Denník N

Prehľadnejší právny poriadok a viac verejnosti pri tvorbe zákonov

Šesť pripomienok k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktoré prispejú k zjednodušeniu právneho poriadku a väčšej participácii verejnosti.

Minulý piatok som podal šesť zásadných pripomienok k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní. Cieľom pripomienok je vytvoriť podmienky pre zjednodušenie súčasného právneho poriadku, ako aj pre jeho skvalitnenie.

Stotožňujem sa totiž s názorom Ministerstva spravodlivosti SR, že právne predpisy sú určené nielen pre tých, ktorí ich aplikujú pri každodennej práci, ale ich znenie by malo byť zrozumiteľné a prehľadné aj pre jednotlivca, ktorého práva a povinnosti, či iné právne vzťahy, upravujú.

Práve preto však považujem za nevyhnutné, aby bola právna úprava kľúčových zákonov aspoň na jeden rok stabilná. Nie je totiž spravodlivé, ak štát na jednej strane tvrdí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale na druhej strane ten istý zákon neváha zmeniť napríklad aj päťkrát ročne (zákon o sociálnom poistení v roku 2014). Navrhujem preto, aby nové zákony týkajúce sa obcí, miest, živnostníkov a iných podnikateľov, ako aj akékoľvek zmeny daní a odvodov nadobúdali účinnosť len k 1. januáru kalendárneho roka – s čistou hlavou na Nový rok. Výnimkou by bolo len skrátené legislatívne konanie v prípade nepredvídaných udalostí.

Problémom v slovenskej legislatíve však nie je iba nadmerná tvorba zákonov na úrovni ministerstiev, ale aj viacnásobné pozmeňujúce návrhy poslancov v parlamente. Návrh zákona tak niekedy vchádza do parlamentu na dvoch stranách, no vychádza na desiatich, pričom nové znenie môže obsahovať vážne problémy. Žiadam preto, aby posledná fáza pred schválením návrhu zákona v parlamente prebiehala až na ďalšej schôdzi. Mesačná pauza medzi druhým a tretím čítaním by predstavovala čas, kedy by  návrh zákona bol hotový aj so všetkými schválenými pozmeňovacími návrhmi. Verejnosť a odborníci by tak mali možnosť upozorniť na chyby a skraty, ale aj lobistami pretlačené zlé návrhy, ešte pred definitívnym schválením zákona. Návrh by v tom prípade bolo možné ešte včas opraviť.

Tvorba zákonov by nemala byť výlučne záležitosťou ministerských úradníkov, ale priestor pre vyjadrenie svojho názoru by mala dostať aj verejnosť. Napokon, je to práve verejnosť, ktorá znáša dôsledky všetkých prijatých zákonov. Žiadam preto zakotviť priamo do zákona inštitút hromadnej pripomienky, ktorý je dnes uvedený len v interných pravidlách vlády. Tento nástroj pomohol v minulosti napríklad zastaviť odobratie rodičovského príspevku pracujúcim mamám. Ak sa s pripomienkou verejnosti stotožní viac než 500 osôb, ministerskí úradníci majú povinnosť jej obsah prerokovať a nájsť so zástupcom verejnosti riešenie. Navrhujem preto jej zákonnú úpravu tak, aby pri porušení povinnosti prerokovať pripomienku mohol nápravu zjednať súd.

Rovnako som navrhol, aby hromadnú pripomienku mohli občania podať aj proti návrhu zákona nachádzajúcemu sa v parlamente, pretože pozmeňujúcimi návrhmi sa jeho obsah môže podstatne zmeniť. Prerokovanie pripomienky by sa v tomto prípade uskutočnilo v príslušných parlamentných výboroch, a to pod dohľadom verejnosti.

Verím, že tieto návrhy môžu pomôcť zjednodušiť súčasný právny poriadok a lepším zapojením verejnosti do tvorby zákonov ho budú môcť aj skvalitniť.

Teraz najčítanejšie