Denník N

#Youngsters; kandidáti, extrémisti, jedna zmätená krajina a veľa SMSiek; čo sa udialo za posledný týždeň

Zdroj: imgur, Bruce MacKinnon
Zdroj: imgur, Bruce MacKinnon

V SMERe konečne zohnali niekoho, kto je ochotný za nich kandidovať a kým sa OĽaNO snaží chovať zodpovedne, opozícia sa začína trieštiť. V zahraničí to prekypuje odstrašujúcimi príkladmi populizmu a extrémizmu a u nás sa zatiaľ všetci hrajú s telefónmi a posielajú správy. Prehľad toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň stalo.

Len aby sme si 30. marca nemuseli vyberať menšie zlo

Prezidentská súťaž sa sotva dva mesiace pred voľbami konečne začína vyjasňovať. Tento týždeň k tomu prispeli dve správy zo straníckych táborov Smeru a OĽaNO.

Po mesiacoch čakania, neistých prieskumoch a pravdepodobne veľmi dlhom presviedčaní sa konečne našiel kandidát, ktorý je ochotný si pod svoju kandidatúru nalepiť logo Smeru. Teda aspoň čiastočne. Po komunálnych voľbách, kedy sa napríklad aj košickí kandidáti Smeru báli vylepiť si na svoje plagáty stranícke logo a Ivo Nesrovnal sa Bratislavu snažil presviedčať, že s touto stranou nemá nič spoločné, aj Maroš Šefčovič, kandidát Smeru na prezidenta, oznámil svoju kandidatúru v hoteli, nie v centále strany, pred vlastným bannerom a bez straníckeho loga.

Oveľa dôležitejšie, než kde a ako oznámil svoju kandidatúru, je však pýtať sa, akým by bol Maroš Šefčovič prezidentom. Po tom, čo sa Smeru podarilo jedného diplomata, potenciálneho prezidentského kandidáta a ich vlastného ministra zahraničia, Miroslava Lajčáka, na smrť ponížiť vyslovene hlúpymi diskusiami a konšpiráciami o migračnom pakte OSN a prinútiť ho podať (a vzápätí stiahnuť) demisiu, presvedčili ďalšieho svetoznámeho diplomata, podpredsedu Európskej komisie Šefčoviča. (Profil Maroša Šefčoviča od Mira Kerna nájdete tu)

Keďže Šefčovič od začiatku svojej kariéry pracoval v diplomacii a do domácej politiky si ledva omočil palce na nohách, navonok pôsobí ako veľmi dobrý kandidát. V zahraničí ho poznajú, nemá za sebou žiadne kauzy, je výrazne a úprimne proeurópsky a reprezentatívnu funkciu prezidenta by isto zvládal. Na druhej strane, jeho kariéra v diplomacii môže byť veľkou nevýhodou. Ako diplomata z Bruselu ho pozná málokto a keďže do volieb ostáva už len pár týždňov, Smer sa bude musieť veľmi snažiť, aby ho predstavil a spropagoval. Málo skúseností s domácou politikou mu takisto môže komplikovať výkon funkcie, no nebol by prvým prezidentom bez týchto skúseností (viď Andrej Kiska).

Navonok teda máme skúseného, proeurópskeho a kauzami nepoškvrneného diplomata. Problémom ostáva, že kandiduje s podporou Smeru a nevieme, do akej miery sa ho bude táto strana snažiť ovplyvňovať vo výkone prezidentskej funkcie. Ministerka školstva Martina Lubyová nám ukazuje, ako sa z akademičky môže stať ministerka obhajujúca usvedčeného plagiátora, ktorá si nedokáže ustrážiť eurofondy. Maroš Šefčovič nám môže ukázať, ako sa z diplomata stane prezident, ktorý vymenuje Fica na ústavný súd. Keďže ale na svojej prvej tlačovke nedal priestor na takéto otázky, neostáva nám nič iné, len čakať.

Druhá správa prišla od Veroniky Remišovej z OĽaNO. Remišová vraví, že kandidovať nemieni lebo „prezident reálne zlepšiť výkon spravodlivosti ani potláčať korupciu nemôže, nemá na to právomoci“. Bez vlastného kandidáta by teda OĽaNO chcelo vyjadriť podporu jednému z trojice kandidátov Mistrík, Čaputová, Mikloško. Posledný menovaný odmieta odstúpiť a Igor Matovič ho už označil za neprijateľného. Pokus diskutovať so zostávajúcimi dvoma kandidátmi však taktiež zlyhal. Róbert Mistrík to odmietol s tým, že: „Keďže v médiách v týchto dňoch zaznelo, že kandidáti demokratickej opozície plánujú v kampani pokračovať až do konca, táto téma a toto stretnutie stráca zmysel“. Mikloška očividne kandidovať baví, inak by sa o to nepokúšal už po tretíkrát a rozhodnutie zvyšku demokratických kandidátov taktiež dáva zmysel.

Konečne vedia, koho postaví Smer a Šefčoviča v druhom kole sa neobávajú natoľko, aby cítili potrebu sa spájať, a tak to skúšajú každý osve. Harabin, Kotleba, Krajniak a možno aj Danko zatiaľ vyčkávajú na svoju šancu. Scenár z roku 2004 (Gašparovič vs Mečiar) sa nám veľmi ľahko môže zopakovať a do druhého kola nemusí postúpiť ani neznámy Šefčovič, ani niekto z demokratických kandidátov. A keď to aj ten Šefčovič zvládne, stále budeme musieť v druhom kole krúžkovať kandidáta Smeru. Len aby sme si 30. marca nemuseli vyberať menšie zlo.

Maroš Šefčovič, zdroj: TVnoviny.sk

Viac ako imigrantov sa treba báť extrémistov

Za posledné dva týždne sa do správ dostali tri teroristické útoky z našich susedných krajín. Nespáchali ich moslimskí utečenci, ako nás strašia holohlaví vizionári s billboardami o stratenej Európe, ale domáci extrémisti.

Prvý prípad je ešte z leta 2017. Jaromír Balda, 71-ročný dôchodca z Mladej Boleslavy, zoťal dva stromy tak, aby padli na trať a po okolí porozhadzoval letáky ako: „Alláhu akbar! Česko je neveriaci pes,“ aby navodil dojem, že útoky spáchali moslimovia. Zmätený starček, ktorý našťastie nespôsobil vykoľajenie vlaku, je veľkým podporovateľom SPD Tomia Okamuru, českej populistickej strany, ktorá šíri strach z migrantov a cudzincov, pred voľbami roznášal ich letáky a dokonca si nechal polepiť auto materiálmi SPD. Za útok dostal 4 roky a príde o počítač a pílu, škoda, že trochu neskoro.

Druhý, oveľa desivejší útok sa odohral minulú nedeľu v Poľsku. Na charitatívnom koncerte v meste Gdansk 27-ročný Stefan W. vybehol na pódium a dvakrát bodol starostu Pawla Adamowicza. Potom vzal mikrofón a prihovoril sa ľuďom. Hovoril, že nenávidí Občiansku platformu (najväčšia poľská opozičná strana), ktorá ho poslala do väzenia a mučila. Po 4 rokoch, ktoré dostal za vykradnutie bánk, ho v decembri prepustili a Stefan W. si plánoval pomstu.

Adamowicz, ako bývalý politik Občianskej platformy, podporovateľ práv menšín, LGBTI komunity a utečencov, bol dlho nenávidený poľskou krajnou pravicou. V roku 2017 mu dokonca vystavili „úmrtný list“. Mnohí Poliaci útok pripisujú negatívnej atmosfére vytváranej pravicovou vládnucou stranou Právo a Spravodlivosť. Adamowicz v pondelok zraneniam podľahol.

V pondelok zároveň vyšiel aj blog Karela Hirmana, opisujúci dramatický prípad Poľských fašistov, ktorí útočili na Ukrajine na sídlo Kultúrneho zväzu Maďarov. Na útok ich mal naverbovať nemecký novinár, píšuci pre neonacistický magazín Zuerst! a motívom mala byť diskreditácia ukrajinských neonacistov. Príbeh sa ešte viac komplikuje útokom, ktorý nasledoval o dva týždne. Troch Ukrajincov mal na útok naverbovať muž z Podnestrovska, Moldavskej separatistickej enklávy.

Všetky tri prípady poukazujú na dve nebezpečensvá, ktoré sú u nás na Slovensku oveľa reálnejšie a hmatateľnejšie ako „hrozba“ utečencov. Extrémistické skupiny sú oveľa nebezpečnejšie ako nejakí cudzinci. Šanca, že vás na ulici dobije holohlavý, hrubokrký nácek alebo že vám dokonca vykoľají vlak dedko, extrémista, je oveľa väčšia ako to, že na bratislavské vianočné trhy vletí dodávka s nejakým džihádistom. Pretože kým moslimov je na Slovensku odhadom len okolo 5-tisíc, voličov ĽSNS je 10%. To samozrejme neznamená, že každý z nich je fašista, rovnako ako z tých 5-tisíc moslimov je sotva (ak vôbec) niekto radikál. No namiesto osadzovania bariér na vianočných trhoch by sme sa mohli viac sústrediť na boj proti extrémizmu.

Druhým nebezpečenstvom je rastúca polarizácia spoločnosti. Čoraz viac sa delíme na nás a tých druhých, nenávidíme politických oponentov a odmietame diskusiu. Ryba však smrdí od hlavy a takéto paušálne očierňovanie názorových oponentov môžeme sledovať aj v parlamente. Predseda najsilnejšej strany útočí na novinárov a občiansku spoločnosť a Sulík s Matovičom posielajú celý Smer do basy a používajú slovné spojenia ako „sociálny netvor“ či prirovnania ku Goebbelsovi. Tak nevyhlasujme vojnu politickej korektnosti, ale snažme sa jej pridržiavať.

Brexit znamená Brexit! Či?

V utorok sa v britskom parlamente hlasovalo o dohode s Európskou úniou o Brexite. Mayovej návrh pri rekordnej prehre podporilo len 202 poslancov, proti bolo 432, z toho 118 bolo z Konzervatívnej strany. Na druhý deň však hlasovanie o dôvere prežila a krajinu tak povedie naďalej. Ak sa pýtate: „Čo sa to preboha deje a ako to všetko dopadne?“ odpoveď vám nevie dať nikto. Británia má opustiť úniu už 29. marca a Theresa May má momentálne tri možnosti ako riešiť túto situáciu.

Môže sa pokúsiť za pár týždňov vyrokovať zmeny v dohode a pretlačiť upravenú (alebo pôvodnú) dohodu parlamentom s apelom na dobro krajiny. Prekonať názorové rozdiely a presvedčiť 230 poslancov je však takmer nemožné, hlavne preto, že polarizácia v otázke Brexitu je jednoducho priveľká a názorové tábory sú príliš rozhádané a rozdelené.

Druhou možnosťou je ekonomická samovražda v podobe takzvaného „tvrdého Brexitu“ t.j. Brexit bez dohody. Zo dňa na deň odísť z únie bez akejkoľvek dohody je šialenstvo a zo všetkých strán prichádzajú varovania, že sa môžu minúť lieky, jedlo a britské továrne budú musieť zastaviť výrobu. Skôr či neskôr sa však Británia s krajinami únie na podmienkach vzťahov bude musieť dohodnúť a je nepravdepodobné, že tá od svojich súčasných požiadaviek ustúpi. Bohužiaľ, tento scenár sa momentálne javí ako najpravdepodobnejší.

Poslednou možnosťou by bolo oddialiť Brexit, pokúšať sa znova dohodnúť, prípadne zorganizovať voľby do parlamentu alebo druhé referendum. Tomu však bránia nadchádzajúce eurovoľby, kde sa už s Britmi nepočíta a kreslá sú už rozrátané medzi ostatné krajiny. Oddialenie Brexitu by znamenalo, že sa volieb musí zúčastniť aj Veľká Británia a pokiaľ by sa predsalen rozhodli odísť, jej poslanci by museli svoje posty opustiť.

Na druhej strane je to však najrozumnejšie a najmenej devastačné rozhodnutie. V súčasnosti si podľa portálu Politico väčšina (47% za, proti 36%) praje druhé referendum, v ktorom by 56% hlasovalo za zotrvanie v Európskej únii. Zrušenie výsledkov prvého referenda by však podľa mnohých zdecimovalo vieru v demokraciu a ešte viac rozdelilo spoločnosť na dva tábory. Brexit bude mať dopad aj na slovenskú ekonomiku, keďže Veľká Británia je pre nás významným obchodným partnerom. Môžeme prísť o 0,3-1,9% HDP. Nám všetkým, čo práve študujeme, žijeme alebo plánujeme svoju budúcnosť v Británii, ostáva len dúfať, že všetko dobre dopadne.

Ešte malá príhoda z mojej školskej bublinky. Keď sa v referende v roku 2016 Briti rozhodli opustiť úniu, situácia tu bola ešte dramatickejšia ako teraz. Plačúci rodičia volali svojim deťom, že kvôli Brexitu prídu o prácu alebo biznis a budú ich musieť prehlásiť na inú školu, keďže si nebudú môcť dovoliť školné. Dnes tu prevláda tichá nevedomosť, väčšina s Brexitom nesúhlasí a sem tam sa prehodí zopár slov o tom, čo bude. Tak teda veľa šťastia aj všetkým Britom. Budú ho potrebovať.

Zdroj: PA, Jane Barlow

Kým si všetci vypisovali zo Zsuzsovou, ona mala sprostredkovať ďalšiu vraždu

V pondelok sme sa vďaka matke zavraždenej Martiny, Zlatici Kušnírovej, dozvedeli, že Alena Zsuzsová, obvinená z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, si písala z množstvom vplyvných ľudí. Medzi nimi sú napríklad námestník generálneho prokurátora René Vanek, ktorého už generálny prokurátor Jaromír Čižnár z funkcie odvolal a predseda parlamentu Martin Glváč, ktorý to na začiatku oduševnene popieral, len aby sa potom vyhováral na to, že to riešil cez „príslušné orgány“ a „komunikácia prebehla prostredníctvom tretích osôb“. Tieto „tretie osoby“ potom zrejme aj posielali Kočnerovej volavke Glváčove selfíčka. So Zsuzsovou si mali písať aj Droba, Kollár, Danko a Lipšic, zatiaľ sa k tomu priznali len prví dvaja menovaní.

Ďalší námestník generálneho prokurátora, Peter Šufliarsky, zase v stredu zvolal tlačovku na ktorej oznámil, že hlavným podozrivým z objednávky jeho vraždy je Marián Kočner. Marián Kočner je zároveň podozrivý z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Šufliarskeho, vraždu mala vykonať rovnaká zostava, vrátane Zsuzsovej. Šufliarsky tvrdí, že Kočner ho chcel „dať dole“, pretože odmietal splniť jeho žiadosti a pretože ho pomohol dostať do väzenia za kauzu Zmenky. „Ako nad tým rozmýšľam, išlo to nie preto, že by som pre niekoho niečo vybavil, ale preto, že som niečo vybaviť nechcel a bol som prekážka.“

Otázkou teda je, prečo to všetci tí, čo si so Zsuzsovou písali, po jej zatknutí neoznámili príslušným orgánom, prípadne sa nepriznali na verejnosti. Je normálne, že sa niekto nechá na Facebooku oklamať fotkami a správami, no nie je normálne zistiť, že ten niekto pravdepodobne sprostredkoval vraždu dvoch mladých ľudí a mlčať o tom.

Glváčove selfíčka, zdroj: DenníkN

Na záver ešte zopár citátov:

„Aké fotky? Blboooosť!“ – Martin Glváč o fotkách, ktoré môžete vidieť vyššie

 

„Pis, sedim v sale a jedine, co ma potesi, je tvoja sms.“ – taktiež Martin Glváč Alene Zsuzsovej o tom, ako ho baví byť predsedom parlamentu

 

„Najprv mal silné reči, ale potom zahamoval.“ – Karol Mičeta, rektor Univerzity Komenského, o telefonáte s Dankom

 

„Kapitalizmus zabíja Zem!“ – plagát prezidentského kandidáta, Eduarda Chmelára, o ekológii a práci Karla Marxa

 

„Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka! RF to mal vybaviť.“ – Marián Kočner na lístočku o tom, ako RF nevie nič vybaviť

 

„Pretože je maznák.“ – Alena Zsuzsová o tom, prečo má Glváčove číslo uložené ako „Maznák.“ (Veď to nám predsa malo byť jasné!)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie