Denník N

317, alebo Ufajčito s.r.o,

Na samom vrchu je Aďo, pod ním Maťa. Maťa skáče ako Aďo píska. A píska falošne musím povedať. Maťa je z toho skákania dosť mimo. Kto si to od….nesie? No my kravy, zakomplexované kravy, – ujovia, zakomplexovaní -ujovia. A to všetko za symbolický plat. Takže nie! Nechválim sa. Nie je čím.

Som učiteľka. Nechválim sa. Veď napokon, nie je čím. Časy, keď pre toto pracovné zaradenie nebolo synonymom slovo krava, hysterka, drblina, zakomplexovaná krava, debil, zakomplexovaný debil, -uj , sprostý -uj a ďalej radšej nepokračujem, sú dávno preč. Čo už. Na základe dlhodobého pozorovania, môžem so 100% istotou tvrdiť, že takto sa o nás vyjadruje tá skupina rodičov, ktorej deti nedisponujú bohvieakým intelektovým potenciálom, ktorej deti dosahujú mizerné vzdelávacie výsledky. Počastovaní všetkým možným a každým možným, povinne vykonávame okrem učenia, kopec nezmyselností, ktoré nás oberajú o energiu, chuť a čas. Nezmyselnosti, ktoré nám hádže na plecia každý, kto nám je nadriadený. Každý kto má v školstve nejakú funkciu. Na samom vrchu je Aďo, pod ním Maťa. Maťa skáče ako Aďo píska. A píska falošne musím povedať. Maťa je z toho skákania dosť mimo. Kto si to od….nesie? No my kravy, zakomplexované kravy, – ujovia, zakomplexovaní -ujovia. A to všetko za symbolický plat. Takže nie! Nechválim sa. Nie je čím.

Ráno vstanem, urobím si kávu, pustím rádio. Sprchujúc sa započujem správu, že polovica Slovákov zarába menej ako 950€. Pomaly otvorím oči, šampón okamžite štípe ako sviňa. Stojím tam ako zmoknuté kura, ako chudera, ktorá si akurát uvedomila, že napriek vysokoškolskému vzdelaniu, xy odučeným rokom, patrí k polovici Slovákov zarábajúcej menej ako 950€. No nič. Veď najdôležitejšia je láska, radosť, šťastie, poslanie. Škoda, že to musí stačiť len mne. Lebo teta v obchode mi ani za toho nechce dať to čo potrebujem, keď jej poviem, že viete ja na to nemám, ale zato mám poslanie, veľa lásky, šťastia a radosti.

Keď absentuje zdravý rozum

Tak sa do vládneho návrhu zákona 317 o pedagogických zamestnancoch dostane ,,kapitola,, o triednych učiteľoch. Triedny učiteľ je, vraví Maťa, veľmi dôležitá funkcia. Tak dôležitá, že podľa navrhovaného zákona bude musieť každý triedny učiteľ povinne absolvovať 100 hodín špecializačného vzdelávania na to, aby vedel ako viesť rodičovské združenie a triednickú hodinu, vypísať triednu knihu, zapísať do klasáku a výkazu, ako vyzbierať od žiakov všetky tie poplatky hoci máme bezplatné školstvo, ako informovať o svojej triede na porade a iné. 100 hodín?! To nás asi budú školiť aj o tom, ako otvoriť dvere na triede. 100 hodín?!  Veď to je, ako hovorí jedna mimoriadna vedkyňa, viac ako semester kvantovej fyziky. Na prvom stupni sú učitelia automaticky triedni. Kto budú triedni, kým my sa zaškolíme ako nimi byť? A pozor! Vzdelávať nás budú učitelia profesijného rastu. Tí možno ešte na svete neboli, keď my už sme vykonávali funkciu triedneho učiteľa. Táto zbytočná sprostosť bude niečo stáť. Keď si uvedomíme koľko je na Slovensku triednych učiteľov, tak ďakujem pekne.

Keby tie peniaze dala Maťa radšej školám na modernizáciu a učiteľom na platy, tak tu máme nielen Fínsko, ale aj Švédsko, Dánsko a Nórsko.

Keď sa veci robia len akože

O kom, o čom hovorím? O pedagogických asistentoch. Zaškolil ich niekto? Nie. Sú nejaké pravidlá? Metodiky? Spolupráca s psychológmi, špeciálnymi pedagógmi? Zaškolil niekto vedenia škôl? Nie. Nie. Nie. Máme plné ústa integrácie a inklúzie, ale väčšinou je opak pravdou. Častokrát sú pedagogické asistentky vylúčené aj so žiakom z triedy. Tomu ja hovorím segregácia a nie integrácia. Ako môže asistentka odborne odučiť napríklad fyziku, alebo čokoľvek iné? Nie je to vina učiteľov, asistentov ani vedení. Je to vina nefunkčného systému. Nesystémových návrhov a nariadení. Áno, niekde to funguje, ale to nemá fungovať len niekde. Má to fungovať všade. Pokiaľ nedôjde k zaškoleniu a nebude aj týmto ľuďom poskytnutý servis, budú na školách len dievčatami pre všetko. Tí čo sa potrebujú vzdelávať, tých nikto nevidí. My čo sme už prevzdelaní zo všetkých strán, sa budeme opäť a doblba.

Už nikto len samotní učitelia

Podľa vládneho návrhu zákona 317 o pedagogických a odborných zamestnancoch, nebude mať kreditový príplatok dobeh do roku 2023, ale končí pre všetkých 1.9.2019. Čo to znamená? To, že všetka energia, čas a peniaze, ktoré učitelia dali do vzdelávania skončia v …. . Od 1.9.2019 sa budeme musieť vzdelávať síce tak isto, ale nanovo. Celé je to to isté len sa to ináč volá. Je to biznis. Bodka.

Keď sa tak nad tým všetkým zamýšľam, tak mi z toho vychádza, že na Slovensku sa už nemusí vzdelávať nikto, len samotní učitelia.  Múdre články, modré koníky, verejnosť, ale aj samotná vláda sú nastavené tak, že čím menej učiť budúce generácie, tým lepšie. Načo sa každou novou vedomosťou obohatiť? Načo sa učiť o vesmíre a hviezdach? Veď to nikdy nebudem potrebovať. Načo matika? Načo pravopis? Načo čítať knihy? Načo mať všeobecný prehľad, ktorý nás jednoducho posúva. Načo mať znalosti, ktoré nám umožňujú rozmýšľať v súvislostiach? Načo mať vedomosti, ktoré nám umožňujú kriticky myslieť? Načo? Napríklad aj na to, aby sme vedeli, že to čo robí Aďo, Maťa, Robo a spol., je zlé. Láska, radosť, šťastie.  Aj ja chcem byť šťastná! Prečo sa musím učiť ako byť triedna, keď ňou som roky! Aj bez špecializačného vzdelávania!

1 200 000

To je suma! Kto ju dostal od Aďa a Mati? No predsa vedci a výskumníci. Že nikto nevie kto sú ani kde sídlia? No a? Že sem zrazu spadli z neba ako Milla Jovovich v Piatom elemente? No a? Teta hovorkyňa predsa povedala, že stimuly boli udelené na základe zákonných požiadaviek a medzi nimi nie je požiadavka na zisťovanie sídla spoločnosti. Ďalší, že dostali na výskum niečoho čo je už vyskúmané? No Booooože! Je tam toho. Teta hovorkyňa nám jasne vysvetlila, že stimuly boli udelené na základe zákonných požiadaviek a medzi nimi nie je požiadavka na preverovanie podnikateľskej činnosti. Čiže keď si založím firmu s názvom Ufajčito.s.r.o s adresou U podvodníkov 23, Kengura, dostanem v tomto štáte stimul. Prečo by som nemala? Bude predsa udelený na základe zákonných požiadaviek.

Keby tie peniaze dal Aďo a Maťa skutočným vedcom, nemuseli by sme sa v budúcnosti volať Hlupákovo.

Pohodička

Prišla som z práce, zapla rádio, urobila kávu. Uvelebila sa na sedačku, pes vedľa mňa. Vyberiem písomky zo slovenčiny. Vymenuj vybrané slová po p. Očné bulvy sa mi 2-krát zväčšia, zabúdam zavrieť ústa, káva mi steká na čisté tričko. Čítam piska, pišta, pištý, kričí. Už tam chýba len šťavnaté synonymum. Učiť sa netreba, memorovanie je smrrrrť! Nech žije Maťa, Aďo, Paľo, láska, šťastie a svetový mier!

Luc.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paranoja

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.