Denník N

Diskusia o príspevkoch na rekreáciu s hoteliermi

V mojom prvom blogu som sa venoval téme rekreačných poukazov a príspevkov z pohľadu zamestnávateľa, kde som sa snažil načrtnúť problémy, ktoré možno nie sú na prvý pohľad zrejmé, ale zamestnávatelia by sa nad nimi mali určite zamyslieť.

Dnes by som chcel priniesť uhol pohľadu zo strany poskytovateľa služby – samotných hotelierov. Často s nimi prichádzam do kontaktu a v poslednej dobe sme túto tému veľakrát riešili.

 

Rok 2019 z pohľadu hotelierov

Novela zákona o podpore cestovného ruchu prináša významnú príležitosť pre slovenské ubytovacie zariadenia a hotelierov. Reč je o rekreačných poukazoch. Vychádzajúc z oficiálnych štatistík je odhad trhového potenciálu, ktorý má tento zákon priniesť, takmer 4 násobok objemu peňazí, ktoré Slováci ročne utratia za ubytovanie na Slovensku.

V kombinácii so zníženou sadzbou DPH od 1.1.2019 sú toto pre slovenský cestovný ruch po dlhom čase konečne dobré správy z prostredia legislatívy.

Napriek tomu, že sa bezosporu jedná o pozitívnu zmenu, hotelieri majú v rámci aplikačnej praxe pred sebou viaceré výzvy, tak aby to nenarušilo ich bežný chod a podnikanie.

Z diskusie s majiteľmi a prevádzkarmi hotelov nám vyšlo viacero výziev, pomenujme si aspoň 3 najdôležitejšie:

 

1. Dodatočné náklady – provízia z transakcie

Oproti bežným bankovým poplatkom za transakciu dáva tento zákon príležitosť na vznik nového trhového odvetvia obdobného segmentu so stravovacími lístkami, a to segment poskytovateľov rekreačných poukazov.

Najvýznamnejším rozdielom oproti stravovaciemu segmentu je práve výška provízie, nakoľko pri segmente stravovacích služieb ide o províziu vo výške približne 3-5%, pričom spoločnosti v novovzniknutom segmente rekreačných poukazov zazmluvňujú hotelierov s províziou približne 8-12%. Vzhľadom na to, že celý systém je prakticky identický so stravovacími poukážkami, je na rozhodnutí hotelierov, či umožnia segmentu rekreačných poukazov profitovať viac ako dvojnásobne.

Zároveň v porovnaní s bankami, ktoré disponujú mnohonásobne väčším objemom peňazí na platobných kartách s bežnou províziou okolo 0,5 – 2,5% je provízia sprostredkovateľov elektronických rekreačných poukazov vo výške 8 – 12% na zamyslenie. Vzhľadom k tomu, že sa koná o úplne identický typ transakcie.

Tu ma opäť zaujal názor Jozefa Mihála z jeho komentára pre HN:

“Vtip je však v tom, že tieto firmy ponúkajú možnosť prijímať platby ich rekreačnými poukazmi hotelom za províziu okolo 10 percent. Pri hodnote jedného poukazu 500 eur a predpoklade, že ich použije niekoľko stotisíc zamestnancov ročne, nie sú poukazy nástroj na podporu slovenského cestovného ruchu, ale biznis niekoľkých firiem – poznáte ich z biznisu s gastrolístkami.”

Treba pripomenúť, že rekreačné poukazy nie sú jediná forma poskytovania rekreačného príspevku zo strany zamestnávateľov. Druhou je vystavenie faktúry za pobyt a preplatenie zo strany zamestnávateľa zamestnancovi. Takže elektronické rekreačné poukazy majú za úlohu iba akési zjednodušenie zamestnávateľovi (čo tiež nemusí byť úplne tak), pričom náklad na toto riešenie vlastne zaplatí hotelier.

Diskutované možnosti riešenia s hoteliermi

Hotelieri, s ktorými som sa rozprával, rozmýšľajú triezvo a uvedomujú si, že bez zmluvnej siete hotelov nijaký rekreačný poukaz nebude žiadnym zamestnávateľom zakúpený, a preto vyjednávacia sila a budúcnosť výšky provízií je práve dnes v ich rukách. A v tomto hotely očakávaniu významu pomoc, napríklad od Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS SR).

 

2. Cieľová skupina zákazníkov

Ďalšia téma, o ktorej sme s hoteliermi často diskutovali bolo to, že každé zariadenie má svoj cieľový segment zákazníkov vyprofilovaný podľa kvalitatívnej a cenovej úrovne, šírky poskytovaných služieb, lokality, zamerania atď.

Rekreačný príspevok vo výške 55% z hodnoty pobytu môže pre niektoré zariadenia znamenať významný zásah do cieľovej skupiny zákazníkov. Minimálne cenová dostupnosť sa týmto mení a záujem zamestnancov maximalizovať svoj úžitok, tzn. minúť maximálny príspevok zo strany zamestnávateľa znižuje cenovú dostupnosť jednotlivých služieb prakticky o polovicu.

Vzhľadom na to, že v najhoršom prípade zákon môže byť v platnosti iba nasledujúce 1,5 – 2 roky (do parlamentných volieb) bude pre hotelierov výzvou správny manažment cieľových skupín zákazníkov, aby žiadnej z nich neznižovali očakávaný komfort. Nakoľko možno o necelé dva roky budú opäť všetci zákazníci samoplatcovia.

Diskutované možnosti riešenia s hoteliermi

Potenciálne riešenie sa skrýva v segmentovaní ponuky hotela a vytvorení špeciálnych ponúk pre účely rekreačných príspevkov, ktoré môžu byť cenovo a obsahovo diferencované, avšak zákazník by musel o tejto diferenciácii vedieť ešte pred zakúpením pobytu, aby nevznikali negatívne spätné väzby.

Pri uplatňovaní rekreačných poukazov ich prijímajú hotely paušálne prostredníctvom platobného terminálu, zatiaľ čo v prípade čerpania príspevku formou preplatených faktúr zo strany zamestnávateľa, by mohlo byť na rozhodnutí hotela, na aký typ pobytu (balíka) bude vystavovať zákazníkovi faktúru a na aký typ pobytu nie. A tým by dokázal diferencovať ponuku.

Za pripomenutie určite stojí aj to, že hotely nie sú povinné vystaviť zamestnancovi doklad za ubytovanie: Podľa § 72 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty je povinnosť vystaviť faktúru pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa. Pre fyzickú osobu – nepodnikateľa, zákon neurčuje povinnosť vystavenia faktúry, avšak takého vystavenie nie je v rozpore so zákonom.

 

  1. Manažment obsadenosti

Každý hotel má svoju sezónnosť. Niektorí s výraznejšími rozdielmi v obsadenosti medzi hlavnou sezónou a mimosezónou, iní s menej výraznými.

V ideálnom prípade by si hotel pre účely rekreačných príspevkov mohol zvoliť obdobie, kedy ich chce prijímať (mimosezóna) na zvýšenie obsadenosti a naopak, kedy ich prijímať nebude. V opačnom prípade môže totiž nastať situácia, že zákazníci s rekreačnými príspevkami preobsadia hotel v čase, kedy by sa obsadil inými zákazníkmi aj bez rekreačného príspevku (sezóna) a v období, kedy štandardní zákazníci navštevujú hotel menej (mimosezóna), neprídu ani tí s rekreačnými príspevkami. Takáto situácia by určite neznamenala zvýšenie profitability hotela.

Diskutované možnosti riešenia s hoteliermi

Potenciálnym riešením je opäť diferenciácia ponuky hotela, ako v predchádzajúcom bode, iba rozšírená o termínovú diferenciáciu.

 

Toto boli 3 najdiskutovanejšie témy, ktoré hotelieri riešia. Ale je toho oveľa viac. Veľkou neznámou je napríklad aj to, kto a ako bude kontrolovať čerpanie nároku cez elektronický rekreačný poukaz. Pri forme preplácania oprávnených nákladov poverený zamestnanec na správu príspevkov vo firme pred prijatím dokladu na preplatenie skontroluje, či faktúra spĺňa nároky a všetky potrebné atribúty na získanie príspevku.

Ale keďže pri čerpaní, respektíve úhrade pobytu formou elektronického rekreačného poukazu nemá zamestnanec povinnosť daný pobyt zamestnávateľovi dodatočne dokladovať, budú hotely garantovať správnosť jeho využitia?

Háčik je v tom, že podmienky čerpania sú zákonom dané, a platia rovnako pre využitie formou preplatenia účtovného dokladu, ako aj pre elektronické rekreačné poukazy. Vezmú si hotely na zodpovednosť, že tieto podmienky boli splnené? Bude garantovať hotel, že elektronickým rekreačným poukazom boli zaplatené minimálne 2 noci, a že rekreácie sa okrem zákazníka, na ktorého je poukaz vydaný, zúčastnili výlučne osoby uvedené v zákone? Aké dôsledky nastanú, ak tieto podmienky nebudú splnené, no platba elektronickým rekreačným poukazom prebehla?

A zatiaľ sa javí, ako aj z diskusii, tak aj z prieskumu, že využitie rekreačného príspevku formou preplatenia dokladu, je preferovaná a ekonomicky výhodnejšia možnosť, než forma rekreačného poukazu. A to ako aj pre hotely, tak aj pre zamestnávateľov.

Zdroj: dotazník uskutočnený portálom Zlavomat.sk, výsledky tu.

Ak by ste o tejto téme chceli vedieť viac, tak si prečítajte aj môj predchádzajúci blog, kde riešim rekreačné poukazy z pohľadu zamestnávateľov a čo to vlastne pre nich znamená.

Máte nejaké otázky alebo postrehy, pokojne ich napíšte do komentára. Na všetky rád odpoviem.

 

PS: Opět děkuji Zuzce za překlad do slovenštiny.

Aleš Mlátilík

Vyštudoval som Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Kariéru som začínal v korporácii General Electric (GE), v roku 2013 som sa pripojil k akcionárom Slevomat Group a v roku 2014 som prevzal vedenie portálu Zľavomat, kde pôsobím doteraz. Vo voľnom čase milujem sledovať hokej, najradšej pijem Bloody Mary a na Slovensku mi okrem krásnej krajiny učarovali aj tatranské šúľance so strúhankou.