Denník N

Spoločnosť Digi Slovakia vám ukáže, ako má vypadať tvrdý kapitalizmus

dav
dav

Ako chce Digi Slovakia zarábať na smrti svojich zákazníkov.

Dňa 07.09.2018 nečakane zahynul môj otec, ktorý žil sám v dome. Udalosť nás ťažko zasiahla a na mojej hlave zostalo kopec administratívy spojenej s takouto udalosťou. Od rušenia služieb až po podanie daňového priznania, keďže otec bol živnostník.

Práve pri rušení služieb som sa stretol s nečakanou ochotou rôznych spoločností pomôcť nám v ťažkej chvíli, pričom dochádzalo aj k rušeniu viazaných služieb, kde sme rátali s poplatkami, ktoré však žiadna spoločnosť od nás nežiadala. Práve naopak, stretol som sa všade s pochopením, ochotou pomôcť, všetko som dokázal vyriešiť elektronicky bez potreby niekam chodiť. Všade sa mi snažili situáciu s týmito nepríjemnými záležitosťami uľahčiť, až na jednu jedinú spoločnosť. Tou bola práve Digi Slovakia, ktorú nedávno zastrešila spoločnosť Telekom.

Prvý šok nastal pri otrlej e-mailovej komunikácii pracovníčky, čo som však považoval len za zlyhanie ľudského faktora a neprikladal som tomu taký význam. Trebárs táto pracovníčka nemala svoj deň. Akceptoval som, že výpoveď chcú zaslať poštou, podotýkam ako jediná z 12tich spoločností, ktoré som oslovil. Všetky akceptovali elektronickú komunikáciu a boli maximálne ústretové.

Písomná odpoveď bola však v rovnakom tóne ako e-mailová komunikácia. Otrlá a bez štipky ľudskosti. V liste žiadali okamžité vrátenie zariadení a uhradu faktury za obdobie, kedy už služby nemal kto využívať. Preto som sa bol informovať aj na pobočke Telekomu. Odpoveď bola, že vrátenie zariadení je možné vykonať len na pobočke spoločnosti Digi Slovakia. To znamená, že som na vlastne náklady cestoval zo Sliača do Žiaru nad Hronom, čo bola najbližšia pobočka spoločnosti Digi v okolí (ostávali ešte Banská Štiavnica a Brezno). Podotýkam, že som im vrátil desaťročný Set Top Box a ovládač. Pokuty, ktoré nám chceli vyrubiť za prípadné nevrátenie týchto opotrebovaných zariadení sú preto poriadne premrštené. Z paraboly, ktorú otec používal ostala len zhrdzavené placka, našťastie túto vrátiť nežiadali.

Zároveň sa však spoločnosť dopustila aj protiprávneho konania, keď požaduje úhradu faktúry za obdobie do 30.09.2018, teda za 20 dní, kedy už ležal môj nebohý otec v hrobe. V dome nikto iný nebýva, tak kto mohol sledovať tú ich TV, myši? Toto jednanie ma napĺňa úzkosťou. Otec, ktorý nikdy nikomu nič nedlhoval je teraz po smrti na vymáhaní u nejakého úžerníckeho exekútora, pričom spoločnosť, ktorej desať rokov načas platil faktúry sa dočkal takéhoto špinavého jednania. Uvedené skutočnosti by mali postačovať na usvedčenie tejto spoločnosť z neetického a protiprávneho jednania voči nám, pozostalým, ako aj môjmu nebohému otcovi, preto som sa obrátil na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Snaď sa podarí dosiahnuť precedens, ktorý zabráni tejto spoločnosti zarábať na mŕtvych dušiach.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie