Rekreačné poukazy a príspevky – náklad, ktorý (ne)vznikol?!

V tomto príspevku by som sa rád venoval novele zákona o podpore cestovného ruchu, ktorá znamená úplne nový náklad pre zamestnávateľov pre tento rok aj tie nasledujúce a zároveň je možnosťou užiť si dovolenku na Slovensku za výhodnejšiu cenu pre zamestnancov. Reč je o rekreačných poukazoch či príspevku na dovolenku zamestnancov.

Profesne prichádzam do kontaktu s touto témou z viacerých uhlov pohľadu:

• zamestnávateľa – ktorý je povinný poskytovať príspevok a rieši akou formou,
• sprostredkovateľa – ktorý ponúka pobyty,
• zamestnanca – spoločnosti, v ktorej pracujem,
• poskytovateľa služby – hotel, penzión či iné ubytovacie zariadenie.

Dnes by som sa rád zameral na pohľad zo strany zamestnávateľa.

Najčastejšie otázky, ktoré si zamestnávatelia v týchto dňoch kladú, sú:

1. Koľko nás to bude celé stáť?
2. Ako to bude administratívne náročné?
3. Ako budeme tento povinný benefit poskytovať?

Koľko budú stáť rekreačné poukazy zamestnávateľov?

V očiach mnohých zamestnávateľov sú rekreačné príspevky hlavne náklad, ktorého ustanovenie bolo až po uzatvorení a schválení rozpočtov väčšiny spoločností pre tento rok, ale to len tak na okraj. Všeobecná odpoveď ohľadom nákladov je relatívne jednoduchá, avšak pre finančné plánovanie, nie veľmi exaktná – pôjde o taký náklad, aký budú zamestnanci chcieť.

Zamestnanec je totiž jediný, kto môže rozhodnúť o výške nákladu, ako aj o termíne jeho vzniku. Táto skutočnosť sa nedá nijako obísť, pretože bez ohľadu na to či sa zamestnávateľ rozhodne pre:

• 1. príspevky formou zakúpenia rekreačných poukazov alebo
• 2. formou preplácania oprávnených nákladov,

oba spôsoby sú najprv podmienené požiadaním zamestnanca.

Ako budú zamestnávatelia poskytovať tento príspevok?

Zamestnávatelia majú možnosť zvoliť si:

• proaktívny prístup – obstarať elektronické rekreačné poukazy, vyzvať zamestnancov k ich využívaniu a vopred tým poskytnúť svoje prostriedky, alebo
• reaktívny prístup – počkať koľko zamestnancov o príspevok prejaví záujem a tým preplatiť oprávnené náklady.

Rozdiel medzi oboma formami je v tom, že zatiaľ čo na rekreačné poukazy prispieva zamestnávateľ vopred pred zakúpením rekreácie zo strany zamestnanca, tak pri preplácaní oprávnených nákladov je príspevok poskytnutý nielenže až po zakúpení rekreácie (tzn. zaplatení celej sumy z vlastných prostriedkov zamestnanca), ale dokonca až po uskutočnení rekreácie (čo častokrát býva až niekoľko týždňov, či dokonca  mesiacov po jej zakúpení).

Z vyššie uvedených dôvodov by sa dalo očakávať, že výber formy elektronických rekreačných poukazov bude znamenať vyššie náklady pre zamestnávateľa (zamestnanci budú mať tendenciu viac využívať príspevok, keď ho dostanú nabitý na poukaze). A to ešte nespomíname prípadný poplatok za vydanie elektronickej karty pre zamestnanca, ktorý môže byť podľa zákona do troch 3%).

Koľko zamestnancov využije tento benefit?

Keďže sme začiatkom januára nenašli relevantné prieskumy o odhadoch, koľko zamestnancov tento príspevok využije (miera využitia určí výšku nákladov pre zamestnávateľov), tak sme jeden zorganizovali. Od 11.1. do 13.1. sme uskutočnili na našom portáli prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako 3300 respondentov, z toho viac ako 355 zamestnávateľov (alebo ľudí, ktorí majú vo firme na starosti agendu príspevkov).

Otázka na zamestnávateľov znela: „Koľko % zamestnancov podľa vás tento rok využije tento príspevok? Máte aspoň hrubý odhad čerpanosti?“

Zdroj: dotazník uskutočnený portálom Zlavomat.sk, výsledky tu.

Administratíva zamestnávateľa

Často je pri rekreačných príspevkoch spomínaná jedna vec – administratívna záťaž. Niektorí zamestnávatelia dnes kvôli nej primárne zvažujú obstaranie elektronických rekreačných poukazov (kariet) dopredu pre všetkých zamestnancov od rôznych poskytovateľov.

Tu nastávajú zaujímavé otázky: či naozaj pôjde až o takú takú veľkú administratívnu záťaž?

O administratívnej záťaži som viedol diskusiu s našimi mzdárkami. So spracovaním miezd každý mesiac súvisí aj zbieranie a spracovanie dokladov, ktorými zamestnanci dokladujú svoju neprítomnosť. Hovoríme napríklad o priepustkách za návštevu u lekára (svoju a aj s príslušníkom rodiny), o PN-kách, dovolenkových lístkoch, OČR-kách, potvrdeniach k darovaniu krvi, pohrebu alebo aj výsluchu na polícii…

Takýchto dokladov príde každej mzdovej účtovníčke (aj malej firmy) každý mesiac niekoľko desiatok až stoviek kusov! Priemerne môžeme rátať jedno až dve potvrdenia na jedného zamestnanca každý kalendárny mesiac. Ak zvážime možnosť, že by sme k týmto dokladom pridali jednu-dve faktúry za rekreáciu na zamestnanca ROČNE, je naozaj nárast administratívnej záťaže tak vysoký? Z pohľadu spracovania mzdy ide v podstate len o inú formu potvrdenia, ktoré je potrebné zapracovať do mzdy. V kontexte súčasného spracovania mzdovej agendy a jeho náročnosti sa zdajú byť doklady za rekreáciu iba kvapkou v mori rôznych potvrdení.

Napríklad pri otázke stravovania zamestnancov, ktoré je každodennou potrebou, je logické jeho riešenie formou stravovacích poukazov, pretože by išlo o približne 20 dokladov na zamestnanca každý mesiac, avšak pri otázke rekreácie, ktorá sa uskutoční 1x max. 2x ROČNE sa rozprávame o úplne zanedbateľnej administratívnej záťaži.

Navyše, aj pri elektronickej forme rekreačného poukazy bude nutná administratívna záťaž, napríklad spojená s nevyhnutnosťou podpisu dohody o zrážke zo mzdy pri odovzdávaní poukazu. Na toto tiež hneď každý nepomyslí.

Podľa mojich doterajších rozhovorov o tejto téme väčšina zamestnávateľov volí konzervatívnejší prístup v záujme prezistiť, aký bude skutočný záujem, pretože zakúpiť rekreačné poukazy sa dá kedykoľvek aj neskôr v priebehu roka. Takýto prístup zvolil napríklad aj Volkswagen, ktorý má výrazné právo obávať sa obrovskej administratívnej záťaže, vzhľadom na počet zamestnancov.

Rýchle a jednoduché riešenie?

Niektorí zamestnávatelia, majú ambíciu vyriešiť túto tému čo najrýchlejšie a to nakúpiť rekreačné poukazy všetkým zamestnancom v jednom mesiaci. Ibaže táto situácia je nepravdepodobná, pretože stále platí, že zamestnanec musí mať najskôr o tento benefit záujem. Tým pádom nie je mysliteľná situácia, že paušálne všetkým zamestnancom (aj takým, ktorí nechcú ísť na rekreáciu alebo o ňu nepožiadali) zakúpime rekreačné poukazy a strhneme im 225 €. Väčšina zamestnancov sa pre rekreáciu rozhodne až v priebehu roka a tým pádom aj pre príspevok.

Spokojnosť zamestnancov

Na mieste zamestnávateľov, ktorí riešia rekreačný príspevok si treba uvedomiť, že pre zamestnancov je dôležité aj to či budú môcť rekreačný príspevok využiť tam, kde budú chcieť, alebo budú mať aspoň dostatočne široký výber možností.

Určite tak nastane situácia, že sieť hotelov a poskytovateľov bude vo zvolenom riešení pre zamestnanca významne limitovaná. Problém so šírkou ponuky pri elektronických rekreačných poukazov od rôznych spoločností môže byť naviazanosť a uplatniteľnosť cez ich terminály. V čom je problém? Väčšina hotelov nebude pravdepodobne ochotná platiť správcom rekreačných poukazov pomerne vysoké provízie za sprostredkovanie platby cez ich kartu (hovorí sa o 8 – 12% oproti štandardu okolo 0,5 – 2,5% pri platbách bežnými kartami VISA či Mastercard). Zaujímavý názor na adresu sprostredkovateľov rekreačných poukazov vyslovil aj Jozef Mihál v jeho komentári pre HN:  “Vtip je však v tom, že tieto firmy ponúkajú možnosť prijímať platby ich rekreačnými poukazmi hotelom za províziu okolo 10 percent. Pri hodnote jedného poukazu 500 eur a predpoklade, že ich použije niekoľko stotisíc zamestnancov ročne, nie sú poukazy nástroj na podporu slovenského cestovného ruchu, ale biznis niekoľkých firiem – poznáte ich z biznisu s gastrolístkami.”

Advokátka z kancelárie Taylor Wessing Radoslava Lichnovská sa pre Sme.sk vyjadrila: „Domnievame sa, že by sa mohlo považovať za porušenie Zákonníka práce, ak by zamestnávateľ odmietol zamestnancovi zaplatiť príspevok na rekreáciu, ak by zamestnanec riadne preložil faktúru za rekreáciu u poskytovateľa, ktorý nie je zmluvným poskytovateľom rekreačných služieb.“ Advokátka tiež upozornila, že príspevok by sa mal dať použiť vo všetkých zariadeniach na Slovensku. A pretože elektronické karty prijíma len obmedzený počet hotelov či penziónov, zamestnávateľ by zamestnanca obmedzoval, ak by mu prikázal využívať len karty.

Nástrah, ktoré číhajú na zamestnávateľov pri otázke, ako pristúpiť k rekreačným poukazom je naozaj veľa, toto je naozaj len vrchol ľadovca. Aký je váš názor? Dajte mi vedieť v komentároch alebo pokojne aj do e-mailu.

Pohľadu zo strany hotelov na rekreačné poukazy sa venujem v mojom ďalšom blogu.

P.S. ďakujem Zuzke, že môj text preložila do Slovenčiny :)