ju dokázali spoznať a pomenovať, potom ju môžeme odstrániť a je veľká šanca, že dosiahneme úspech (hoci treba byť ostražití, možno sa objaví iná chyba, alebo príde kríza bez ohlásenia). Prijať neúspech je bolestivé, ale nevyhnutné, ak si chceme v budúcnosti vychutnať svoj úspech.

Kríza ako zrkadlo

Môžeme žiť v ilúzií, ale kríza nám vždy odhalí skutočnú pravdu o nás, ako na tom naozaj sme. Ak sme na ňu boli dobre pripravení, odmenou nám bude pocit istoty (vieme, že sa nemáme čoho báť), no ak nás zastihla nepripravených, potom nás vyzve k tomu, aby sme zmenili niečo konkrétne vo svojom živote. V obidvoch prípadoch je jej cieľom nás posilniť a pomôcť nám, aby sme vnútorne rástli (napredovali).

Kríza ako príležitosť

V parku často môžeme pozorovať záhradníka, ako strihá strom a odstráni staré konáre, aby na ich mieste vyrástli nové ratolesti, no korene stromu ostanú nedotknuté, pretože sú dôležité, aby mal silu ďalej rásť. V našom živote je to podobné. Potrebujeme si ponechať svoje korene (identitu) a odstrániť len to, čo sa ukázalo ako slabé a choré (v našom živote).

Biológia nám hovorí, že v okamihu kedy vznikne človek, sa spustí proces neustálych zmien, ktorý sa zastaví až v okamihu smrti. Aj náš život je takýmto procesom a preto sa musíme neustále premieňať (rásť) a prijímať nové výzvy. Len tak dokážeme udržať ruku na pulze života. Kríza je príležitosťou pre rast a dáva nádej.

Na ruinách starého, môže totiž vyrásť niečo nové. No môžeme sa vybrať aj opačnou cestou a inšpirovať sa niektorými baktériami, ktoré len parazitujú na živote iných.

.

Počas života hovoríme o kríze v práci, v povolaní, v živote, vo vzťahu, ale aj stredného veku. V širšom kontexte hovoríme o kríze spoločnosti, hodnôt, či ekonomickej kríze. Zakaždým je však podstata tá istá. Niečo skončilo a začína sa niečo nové. Z toho čo kríze predchádzalo sa môžeme poučiť a krízu prekonáme, ak zvážime reálne možnosti a otvoríme sa niečomu novému. Ak ostaneme lipnúť na tom starom, kríza sa zmení na trvalý stav a neskôr na frustráciu a depresiu. Ak sa otvoríme novému, chvíľu to potrvá, ale náš život neprestane plynúť. A odmenou nám s odstupom bude pocit, že sme sa posunuli ďalej, dokázali prekonať prekážku a často objavili niečo lepšie…

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www.dhms.ca

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom