Denník N

Zápisky z diabetológie (ako sa to opäť všetko posralo)

To, že ste sa „vyliečili“ z nevyliečiteľnej choroby jednoznačne poteší. A stratíte ostražitosť…

Zápisky z diabetológie – 1. časť
Zápisky z diabetológie – 2. časť

Zrazu nemusíte brať tabletky a je to všetko len a len na vás. Musíte iba stále dodržiavať diétu a mali by ste ju dodržiavať ešte prísnejšie než dovtedy, keď ste ešte brali tabletky. A pohyb. To by malo byť základné pravidlo. Jednoducho, keď  telo nefunguje tak, ako má, pohyb by mal byť liek. Lenže leto je nenávratne preč a s ním aj pohyb po vonku, práca okolo domu a bicyklovanie. Dosť dobre si neviete predstaviť, ako budete cvičiť vnútri. Kľuky vás nebavia. Keď pri tom podivuhodnom pohybe nemáte pod sebou ženu, zdá sa vám úplne zbytočný a nezaujímavý. O sklápačkách ani nehovoriac. Činky vás tiež nebavia. Ako-tak zmysluplné riešenie, ktoré by ste boli ochotní zvážiť, je plávanie, ale najbližšia plaváreň je vzdialená dvadsať kilometrov. Vyhodnotíte to ako neefektívnu záležitosť.

„Jediné, čo by možno ešte prichádzalo do úvahy, je, že by som si kúpil stacionárny bicykel a dupal v obyvke pred televíznymi novinami. Ale keď mňa to tak kurevsky nebaví. Sedíš, šliapeš, potíš sa, tečie z teba ako z poškodenej kanalizácie a ešte tak aj smrdíš. A najhoršie na tom je, že si furt doma. Narobíš sa jako hovado a hovno vidíš. Fakt by ma to asi nebavilo. Nechcem to.“
„Bavilo-nebavilo, keď chceš byť zdravý, musíš sa prekonať. Len si ho pekne kúp a cvič.“
„Asi máš pravdu. Idem kuknúť ponuky.“

Ponuky kuknete, stacionárny bajk nekúpite. Vešiakov máte doma plné skrine, ďalší, neforemný, voľne pohodený po miestnosti a navyše mimoriadne drahý nepotrebujete. Stacionárny bicykel považujete po selfie tyči za druhú najzbytočnejšiu vec, ktorú doposiaľ ľudstvo vymyslelo. Keď nerátate volebné právo pre všetkých bez výnimky.

Spoľahnete sa teda na stravu, ale sami viete, že keď jete hoci len to najľahšie jedlo a príliš alebo skôr vôbec sa nepohybujete, nemáte šancu nielenže schudnúť, ale ani len znížiť si hladinu cukru na požadovanú rozumnú úroveň. Zima sa pomaly končí, kontrola sa blíži a vy tušíte problém.

Návšteva u lekárky
Taká kontrola nie je vôbec jednoduchá záležitosť a strávite tam celý deň. Ráno moč a návšteva ambulancie. Polikliniku otvárajú o siedmej ráno, ale ľudia pred ňou stoja často už niekoľko minút, ak nie i hodinu pred otvorením. Ste síce v 21. storočí, ale na Slovensku. Stále tu funguje systém papierových časeniek. To znamená, že kým sa dostanete na rad, chvíľu to trvá. No chvíľu. Podľa toho, ako sa pozeráte na dve až tri hodiny čakania. A to ste ešte len na začiatku. Aspoň máte čas na knihu. Konečne prídete na rad, v ambulancii vás čakajú prvé odbery, merania a vyšetrenia. Ranný cukor, hmotnosť a tlak. Už prvé namerané výsledky z glukomeru indikujú, že to asi nedopadne dobre. Postavíte sa na váhu a zistíte, že od minulej návštevy ste pribrali sedem kíl. Našťastie je tam veľa ľudí a sestrička si vás nevšíma. Priznáte iba štyri. Idete sa najesť a po dvoch hodinách sa musíte vrátiť. Pred vami je ďalší test a debata s doktorkou. Po dvoch hodinách sa vrátite a zasa chvíľu čakáte. Nie dlho, ale čakáte. Hodnota cukru je ešte vyššia ako ráno, čo je celkom logické (veď lebo jedlo), ale veľmi nepríjemné. Doktorka sa netvári nadšene, v rukách drží testy na dlhodobý cukor, kyselinu močovú, cholesterol a ďalšie hodnoty poslané z laboratória. Nevidí tam príliš potešujúce veci.

Tabletky vám síce ešte nedáva, ale vztýčený prst naznačuje, že máte poslednú šancu. Vravíte si, že ide jar a potom leto a budete robiť všetky tie športové aktivity, ktoré sa robia, keď je vonku krásne alebo aj keď nie je úplne krásne, ale je aspoň teplo. Máte na to zhruba šesť mesiacov a ste pomerne pokojní, lebo viete, že ste odhodlaní a určite to dáte. Tesne pred kontrolou sa postavíte na váhu. Ste pripravení vybuchnúť do ohlušujúceho radostného jasotu. Váha ukazuje o ďalších päť kíl navyše a vy viete, že ďalší vztýčený prst nebude ukazovák, ale prostredník.

Ešte sa spoľahnete na to, že opäť bude v sesterskej miestnosti nával a znovu jej nadiktujete nižšie a lepšie hodnoty. Jasné, že tam nakoniec budete z nejakého nepochopiteľného dôvodu sami. Sestrička sa venuje iba vám, dostanete kompletný servis, skoro to vyzerá, že by bola ochotná vám na vyžiadanie pri močení aj podržať. Skúmavku, samozrejme. Keďže ste minule nadiktovali menej, zákonite to teraz vyzerá pomerne hrozivo. Hodnoty nie sú vôbec povzbudivé. Žiadne. Viete to vy, sestrička, doktorka. Vedia to všetci v tej miestnosti, v poliklinike, v meste, v okrese, lebo sestrička diktuje hodnoty cukru v krvi tak nahlas, že to počuť i v ďalšej galaxii.

„Obvod pása je v poriadku, kilogramy sú v poriadku, to je asi tak všetko.“ Vraví doktorka.
Čo do pííííp? Pomyslíte si, lebo vážite presne toľko, ako keď ste tam boli prvýkrát. Vtedy ste boli vyžratí a teraz máte takú akurátnu hmotnosť? To je už čo? Kvôli tomuto ste klamali? Kvôli tomuto ste porušili jedno z desiatich Božích prikázaní? Načo? Prečo?
„Budete musieť brať lieky.“
„Nechcem.“
„Budete musieť.“
„Nie je to ešte také hrozné, ako to na prvý pohľad vyzerá, ešte to dám aj bez nich.“

Odchádzate s receptom a dohodou, že nemusíte brať dve tabletky denne, ako pri prvej liečebnej kúre, ale iba jednu. Mali by ste byť spokojní, ale nie ste. Opäť sa to všetko akosi posralo, ste však rozhodnutí tento nepríjemný smer zvrátiť. Rozhodnete sa kúpiť si glukomer a testovacie prúžky. Za vlastné, samozrejme. Museli by ste byť poriadne naivní, keby ste verili, že napriek všetkým tým peniazom, ktoré každý mesiac posielate do poisťovne, vám na testovacie zariadenie prispeje.

Máte ideu. Napriek tomu, že ste dostali tabletky, chcete sa ich pomocou tvrdej diéty, množstva pohybu a poctivého testovania a pozorovania zbaviť. Či už so súhlasom, alebo skôr napriek lekárkinmu nesúhlasu. Čakajú vás ťažké časy…

Teraz najčítanejšie

Marián Letko

Zväčša neškodný...https://maroskocestuje.webnode.sk/