Denník N

Prečo strácam nadšenie pre priamu voľbu prezidenta

Ivan Gašparovič - Slovak president & minister of fun. Foto - anc
Ivan Gašparovič – Slovak president & minister of fun. Foto – anc

Zamyslenie o troch nepríjemných črtách volieb hlavy štátu, ktoré pred dvadsiatimi rokmi prešli od parlamentu k ľudu

Niektorí si ešte pamätáte, že v minulosti sa prezident volil v parlamente. V roku 1998 sa o zvolenie novej hlavy štátu pokúšali poslanci v priebehu siedmich mesiacov až päťkrát. Potrebná väčšina deväťdesiatich rúk sa nezodvihla ani za jedného z desiatich kandidátov, ktorí sa v deviatich hlasovaniach ocitli. Hoci po parlamentných voľbách v tom istom roku mala koalícia vedená SDK ústavnú väčšinu a dokázala by zvoliť nástupcu Michala Kováča, rozhodla sa presunúť zodpovednosť za voľbu prezidenta na ľud a v januári 1999 presadila ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta.

Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. S voľbou prezidenta to dnes vyzerá nasledovne.

Prezidentské voľby politických strán

Kto si myslel, že priama voľba prezidenta vytvorí šancu na zvolenie nezávislej osobnosti z ľudu, musí byť sklamaný. Trikrát v doterajších štyroch priamych voľbách zvíťazili politici a silno stranícki kandidáti, a tak sa aj často správali. V súčasných voľbách v desaťčlennom pelotóne kandidátov, ktorí sa objavili v ostatnom prieskume agentúry Focus, sú šiesti vysokopostavení predstavitelia politických strán. A aj ten z ohlásených kandidátov, ktorý je zatiaľ v prieskumoch na čele, sa uchádza o podporu (opozičných) strán. Vlastne, najintenzívnejšia debata sa počas uplynulých mesiacov neviedla o programoch kandidátov. Ale o tom, či SNS vyšle do súboja svojho najznámejšieho plagiátora, ako sa rozhodne Veronika Remišová a koho postaví Smer. Celé je to niekedy až nedôstojné. Prezidentské voľby sa stávajú drahým prieskumom verejnej mienky, ako sú na tom uprostred volebného obdobia jednotlivé politické tábory – kleptomanský dvojblok SNS-Smer; antisystém a strany blízke “lepšiemu Slovensku”, nech už to znamená čokoľvek.

Súťaž pre bohatých

Jeden z dôvodov, pre ktorý sa kandidáti uchádzajú o podporu politických strán, sú peniaze. Ak chcete uspieť, musíte byť viditeľný a to niečo stojí. Náš pomerne štedrý systém financovania politických strán (Smer-SD za výsledok v ostatných parlametných voľbách postupne zinkasoval 16,7 milióna eur) vytvára stranám možnosť zainvestovať do vlastného prezidentského kandidáta. Dobrú šancu na úspech majú ešte občianski kandidáti, ktorí v minulosti úspešne podnikali a majú na účte voľných 500 tisíc eur. Inak povedané, ako nezávislý kandidát môžete mať silný životný príbeh, aj ideálne schopnosti a vlastnosti pre prezidentskú stoličku. Ale ak vás finančne nepodporuje nejaká politická strana alebo nie ste dostatočne bohatý, nemáte veľkú šancu prezidentom sa aj stať. Áno, môžete skúsiť vyzbierať toho pol milióna z darov jednotlivcov či firiem. Ale z ich pohľadu nebude dávať veľký zmysel podporiť vás, lebo z prezidentského paláca krajinu nezmeníte k lepšiemu.

Mám taký plán

V práve prebiehajúcej kampani som už niekoľkokrát zažil situáciu, keď sa novinár opýtal kandidáta/-tku na jeho program. Jeden sa rozrozprával o vyšších platoch, iný o spravodlivejšom štáte, tretí o zastavení migrácie. Novinár im následne pripomenul, že v pozícii prezidenta nebudú mať dostatočné kompetencie, aby to všetko presadili. A mal pravdu. Priame voľby dávajú slovenskému prezidentovi veľmi silný mandát od voličov, ale ústava mu vyčleňuje slabé právomoci. Očakávania voličov sú a budú veľké, takže mnohých prezidentov to bude zvádzať ku konfliktu s vládou, aby preukázal svoju užitočnosť. Neraz aj ku konfliktom zbytočným. (Predstavte si v Grasalkovičovom paláci Štefana Harabina a zrazu vám aj Trump bude pripadať ako umiernený štátnik.) Do súvahy treba prirátať aj ten rok pred prezidentskými voľbami, kedy sa nimi médiá a spoločnosť intenzívne zaoberajú, hoci naša pozornosť by mala byť sústredená tam, kde sa mení a riadi krajina – na parlament a vládu.

Iste, dá sa vymenovať veľa detailov, ktoré tento môj pohľad na prezidentské voľby na Slovensku vylepšujú. Aj ja by som bol rád, keby neboli súťažou iba pre bohatých, kde sa neprimerane angažujú politické strany, ktoré majú reálnu moc, nie prezident. Ale dnes to tak nie je. A ja pomaly prestávam byť fanúšikom takýchto priamych volieb prezidenta.

 

 

 

Pavel Sibyla, Progresívne Slovensko

Ak chcete, aby vám neušiel ďalší môj blog, prihláste sa na odber newslettera.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavel Sibyla

Člen hnutia Progresívne Slovensko. Som bývalý novinár, exriaditeľ Nadácie Zastavme korupciu. Európan so srdcom na Slovensku. Veriaci so zmyslom pre súdržnosť.