Denník N

Prečo akademické prostredie mlčí?

Akademické prostredie by malo patriť k tým najhlasnejším spoločenským kritikom. Prečo však mlčí, keď ho spoločnosť potrebuje?

Keď 11.1.2019 zverejnila Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela svoju správu, dodala len punc oficiálnosti verejne známej skutočnosti, že jeden z trojice najvyšších ústavných činiteľov získal akademický titul podvodom.

Ohliadnuc od váhy rigorózneho titulu (titul vznikol len českom a slovenskom vysokoškolskom systéme), sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky týmto činom a jeho následnou komunikáciou vysmial akademickým hodnotám a tisícom mladým ľudom, ktorí sa v týchto dňoch (dúfam) pripravujú na maturitné skúšky, pridal ďalší dôvod, prečo odísť študovať do zahraničia.

Konanie predsedu SNS utŕžilo nášmu školstvu devastačný úder. Avšak viac ako kopírovanie kníh iných ľudí a neohrabaná komunikácia tejto témy, škodí vysokému školstvu jeho podozrivé ticho, a to aj po zverejnení správy už spomenutej Účelovej komisie AS UMB.

Hnev vysokých škôl

Minulý týždeň rezonovali mediálnym priestorom adresné, trefné a miestami prekvapivo odvážne vyhlásenia fakúlt a univerzít. Kolo vyhlásení odštartovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského (ale treba pripomenúť, že úplne prvou fakultou, ktorá sa k tému Dankovho plagiátu vyjadrila bola Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského,  a to ešte v období, keď sa kauza len rozbiehala), ku ktorej sa pridala celá Univerzita Komenského a Slovenská akadémia vied. Po nej nasledovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie, Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (svojim dielom prispel aj skvelý príspevok bývalého dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity)

Všetky vyhlásenia menovaných fakúlt a univerzít jasne pomenovali vzniknutý problém a odsúdili nadobúdanie akademických titulov podvodom. Avšak, pri všetkej úcte k týmto fakultám a univerzitám (konieckoncov, jednej z nich som študent), prečo sa ozvali len tieto školy?

Kde sú vyhlásenia ostatných bratislavských vysokých škôl a univerzít? V Nitre si nevšimli trhajúcu sa dôveru vo vysoké školstvo? V Trnave neexistuje vedomie o problematickom nadobúdaní akademických titulov (spomedzi jej fakúlt sa vyjadrila len Filozofická fakulta Trnavskej univerzity)? V Prešove nie je potreba odsúdenia konania, nezlučiteľného s akademickými hodnotami?

Takto by sme mohli pokračovať po ďalších slovenských mestách, ktoré boli bohato obdarené vysokými školami a univerzitami a ich fakultami. Ak by sme chceli byť presný, tak máme 35 vysokých škôl a univerzít s celkovým počtom 118 fakúlt.

Bez ohľadu na obsah už zverejnených vyhlásení, máte pri pohľade na ich počet chuť tlieskať a oslavovať zobúdzajúcu sa spoločenskú zodpovednosť akademického prostredia? (medzičasom sa svojimi vyhláseniami pripojili Ekonomická univerzita a Technická univerzita v Košiciach, ich vyhlásenia však výrazne neznižujú pomer tých čo sa ozvali a tých, ktorí mlčia)

Problematický politický marketing

Téma plagiátu nie je  SNS z pohľadu politického marketingu významná, nakoľko na ňu nereaguje jej elektorát.  Ale ani pre zvyšné politické strany nejde o politicky atraktívnu tému. Význam rigoróznej práce nie je jasný ani pre množstvo študentov, nehovoriac o akademických hodnotách a princípoch, ktoré sú veľkej časti spoločnosti neznáme.

Ostáva tak na pleciach akademického prostredia, aby upozorňovali na tento problém a nenechávali ho len médiám. Nenechajte sa oklamať rečami o tom, že vysoké školy sú apolitické subjekty (ak ste niekedy zažili voľby dekana alebo rektora na ľubovoľnej vysokej škole, tak isto súhlasíte, že akademické prostredie patrí k tým najzákernejším politickým bojiskám). Vysoké školy majú spoločensko-politický potenciál, ktorý však nevyužívajú a rezignujú na postavenie spoločenského svedomia.

Už vyše 10 dní je zverejnená správa, ktorá jasne (aj keď nie za použitia slova „plagiát“) hovorí o porušení tých najzákladnejších akademických princípov a akademického prostredia, ktoré svojimi ideami a fungovaním nie náhodou pripomína zmenšený model demokratického štátu.

A teda, ak sú porušované akademické princípy, tak je vysoká pravdepodobnosť, že osoba, ktorá tak spravila sa obdobne zachová k demokratickým a iným princípom. Prípad zhodných 63 strán z celkového počtu 72 strán nie je problémom rigoróznej práce a udelenia akademického titulu, ktorý má sám o sebe spornú akademickú hodnotu, ale udržania demokratickej podoby štátu a spoločnosti. A to je niečo, kvôli čomu by vysoké školy a univerzity vyjadriť svoj názor (ktorý nemôže byť iný ako kritický), a vystúpiť tak z tieňa obáv o pridelenie financií alebo obáv z označenia z politickej angažovanosti.

To, že sa vysoké školy budú vyjadrovať k závažným spoločenským a politickým otázkam nie je porušenie akejsi nanútenej zásady o apolitickosti akademického prostredia, ale vyjdenie v ústrety k ich spoločenskej zodpovednosti a poslaniu.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie