Denník N

Len aby sme nezamrzli    

Prudký zostup z obdobia sucha do neskorej zimy, nebol najlepší nápad.

Švihali sme si to naspäť do Nového Južného Walesu na STK. Luke si dal dva týždne na prípadné opravy, ale dodávka bola v perfektnom stave. Veď aj musela byť, od Exmouthu sme totiž každú usadlosť spoznávali aj cez smetiská, kam sme chodili po náhradné diely a súčiastky a čo ja viem čo. Teda, ja nie, ja som tam chodila len na to, aby som si mohla odháňať muchy zo ksichtu.

A tak sa stalo, že sme zrazu mali dva týždne voľna. Ničnerobenie by bolo super, keby nebola taká zima. Normálne sme si museli kúpiť paplón, ako prídavok k našim spacákom. No hej, prudký zostup z obdobia sucha do neskorej zimy, nebol práve najlepší nápad. Ostatní to vedia a cestujú opačným smerom.

Neustále pršalo, nočné teploty okolo mínus tri, cez deň len máličko teplejšie.

Ubytovali sme sa pri rieke Murray, kde mali byť koaly, ale za štyri dni, čo sme tam strávili, sme nevideli ani jednu. Luke využil čas na to, aby si spísal plány do budúcnosti. Zoznam bol dlhý a nedokončený. Musím aj ja začať uvažovať čo so životom.

Mrzneme a mrzneme. Jeden deň sa okolo obeda oteplilo, vyliezla som z môjho brlohu, spravili sme si ohník a bolo nám dobre, teda až dovtedy, kým nesadla hmla. Znova som sa zabalila do spacieho vaku a ľutovala sa. Cítila som sa ako bezdomovec. Veru, nie je to ľahký život.

Aby sa aspoň niečo dialo, rozhodli sme sa zmeniť prostredie. So zapnutým motorom sa aspoň zahrejeme a tak sme trávili dni bezcieľnym túlaním sa. Prechádzali sme z lesa do lesa, z jedného národného parku do ďalšieho, spali sme, kde sa dalo spať zadarmo a ráno sme pokračovali v ceste.

Jedno ráno sme zavčasu opustili naše stanovisko na odpočívadle, vyšplhali sa na kopec a pred nami sa otvorila fotografia – v zelenom údolí, do hmly ponorená spiaca dedinka. Aj my by sme mali spať, ale život v aute nás prispôsobil prirodzenému cyklu.

Vychutnávame si výjav, zapisujeme ho do katalógu mozgovej kôry a ideme zistiť, ako sa dýcha vo fotke. Kým sme do nej vliezli, slnečné lúče roztrhali hmlu.

Mimo fotografie prší. Všetko je vlhké a studené. Sme podráždení. Nevyleziem z postele a nevyleziem. Vlastne ani nemusím, nemám prečo. Ak si chcem spraviť čaj, stačí sa prevŕtať brlohom na opačnú stranu, vytiahnuť ruku spod haldy prikrývok a otočiť gombíkom na variči. Nie je to až také jednoduché, plynová bomba je ako plaz, treba ju najprv zobudiť. Trepem ňou, až kým sa pod kanvicou neobjavia optimistické modré jazýčky. Ďakujem za najlepší vynález a teším sa, že o niekoľko minút si budeme zohrievať vnútro horúcim čajom.

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Zdena Baker Zvadova

Budem písať o cestovaní po Austrálii v rokoch 2011 - 2012, pretože mi tá cesta veľmi veľa dala.