Nad zimnou údržbou sa nedá zvíťaziť. Dá sa však slušne remizovať…
Keď v zime začne padať sneh, začne sa diať hneď niekoľko zázračných vecí u rôznych typoch ľudí naraz…
- Deti sa tešia a od radosti výskajú až do prvého odmäku
- Šoféri nadávajú a horlivo stískajú volant
- Cestárom sa začínajú highlighty ich celoročnej sezóny, kedy ich nikto nemá rád
- Lyžiarom, chatárom, či bežkárom prebehne instatne mysľou sen o krásnom víkende
- Starostovia a primátori majú posledných 120 minút pred vlnou hejtu za nezvládnutú údržbu
Na moju škodu (radosť) som sa po novembri ocitol v pracovnej skupine číslo 5.
V zásade však platí fakt, že zimná údržba tak, ako ju žiada od samospráv štát, je nevykonateľná. Tým viac, čím je obec/mesto väčšie. Kým starý tzv. cestný zákon ukladal povinnosť odhŕňania snehu bytovým správcom a spoločenstvám, po novom je táto úloha na bremenách obcí.
Už od konca 19. storočia platilo, že o chodník sa stará ten, s ktorého nehnuteľnosťou hraničí, v prípade bytových a panelových domov táto povinnosť padala na plecia domovníkov. Chodník musel byť riadne a včas očistený (do 6. hodiny ráno), pri poľadovici posypaný pre bezpečnosť chôdze.
Ani o viac ako sto rokov neskôr k zmene nedošlo, hoci podľa zákona z roku 1961, ktorý teraz novelizovali, bola táto povinnosť výslovne uložená vlastníkom.
Nie je v silách žiadneho starostu ani primátora v Slovenskej republike, aby bolo od snehu odhrabané vždy všetko. Hlavne však treba komunikovať. Horúca linka, na ktorú môže občan zavolať, keď sa na nejaký kritický úsek zabudlo, je výborná vec. Je to základ. Pretože dobrá samospráva je tá, ktorá svojich ľudí počúva. Touto horúcou linkou bolo počas tejto zimy moje pracovné tel. číslo a môj pracovný, všetkým dobre známy, mail.
Na každý podnet ohľadom neodhrabanej cesty bolo vždy do max. šiestich hodín odpísané a náprava do druhého dňa vykonaná.
Robiť toto bez nejakého dispečingu je utopistická predstava, ale v drvivej väčšine samospráv veľkosťou podobných tej našej je toto bežná realita. Tak sme robili, čo sme mohli…
Vo Hviezdoslavove sme sa túto zimu snažili, čo to dalo, ale aj tak máme obrovské rezervy a musíme sa brutálne zlepšovať. Všade na Slovensku. Manuál zimnej údržby je vec, bez ktorej si zimu 2019-2020 neviem predstaviť. Šetriť na bezpečnosti sa totiž nevypláca nikdy. Tento rok sme s tým snehom fakt vôbec nevyhrali, ale snáď sme aspoň slušne remizovali…
Ťažkými mechanizmami totiž vo väčšine (aj) väčších obcí rozumieme 1-2 traktory s radlicami, ktoré si ešte pamätajú Freddieho Mercuryho naživo vo Wembley.
Nezávidím tomu Vallovi v Bratislave. Vyše milióna štvorcových metrov chodníkov, ktoré mu aktuálne do údržby pribudli, je s tou hŕstkou supermanov obriadiť nemožné. Nepomôžu ani väzni z justičáku. To sa proste na 100% urobiť nedá nikdy.
Zistil som, že cestári nikdy nie sú prekvapení z toho, že začal padať sneh. Prekvapení sú však vždy z toho, čo ich čaká v garáži na jeho upratanie a koľkí kolegovia sú mestom, či obcou zaplatení im s tým pomôcť…
Bola a bude to ešte makačka ale strašne sa na to teším. Baví ma to. Nie je to jadrová fyzika, treba proste len odhŕňať sneh. Dajte nám však vždy, prosím, vedieť, ak máme niekde rezervy – ak dakedy treba asap dačo opraviť – my sme schopní a ochotní to robiť lepšie, ale na to potrebujeme aj Vás – našich „šéfov“ – občanov tejto super krajiny…
To je celé…
P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší:
