Tínedžeri a budíček- veční nepriatelia?

 

Odpoveďou môže byť spánková deprivácia, fenomén, ktorý je medzi tínedžermi tak častý ako akné. Výskumy hovoria, že len jeden z desiatich tínedžerov dodržuje odporúčanú normu spánku, ktorú tvorí minimum 8 hodín. Lenže to je minimum, čo sa rovná trojke z písomky, takže to stále nie je výhra. Tínedžeri sa budia do školy hodiny predtým, ako sú ich biologické hodiny pripravené. Toto okrádanie o spánok zapríčiňuje veľmi vážne problémy v takom dôležitom štádiu vývoja organizmu, akým dospievanie je.

Spánok sa skladá z dvoch hlavných fáz- SWS (slow wave sleep)- štádium ľahkého spánku a REM (rapid eye movement)- tvrdého spánku, počas ktorého sa vyskytujú sny. Väčšina ľudí si neuvedomuje dôležitosť REM, je to totiž fáza, v ktorej sa mozog prečisťuje od toxického proteínu Beta Amaloyd, ktorý zapríčiňuje demenciu v neskoršom veku.

Myslíte si, že sa to dá dospať? Bohužiaľ nie. Čím viac nespíte, tým viac Beta Amaloydu sa vytvorí. Táto fáza spánku taktiež súvisí s pozornosťou, pamäťou, schopnosťou učiť sa a emočným vyrovnaním. Všetky tieto funkcie sú nevyhnutné pre školopovinného študenta, používa ich denne a rozvíja ich.

Ďalším dôležitým faktom je, že tínedžerom zvonia biologické budíčky o 2 hodiny neskôr ako u dospelých a detí. To znamená, že ak ste zvyknutý vstávať do práce o šiestej, bolo by to, akoby ste sa budili o štvrtej ráno. Väčšina dospelých je v taký deň  otrávená, unavená a oveľa menej efektívna než zvyčajne. Toto je ale realita, ktorú prežíva tínedžer denne.

Takže nakoniec, všetky tie veci, čo si spájame s obdobím dospievania- náladovosť, otrávenosť, lenivosť, depresia, podráždenosť- nakoniec  vôbec nemusia byť spojené výhradne s daným obdobím, môžu byť jednoducho spojené so spánkovou depriváciou.

Počas obdobia dospievania sa vyvíjajú aj takzvané “vyššie procesy“ ako napríklad racionálne myslenie, riešenie problémov či dobrý úsudok. Spánková deprivácia u tínedžerov sa prejavuje zníženou pozornosťou a poruchami správania, ako taktiež ADHD (porucha pozornosti). Neskôr vyúsťuje k zvýšenému riziku požívania nelegálnych látok, samovraždy a depresie.  Štatistiky ukazujú, že tínedžeri trpiaci spánkovou depriváciou sú o 55% viac náchylní požívať alkohol, o 35% viac pociťujú smútok a bezmocnosť a o 58% viac rozmýšľajú o samovražde.

Pokiaľ toto nestačí, spánková deprivácia je jedným z faktorov ktoré zapríčiňujú vážne zdravotné problémy ako obezitu, srdcové poruchy či cukrovku. V dnešných časoch je čoraz viac počuť o mladých, ktorí spôsobujú dopravné nehody a to ani nemusia byť opití, pretože pokiaľ človek spal päť alebo menej hodín, jeho reflexy sa rovnajú opitému.

Odporúčaná doba pre začiatok vyučovania je medzi 8:30 až 9:00. Veľkým mýtom je, že ak sa škola bude začínať neskôr, aj deti pôjdu spať neskôr, takže sa prakticky nič nezmení. Školy, ktoré toto začali praktizovať, odpovedajú, že hoci sa škola začala neskôr, čas, kedy tínedžeri šli spať, sa nezmenil, takže výsledkom bolo pár dôležitých, drahocenných hodín spánku navyše. Lenže nezostalo len pri tom. Tieto školy taktiež zaznamenali nárast počtu prítomných žiakov o 25%, boli menej náchylní nedokončiť školu, ich akademické výsledky vzrástli v priemere o 2 až 3 stupne vyššie. A, najviac šokujúco, počty dopravných nehôd zapríčinených tínedžermi sa v okrese danej školy znížili o neuveriteľných 70%.

Školy na Slovensku začínajú v priemere o 7:30 a 8:00. Možno si myslíte, že týmto sparťanským prístupom pripravíte svoje dieťa na “reálny svet“, lenže to je úplne to isté, akoby ste nenechali ročné dieťa si pospať, pretože potom nebude pripravené na škôlku. Čo viac treba dodať? Mali by sme začať tlačiť na školy a predostrieť im dôležitosť a vážnosť situácie. Urobme to pre naše deti, pre budúcnosť.  Veď kto by nechcel mať doma usmiateho, pokojného tínedžera?

Sofia Martinková