Keď 11.1.2019 zverejnila Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela svoju správu, dodala len punc oficiálnosti verejne známej skutočnosti, že jeden z trojice najvyšších ústavných činiteľov získal akademický titul podvodom.

Ohliadnuc od váhy rigorózneho titulu (titul vznikol len českom a slovenskom vysokoškolskom systéme), sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky týmto činom a jeho následnou komunikáciou vysmial akademickým hodnotám a tisícom mladým ľudom, ktorí sa v týchto dňoch (dúfam) pripravujú na maturitné skúšky, pridal ďalší dôvod, prečo odísť študovať do zahraničia.

Konanie predsedu SNS utŕžilo nášmu školstvu devastačný úder. Avšak viac ako kopírovanie kníh iných ľudí a neohrabaná komunikácia tejto témy, škodí vysokému školstvu jeho podozrivé ticho, a to aj po zverejnení správy už spomenutej Účelovej komisie AS UMB.

Hnev vysokých škôl

Minulý týždeň rezonovali mediálnym priestorom adresné, trefné a miestami prekvapivo odvážne vyhlásenia fakúlt a univerzít. Kolo vyhlásení odštartovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského (ale treba pripomenúť, že úplne prvou fakultou, ktorá sa k tému Dankovho plagiátu vyjadrila bola Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského,  a to ešte v období, keď sa kauza len rozbiehala), ku ktorej sa pridala celá Univerzita Komenského a Slovenská akadémia vied. Po nej nasledovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie, Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (svojim dielom prispel aj skvelý príspevok bývalého dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity)

Všetky vyhlásenia menovaných fakúlt a univerzít jasne pomenovali vzniknutý problém a odsúdili nadobúdanie akademických titulov podvodom. Avšak, pri všetkej úcte k týmto fakultám a univerzitám (konieckoncov, jednej z nich som študent), prečo sa ozvali len tieto školy?

Kde sú vyhlásenia ostatných bratislavských vysokých škôl a univerzít? V Nitre si nevšimli trhajúcu sa dôveru vo vysoké školstvo? V Trnave neexistuje vedomie o problematickom nadobúdaní akademických titulov (spomedzi jej fakúlt sa vyjadrila len Filozofická fakulta Trnavskej univerzity)? V Prešove nie je potreba odsúdenia konania, nezlučiteľného s akademickými hodnotami?

Takto by sme mohli pokračovať po ďalších slovenských mestách, ktoré boli bohato obdarené vysokými školami a univerzitami a ich fakultami. Ak by sme chceli byť presný, tak máme 35 vysokých škôl a univerzít s celkovým počtom 118 fakúlt.

Bez ohľadu na obsah už zverejnených vyhlásení, máte pri pohľade na ich počet chuť tlieskať a oslavovať zobúdzajúcu sa spoločenskú zodpovednosť akademického prostredia? (medzičasom sa svojimi vyhláseniami pripojili Ekonomická univerzita a Technická univerzita v Košiciach, ich vyhlásenia však výrazne neznižujú pomer tých čo sa ozvali a tých, ktorí mlčia)

Problematický politický marketing

Téma plagiátu nie je  SNS z pohľadu politického marketingu významná, nakoľko na ňu nereaguje jej elektorát.  Ale ani pre zvyšné politické strany nejde o politicky atraktívnu tému. Význam rigoróznej práce nie je jasný ani pre množstvo študentov, nehovoriac o akademických hodnotách a princípoch, ktoré sú veľkej časti spoločnosti neznáme.

Ostáva tak na pleciach akademického prostredia, aby upozorňovali na tento problém a nenechávali ho len médiám. Nenechajte sa oklamať rečami o tom, že vysoké školy sú apolitické subjekty (ak ste niekedy zažili voľby dekana alebo rektora na ľubovoľnej vysokej škole, tak isto súhlasíte, že akademické prostredie patrí k tým najzákernejším politickým bojiskám). Vysoké školy majú spoločensko-politický potenciál, ktorý však nevyužívajú a rezignujú na postavenie spoločenského svedomia.

Už vyše 10 dní je zverejnená správa, ktorá jasne (aj keď nie za použitia slova „plagiát“) hovorí o porušení tých najzákladnejších akademických princípov a akademického prostredia, ktoré svojimi ideami a fungovaním nie náhodou pripomína zmenšený model demokratického štátu.

A teda, ak sú porušované akademické princípy, tak je vysoká pravdepodobnosť, že osoba, ktorá tak spravila sa obdobne zachová k demokratickým a iným princípom. Prípad zhodných 63 strán z celkového počtu 72 strán nie je problémom rigoróznej práce a udelenia akademického titulu, ktorý má sám o sebe spornú akademickú hodnotu, ale udržania demokratickej podoby štátu a spoločnosti. A to je niečo, kvôli čomu by vysoké školy a univerzity vyjadriť svoj názor (ktorý nemôže byť iný ako kritický), a vystúpiť tak z tieňa obáv o pridelenie financií alebo obáv z označenia z politickej angažovanosti.

To, že sa vysoké školy budú vyjadrovať k závažným spoločenským a politickým otázkam nie je porušenie akejsi nanútenej zásady o apolitickosti akademického prostredia, ale vyjdenie v ústrety k ich spoločenskej zodpovednosti a poslaniu.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.