Denník N

Komu patrí mesto?

Ilustračné foto. Partizáni. Šymon Kliman. Most SNP. Miesta Mesta. Foto: Adam Berka
Ilustračné foto. Partizáni. Šymon Kliman. Most SNP. Miesta Mesta. Foto: Adam Berka

Z úst starostu mestskej časti Staré Mesto odznel výrok: „Staré Mesto patrí Staromešťanom.“ Týmto vyjadrením zadefinoval bod, od ktorého sa môže odvíjať diskusia o tom, komu toto mesto v skutočnosti patrí.

Teším sa, že môj predchádzajúci príspevok „Do kedy chcete byť CP-čkármi?“ rozprúdil na facebooku diskusiu na túto tému, no zároveň ma mrzí, ak si niekto myslí, že úvodná veta o tom, že mám CP-čkárov rád, bola myslená sarkasticky a v skutočnosti sa z ľudí z regiónov vysmievam. Od mojich prvých kontaktov s CP-čkarmi v 1. ročníku na vysokej škole mám ľudí zo všetkých kútov Slovenska veľmi rád. Mnohí z nich sú moji kamaráti a vo všetkých slovenských regiónoch, ktoré som kedy navštívil, som sa cítil veľmi príjemne. Východné Slovensko priam miľujem. Som veľmi rád, že v Bratislave žije pestrá zmes obyvateľstva, ktorá aspoň čiastočne supluje chýbajúci multikulturalizmus, v čom naše hlavné mesto za susednými metropolami značne zaostáva. CP-čkárov mám rád a myslím to vážne. Bodka.

Vráťme sa však späť k téme: „Komu patrí mesto?“

Jeden z pohľadov na mesto predstavuje legislatíva. Ide o binárne videnie, čiernobielej, päťkrát oxeroxovanej verzie farebného sveta, v ktorom žijeme. Toto videnie predstavuje holú konštrukciu mesta zbavenú emócií, kultúry, vzdelania, talentu, inovácií, zážitkov a táto holá konštrukcia je tiež často mylne zamieňaná za systém morálnych hodnôt.

Keď sa pozeráme na mesto skrz legislatívu, mesto sa okrem iného skladá z ľudí, ktorí tu majú trvalý pobyt, odvádzajú tu dane a sú právoplatnými voličmi v danej mestskej časti a z tých druhých, „noclažníkov“, „gastarbaitrov“, „CPčkárov“, „bezdomovcov“, „turistov“ a inak označovaných ľuďí, ktorí v niektorej z mestských častí nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť. Tieto označenia som nevymyslel a uvádzam ich na ilustráciu.

Je bežným javom, ak politik, ktorý má záujem uspieť vo voľbách na komunálnej úrovni, prisudzuje ľuďom prvej kategórie koeficient s hodnotou 1 a príslušníkom druhej kategórie koeficient s hodnotou 0. Snáď s výnimkou turistov, ktorí v očiach komunálneho politika predstavujú instantný príjem peňazí. Tento záver nie je výplodom mojej fantazíe, je parafrázou výroku starostu Starého Mesta: „Staré Mesto patrí Staromešťanom“. Vrcholne s týmto výrokom nesúhlasím.

ť rokov dozadu som pracoval na projekte Campus Svoradov. Išlo o nie veľmi podarený projekt redizajnu jednej mestskej štvrti rozprestierajúcej sa od Kapucínskej ulice až po Palisády, no počas práce na tomto projekte som dospel k viacerým metódam, ktoré mi pomohli lepšie narábať s mestom.

Štvrť, s ktorou som pracoval, bola charakteristická vysokou koncentráciou študentov (Od toho názov – Campus Svoadov). Na prácu s danou lokalitou som preto potreboval viac, ako len zoznam obyvaľeľov (rezidentov). Preto som vymyslel systém pridelovania bodov každému človeku, ktorý sa v danej lokalite v priebehu dňa nachádzal, v závislosti od viacerých faktorov. Každý človek tak získal inú váhu a ja som mal v rukách pomôcku, ktorá mi umožnila vidieť zloženie obyvateľstva konkrétnej mestskej štvrte o čosi pestrejšie.

Fungovalo to napríklad takto. Ak človek chodil v danej lokalite do práce alebo školy, získal 1 bod. Ak v danej lokalite býval získal 2 body a ak bol aj vlastníkom nehnuteľnosti (napr. bytu) získal 4 body. Ide o veľmi schematickú metódu, ktorá však už z ľudí nerobí len jednotky a nuly. Tento matematický systém je možné ľubovoľne rozvíjať. Je možné dopĺňať ho o humánnejšie, praktickejšie ale aj poetickejšie videnie ľudí a sveta. Pokiaľ však chcete viesť konštruktívnu a vecnú debatu s ideovo vzdialenejšími názorovými tábormi, matematika je dobrým nástrojom. Aspoň pre začiatok. Je krásne, ak si na záver diskusie podáte ruku a uvedomíte si, že vám v podstate veci ide o to isté, o čo ide vášmu názorovému oponentovi, no na to, aby ste sa do takéhoto stavu dostali, postrebujete uchopiteľné argumenty. A čísla nimi nepochybne sú.

Ak napríklad v mestskej štvrti býva 100 majiteľov bytov, 100 ľudí v podnájmoch a 200 ľudí v danej mestskej štvrti pracuje alebo študuje, v očiach starostu Starého Mesta sa nachádza 100 relevantných ľudí, ktorých potreby sú smerodajné pre jeho politické rozhodnutia, zatiaľ čo potreby zvyšných 300 ľudí ho nezaujímajú.

Za použitia mojej „metódy“ sa v danej oblasti nachádza 100 ľudí s relevantnosťou 400 bodov, 100 ľudí s relevantnosťou 200 bodov a 200 ľudí s relevantnosťou tiež 200 bodov.

V takejto modelovej situácii, by bol súčasný starosta presvedčený, že 100 vlastníkov nehnuteľnosti má právo aby bolo vyhovené 100% ich požiadaviek, zatiaľ čo zvyšným 300 ľudom z iných skupín obyvateľstva by vyhovel v 0% ich požiadaviek. Ja si myslím, že v taktomto modelovom prípade by bolo správne vyhovieť 50% požiadaviek vlastníkov nehnuteľností, 25% požiadaviek nájomníkov a 25% požiadaviek, s ktorými by sa na starostu obrátili ľudia, ktorí trávia v danej lokalite čas, no nebývajú tam a ani nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť.

Ak by mesto fungovalo podľa mojich predstáv, tento bodový systém by bol komplexnejší a formovaný predchádzajúcou spoločenskou diskusiou, no slúžil by ako nosná konštrukcia, pre ďalšiu prácu s jednotlivými mestskými časťami.

Je samozrejmé, že pri urbanistickom plánovaní a prjektovaní rozvoja mesta v akejkoľvek oblasti, je dôležité pracovať s obrovským mnozštvom dát a informácii, nielen matematického charakteru. Je nevyhnutným umením, dokázať pretransformovať matematický systém do ľudskej reči. Zároveň je však dôležité, aby každý, kto nad mestom rozmýšla a o meste rozhoduje, mal po ruke jednoduché nástroje, akési „euro kalkulačky“, ktoré môže použiť prv, než vypustí do sveta nejakú kategorickú hlúposť typu „Staré Mesto patrí Staromešťanom“.

V momente, kedy správca vašej mestskej časti a váš politický zástupca vysloví takto absolútne znejúci výrok, kedy v jeho očiach existujú len ľudia zaujímaví a nezaujímaví, viete, že ste si nezvolili dobre.

V tom momente viete, že cesta dialógu bude tŕnistá a tým z nás, ktorí toto videnie nezdieľajú ostáva len chopiť sa rovnakých nástrojov, za pomoci akých sa naši súčasní zástupcovia dostali k politickej moci. Preto moja výzva CP-čkarom. Bola to výzva všetkým tým, ktorým na tomto meste záleží, ktorí tu žijú no nepodielajú sa na jeho spravovaní. Táto výzva nebola útokom, ale výzvou všetkým tým, o ktorých viem, že by voliť išli, keby tu mali nahlásený trvalý pobyt. A bola venovaná všetkým tým, o ktorých viem, že tu žijú. A viem, že je takých ľudí veľa.

Úprimne verím, že raz budeme žiť v meste, a konkrétne v mestkej časti Bratislava – Staré Mesto, ktorej starosta si bude uvedomovať, že Staré Mesto nepatrí len Staromešťanom. Staré mesto patrí všetkým, ktorí v ňom žijú a ktorí ho či už svojou činnosťou alebo len samotnou existenciou a prítomnosťou utvárajú. Na pár dní patrí aj turistom, ktorí mestom prechádzajú. Patrí bezdomovcom, ktorí spia na jeho lavičkách, patrí stromom, ktoré mu v lete poskytujú chládok, patrí mačkám aj psom, patrí holubom, vrabcom, sýkorkam aj vranám, patrí motýlom aj včelám. No patrí tiež biznismenom, politikom aj futbalistom. Toto mesto patrí všetkým živým tvorom rovnako ako patrí kameňom, hline a prachu. Patrí našim snom a ja ako Staromešťan som len omrvinkou, ktorá prispieva k tomuto koloritu. A tak sa mi to páči.

Práve preto, že Staré Mesto nie je len noclahárňou, ale je aj kultúrnou inštitúciou, obchodným uzlom a politickým reprezentantom krajiny, nemôže patriť len Staromešťanom.

Adam Berka
Bratislava Budúcnosti

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Adam Berka

Architekt, kníhkupec, aktivista a mestský poslanec. V roku 2012 rozbehol 82 bøok & design shõp, kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn, umenie a ilustráciu (www.82.sk). Architektúru vyštudoval v Bratislave a Ahmedabáde. Dlhoročný a komplikovaný vzťah k Bratislave, ho stojí veľa úsilia, no podľa jeho vlastných slov, nemenil by. Založil projekty Miesta Mesta, Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy a Bratislava Budúcnosti, ktorým sa aktívne venuje.