Denník N

Kresťanov prenasledujú hlavne v moslimských krajinách. Ale už aj v Rusku, Indii a Číne

V aktuálnej správe medzinárodnej organizácie Open Doors, ktorá monitoruje prenasledovanie kresťanov vo svete, sa po prvý raz objavilo aj Rusko. Najviac kresťanov prenasledujú v moslimských štátoch, ale aj v Indii a Číne. Kresťania to majú ťažké dokonca aj v Mexiku a Kolumbii.

Najnovší zoznam 50tich krajín sveta medzinárodnej organizácie Open Doors, ktorá monitoruje prenasledovanie kresťanov , má prekvapivého nového člena – Ruskú federáciu. Štáty sú rozdelené do troch skupín podľa miery perzekúcií. Rusko začína poslednú, najmiernejšiu skupinu. Príčina, prečo bolo Rusko zaradené, organizácia vysvetľuje prenasledovaním kresťanských komunít v moslimských regiónoch Kaukazu, osobitne v Čečensku a Dagestane.  Podobne, ako v iných moslimských krajinách, aj tu sú najviac prenasledovaní tí, čo prešli z islamu na kresťanstvo. Keďže Moskva nad týmito  republikami vo veľkej miere stratila kontrolu, ktorú ponechala miestnym lídrom, len aby ich udržala formálne v Ruskej federácii, chrániť záujmy a práva tamojšieho menšinového nemoslimského  obyvateľstva je čoraz ťažšie. Tak, ako sa niektoré štvrte európskych miest menia na „non-go“ zóny, na podobné zóny sa menia celé regióny Ruska.

Posledné roky výrazne rastie aj moslimská komunita v samotnej Moskve, ktorej korene siahajú až do stredoveku, do čias, keď Moskva patrila ešte pod Zlatú hordu. Mnohých asi prekvapí, že najväčšia mešita v Európe nestojí v Berlíne alebo Paríži, ale práve v hlavnom meste Ruskej federácie. Po rozsiahlej 10-ročnej rekonštrukcii, ktorá znamenala jej 20-násobné zväčšenie oproti pôvodnému stavu, ju otváral v septembri 2015 samotný prezident Vladimir Putin v spoločnosti hláv Palestíny a Turecka. Mešita sa rozprestiera na ploche 19 tis.metrov štvorcových, má šesť podlaží a naraz sa v nej môže modliť 10tisíc veriacich.

Druhým aspektom prenasledovania kresťanov v Rusku je podľa Open Doors prenasledovanie kresťanských komunít mimo pravoslávnej cirkvi. Ako píše organizácia „chrámy, ktoré nepatria k Ruskej pravoslávnej cirkvi, sú považované za špiónov Západu“.  Nie je to prekvapivé, keďže moskovský patriarchát historicky dlhodobo zaujíma negatívny postoj k západnému kresťanstvu, osobitne Vatikánu. Podporu často nachádzal na najvyššej politickej úrovni či už za čias cárov, alebo boľševických pohlavárov a aj teraz u nacionálne orientovaných čelných predstaviteľov Putinovej vlády. Je známy dlhodobý útlak gréko-katolíkov (uniatov) na západnej Ukrajine. Ten sa po 2.svetovej vojne preniesol spolu s vplyvom Kremľa aj na územie Československa (hlavne východného Slovenska), Poľska a Maďarska, kde strácali svoje chrámy na úkor moskovského patriarchátu. Menej známy je pokus Moskvy odtrhnúť od Vatikánu po 2.svetovej vojne aj katolícke cirkvi týchto krajín a vytvoriť pre nich nové centrum s novým „lžipapežom“ vo Ľvove.

Neprekvapuje, že absolútne najväčšiu skupinu krajín, kde v súčasnosti v rôznej miere prenasledujú kresťanov, sú moslimské krajiny. Hlavnou a spoločnou príčinou je podobne ako na ruskom Kaukaze prenasledovanie tých, ktorí sa zriekli islamu a prešli ku kresťanstvu. Rebríček ale vedie komunistická diktatúra v Severnej Kórei, ktorá však prenasleduje veriacich všetkých náboženstiev. Druhou nemoslimskou krajinou medzi krajinami, kde sú kresťania extrémne prenasledovaní, je India. Tamojšia vládnuca nacionalistická hinduistická strana Bharatiya Janata Party premiéra Narenda Mondiho si dala za cieľ do roku 2021 Indiu úplne zbaviť kresťanov aj moslimov. V Indii sa pritom ku kresťanstvu hlási 64 miliónov občanov.

Pod miernejším útlakom sa nachádza takmer 100-miliónová kresťanská komunita v Číne. Podobne, ako v susednej Severnej Kórei, aj tu je hlavným dôvodom snaha komunistickej vlády kontrolovať všetko a všetkých, vrátane veriacich rôznych náboženstiev.

Pod narastajúcim tlakom vlády sa ocitá aj kresťanská komunita v Turecku. Osobitne od nástupu prezidenta Erdogana, ktorý opäť dáva do popredia staré heslo, že pravým Turkom môže byť len ten, kto vyznáva sunitský islam. Nátlak na členov historických menšinových kresťanských komunít ortodoxných Grékov, Arménov a sýrskych kresťanov sa stupňuje aj tým, že vo svojich identifikačných dokladoch majú uvedené svoje vierovyznanie. V ešte horšej situácii sú kresťanskí utečenci zo Sýrie a Iraku.

Je prekvapivé, že medzi krajinami, kde čelia kresťania útlaku, sa ocitli aj dva latinskoamerické štáty, kde kresťanstvo jednoznačne dominuje. V oboch, v Mexiku a Kolumbii, je dôvodom tamojšia miera kriminality, organizovaného násilia a korupcie, ktorých obeťami sú aj kresťania a predstavitelia cirkvi. Osobitne zlá je situácia v Mexiku, kde sa stupňuje vojna drogových kartelov.  V monitorovacej správe je popisovaný osud pastora Eduarda Garciu z Ciudad Juárez, ktorému drogové gangy, keď sa snažil ochrániť veriacich pred ich násilím a vplyvom, zabili postupne obe deti a nakoniec aj jeho. V tejto krajine je tiež problém s nevraživosťou medzi špecifickými komunitami veriacich, ktoré vyznávajú rôzne „variácie“ kresťanstva a pôvodných indiánskych náboženstiev a kultov. Pri prechode z jednej komunity do druhej sú následne veriaci podrobení podobným útokom, ako moslimovia, ktorí prešli na kresťanstvo.

Pri pohľade na zoznam 50tich krajín je pozoruhodné zistenie, že kresťania čelia rôznej miere prenasledovania nielen prakticky vo všetkých krajinách, kde dominuje islam, ale aj v Indii, kde narastá  hinduistický nacionalizmus. Práve India, spolu so spomenutými dvomi latinskoamerickými krajinami súčasne tvoria ďalšiu výnimku – sú to demokratické krajiny, zatiaľ čo v ostatných panujú rôzne formy diktatúry alebo rôzna miera autoritatívneho režimu.

Dá sa preto zovšeobecniť, že kresťanom sa darí a majú pokoj na uplatnenie svojej viery  predovšetkým v krajinách, kde vládne liberálny demokratický režim, vláda zákona a úcta k menšinám. To by sme si mali všetci na Slovensku veľmi dobre uvedomiť a chrániť si to, čo máme. Diskusie a nesúhlas sú v poriadku, ale nevraživosť, ba dokonca nenávisť len preto, že iný má trošku iný názor, vierovyznanie alebo národnosť  sú zhubné pre nás všetkých. Kto si neváži pokoj, demokraciu a toleranciu ide cestou do pekla násilia, chaosu a diktatúry.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.