Zabijaci obrov

Obor ako taký sa nám spája so strachom, s traumou, a inými pocitmi či emóciami. Sme si vedomí toho, že strach je jeden z faktorov, možno aj najväčších, čo ohrozuje našu psychiku. A trauma? To je rana, bolesť, zranenie psychiky. Samotná udalosť, čo sa nám stala, nie je traumou, stáva sa ňou až ten dopad na človeka. V tom najhoršom prípade je z človeka troska. Čelil potom človek svojim obrom správne, že tak dopadol?

Kto, alebo čo je obor?

Obri môžu byť hmotní aj nehmotní. Môžu to byť napríklad veci, ktoré nedokážeme prekonať, pretože sme zvádzaní strachom, a klasickou otázkou: „Čo ak?…“. Obri môžu byť nedokončené projekty, nedosiahnuté ciele, frustrácia, závislosť, čokoľvek, čo nás stavia do pozície čudáka z Marsu. Keď ideme ešte ďalej, môžu byť malí, veľkí, naozajstní alebo vymyslení, fyzický alebo emoční, môže to byť osoba, ktorá stojí medzi nami a niečím, alebo niekým…Obri majú jediný cieľ – zastaviť nás v pokroku, aby sme napredovali.

Dá sa vôbec zvíťaziť?

Áno, dá. A to vtedy, keď zabijaci obrov vidia víťazstvo tam, kde iní prehru. Pozerajú sa na každý boj nie ako predom prehratý, ale ako na skúšku, ktorá ich môže posilniť. Pozerajú sa na to ako na výzvu, kde je veľký potenciál a možnosť obrátiť negatívne v pozitívne, s vedomím, že prijímajú konflikt a odpor, no berú to ako povzbudenie k rastu, kde poraziť obra je nevyhnutné k ďalšiemu postupu.

Vráťme sa ale k príbehu o Dávidovi a Goliášovi. Je potrebné dodať, že zabijaci obrov nezačínajú ako zabijaci obrov. Paradox? Nie, vôbec nie. Dávid bol pokorný hudobník, skromný pastier, a syn, ktorý bol ale prehliadaný. Mal však veľkú výhodu, to , že bol verný a trpezlivý. Napríklad ku vlastnému talentu, alebo pri ovečkách, o ktoré sa staral. Vďaka tomu, že sa staral o malé veci s vernosťou a trpezlivosťou, mohol byť odborníkom aj vo veľkých veciach. Podnetom je to, že vernosť a trpezlivosť je vlastnosťou úspešných a výnimočných ľudí. Zabijaci obrov nezačínajú ako zabijaci obrov.

A to aj preto, lebo zabijaci obrov vedia, že odmena je vždycky väčšia, než riziko. Pretože život odmeňuje risk a aktivitu. Vždy tu budú obri, ktorí nám budú šeptať slová strachu, úzkosti, aby zmenšili odmenu a zväčšili riziko. Preto ostáva to, že musíme veriť, byť trpezliví, pretože to je väčšie, než problém. Cieľ je väčší, než námietky šeptania. Takéto presvedčenie je základom viery, ktorá nám dodáva silu a odhodlanie byť tak verný a trpezlivý, ako napríklad ten Dávid. Som si 100% istá, že keď Dávid stál s prakom oproti Goliášovi, oproti obrovi, myslím si, že mal v nohaviciach, ľudovo povedané. Ale mal zbraň. Nemyslím teraz ten prak s kamienkom, ale mal vieru, že je tu niekto, niečo, bol verný a vytrvalý. A to bola práve tá zbraň, ktorá ho zmobilizovala k tomu, aby porazil obra.

Obri tu boli, sú a budú. Ak zistíme odkiaľ obor ide, kto alebo čo to je, a postavíme sa mu s vedomím viery a trpezlivosti, a zároveň s tým, že v tom nie sme sami, môžeme byť aj my takými zabijakmi obrov, ako napríklad Dávid.