Denník N

Školy si na adaptačnom vzdelávaní dávajú väčšinou záležať

Pedagogickí a odborní zamestnanci sú pri získaní úplne prvého zamestnania v regionálnom školstve povinní absolvovať takzvané adaptačné vzdelávanie. Hlavným cieľom adaptačného vzdelávania je uľahčiť prechod zo štúdia do praxe cez odborné mentorovanie a podporu od skúsenejšieho kolegu alebo kolegyne na škole.

Týmto spôsobom môžu noví zamestnanci čo najskôr získať potrebné zručnosti pre výkon svojho povolania, pokiaľ ich ešte nenadobudli počas svojich štúdií. Podľa kvalitatívnych dát projektu To dá rozum školy adaptačné vzdelávanie veľmi oceňujú a snažia sa ho realizovať čo najpoctivejšie. Ako prekážku na kvalitnú realizáciu adaptačného vzdelávania zmieňujú hlavne finančnú a administratívnu záťaž s tým spojenú a tiež prehnané kvalifikačné požiadavky na uvádzajúcich pedagogických a odborných zamestnancov.

Škola je povinná zabezpečovať adaptačné vzdelávanie
Keď napríklad čerstvý absolvent alebo absolventka vysokej školy začne pracovať na základnej škole ako učiteľ matematiky, nastupuje ako tzv. “začínajúci pedagogický zamestnanec”. Škola mu pridelí “uvádzajúceho pedagogického zamestnanca”, ktorý musí mať absolvovanú aspoň prvú atestáciu, ako jeho mentora alebo konzultanta väčšinou na obdobie jedného školského roku. Tento proces podpory začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca (ako napríklad školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd či liečebný pedagóg) zákon č. 317/2008 Z. z. nazýva adaptačné vzdelávanie [1]. V kvalitatívnom zbere dát v rámci projektu To dá rozum riaditeľ ZŠ opísal proces adaptačného vzdelávania na ich škole slovami: “Adaptačné vzdelávanie u nás trvá rok, prebieha na základe vypracovaného plánu na 10 mesiacov [a zahŕňa] konzultácie s uvádzajúcim učiteľom a zástupcom, vzájomné hospitácie na hodinách, rozbor hodiny, na konci otvorená hodina vo vybranej triede a vypracovanie záverečnej správy.” Adaptačné vzdelávanie sa ukončuje spôsobom, ktoré určí riaditeľ pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Všetky náležitosti adaptačného vzdelávania môžu ale školy napĺňať v rôznej miere a kvalite.

Viac než tretina pedagogických a odborných zamestnancov už uvádzala kolegu do profesie
Z dotazníkového prieskumu To dá rozum (viď graf 1) vyplynulo, že celkovo 35,6 % pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve už aspoň raz uvádzalo na svojej škole začínajúceho zamestnanca do profesie. Ide o pomerne vysoký podiel, keďže uvádzať začínajúceho zamestnanca by mali podľa hlavnej myšlienky adaptačného vzdelávania len tí najkvalitnejší kolegovia. Podľa výsledkov prieskumu v najmenšej miere vykonávali pozíciu uvádzajúcich zamestnancov asistenti učiteľa (17,4 %) a odborní zamestnanci (24,3 %). Keďže asistenti učiteľa nemôžu podľa zákona č. 317/2008 získať atestáciu, tak sa ani nemôžu stať uvádzajúcimi pedagogickými zamestnancami. Podiel 17,4 % pedagogických asistentov, ktorí uviedli túto odpoveď v dotazníku, preto možno interpretovať ako skôr neformálne mentorstvo kolegov asistentov. V praxi môže ale nastať aj situácia, že učiteľ s atestáciou je zamestnaný na pozícii asistenta učiteľa a v minulosti pôsobil ako uvádzajúci učiteľ.

V prípade odborných zamestnancov je podiel výrazne nižší oproti učiteľom a majstrom odbornej výchovy pravdepodobne z dôvodu, že jednotlivé školy zamestnávajú veľmi nízky počet odborných zamestnancov, v mnohých prípadoch ani jedného. Preto sa stáva, že keď do školy nastúpi začínajúci odborný zamestnanec, škola nemá k dispozícii žiadneho iného odborného zamestnanca s prvou atestáciou, a preto riaditeľ alebo riaditeľka danej školy musí požiadať iné školské zariadenie o zabezpečenie adaptačného vzdelávania. V praxi sa však neraz stáva situácia, že žiadne iné školské zariadenie alebo zariadenie výchovného poradenstva a prevencie z kapacitných dôvodov nie je ochotné a schopné zabezpečiť adaptačné vzdelávanie pre tohto začínajúceho odborného zamestnanca. Tento zamestnanec teda neabsolvuje žiadne adaptačné vzdelávanie, čím sa porušuje zákon, ktorý ale nedostatočne rieši podobné patové situácie.

Graf 1: Podiel pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve, ktorí pôsobili v pozícii uvádzajúcich pedagogických alebo odborných zamestnancov

Pedagogickí a odborní zamestnanci vnímajú adaptačné vzdelávanie ako kvalitné
Väčšina aktérov v regionálnom školstve vníma adaptačné vzdelávanie prebiehajúce na ich školách ako kvalitné. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu To dá rozum (viď graf 2), v ktorom až 77,9 % všetkých respondentov a respondentiek v regionálnom školstve (učitelia, asistenti učiteľa, majstri odbornej výchovy a odborní zamestnanci) súhlasilo s výrokom, že podpora začínajúcim pedagogickým alebo odborným zamestnancom v rámci adaptačného vzdelávania je v ich škole kvalitná. Odborní zamestnanci v najväčšej miere prejavovali nesúhlas (8,8 % oproti celkovému priemeru 4,1 %), príp. volili možnosť, že nevedia posúdiť alebo že sa adaptačné vzdelávanie na ich škole nerealizuje. Tento výsledok je očakávateľný s ohľadom na vyššie zmienené problémy s realizáciou adaptačného vzdelávania pre odborných zamestnancov. Veľmi zaujímavým aspektom v tejto otázke je aj miera súhlasu v poskytnutej odpovedi (“’úplne súhlasím” oproti “skôr súhlasím”). Respondenti voľbou odpovede “skôr súhlasím” (celkovo 26,1 %) totiž indikovali, že z hľadiska kvality je v procesoch adaptačného vzdelávania na ich škole stále priestor na vylepšovanie.

Graf 2: Vnímanie kvality adaptačného vzdelávania na škole

Školám väčšinou záleží na kvalite adaptačného vzdelávania
Pozitívne vnímanie kvality adaptačného vzdelávania bolo do veľkej miery potvrdené i v kvalitatívnom zbere dát projektu To dá rozum. Z pozície vedenia školy zabezpečujúceho adaptačné vzdelávanie sa napríklad riaditeľka strednej odbornej školy vyjadrila: “Vyberám kolegov, […] ktorí vedia začínajúcej učiteľke dať tú pridanú hodnotu. Že sa môže spýtať na konkrétneho žiaka, akým spôsobom uňho postupovať, keď mi toto nefunguje. To nie je len o papieroch a o tom, čo všetko ako vypisovať, ale naozaj o vzájomnej konzultácii a o podpore.” Riaditeľ základnej školy opísal proces podobným spôsobom: “My to väčšinou riešime spôsobom, že začínajúci učiteľ vždy dostáva toho zhruba najkvalitnejšieho učiteľa v danom predmete, ak taký je. Ale keďže sme veľká škola, tak väčšinou máme pokryté všetky predmety.” Tieto vyjadrenia ukazujú, že začínajúci učitelia dostávajú okrem odbornej pomoci aj osobnú podporu. Aj respondenti z radov začínajúcich učiteľov a učiteliek opisovali svoje pozitívne skúsenosti s adaptačným vzdelávaním: “Ja som bola priradená učiteľke, ktorá na mňa mala čas, ktorá sa mi proste venovala. […] Stále, keď som urobila chybu, ona ma aj pochválila, ale povedala takto, takto, takto. [Pri hospitáciách] vždy išiel za ňu záskok do triedy, vždy to tak nejak náš riaditeľ zariadil.” Táto začínajúca učiteľka potvrdila kvalitné odborné mentorovanie a podporu od uvádzajúcej učiteľky a zároveň ocenila, že vedenie školy vytváralo vhodné podmienky, aby sa mohli vzájomne hospitovať na výučbe.

Na niektorých školách je adaptačné vzdelávanie iba formalitou
Takéto ideálne to však nie je na každej škole. Práve vytvorenie podmienok na vzájomné hospitovanie medzi uvádzajúcim a začínajúcim zamestnancom môže byť problematické. Učiteľka v základnej škole uviedla: “Môžeme si ísť na hodiny, ale žiaľ nefunguje to, rovno poviem, že to nefunguje. Keďže každá jedna z nás musí učiť svoj úväzok a aj slovenčinárky aj matematikárky to väčšinou máme tak, že učíme na tých prvých päť hodín a keď učím ja, učí aj ona, takže tam je to trošku problém.” Hoci by sa v rámci adaptačného vzdelávania mali a aj chceli zamestnanci hospitovať, nie je to vždy možné. Rozvrh hodín im to totiž neumožňuje, takže v praxi sa na tejto škole hospitácie výučby začínajúceho učiteľa nerealizujú. Riaditeľka gymnázia upozornila, že adaptačné vzdelávanie závisí primárne na motivácii zamestnancov: “Ak kolega nie je ochotný na sebe trošku popracovať, tak to adaptačné vzdelávanie sa stáva iba formalitou a takým v podstate výkazníctvom.” Adaptačné vzdelávanie sa tak môže stať veľmi formálnym a neužitočným procesom, pokiaľ začínajúci nie sú ochotní profesijne sa rozvíjať. Pokiaľ nie je motivovaný začínajúci učiteľ, škola mu ale nemusí umožniť úspešné absolvovanie adaptačného vzdelávania.

Ďalší negatívny dopad na kvalitu adaptačného vzdelávania môžu priniesť aj prehnané formálne požiadavky na uvádzajúceho zamestnanca. Riaditeľka strednej odbornej školy opísala situáciu nasledovne: “Mám začínajúcu majsterku alebo majstra. Teraz potrebujem v zmysle zákona, aby mal [uvádzajúci zamestnanec] prvú atestáciu, aby všetko legislatívne spĺňal. Ale ja nemám takých majstrov. Teraz, čo ja tam dám, učiteľa, ktorého nebude ani vidieť, len kvázi preto, aby som splnila zákon? Však to je na hlavu postavené. […] Prečo by nemohol robiť uvádzajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy človek, ktorý robí majstra napríklad 37 alebo 40 rokov, ale jemu by stačilo, že má doplňujúce pedagogické štúdium a má skúsenosti? Lebo on v živote mi nepôjde na kvalifikačné vzdelávanie a na atestáciu, lebo on to nepotrebuje k svojmu životu.” Podľa vyjadrenia tejto respondentky, ak výkonom pozície uvádzajúceho zamestnanca poverí takého zamestnanca, ktorý túto podmienku spĺňa len formálne, zníži tým kvalitu aj relevanciu adaptačného vzdelávania. Zároveň naznačuje, že by malo byť v kompetencii vedenia školy vybrať najvhodnejšieho zamestnanca na uvádzanie začínajúceho zamestnanca bez ohľadu na jeho zaradenie do kariérového stupňa, ale v prvom rade s ohľadom na jeho pedagogické a odborné schopnosti.

Adaptačné vzdelávanie zaťažuje školy finančne aj administratívne
Z pohľadu riaditeľov a riaditeliek škôl sa adaptačné vzdelávanie spája aj s negatívami ako nadmerná finančná a administratívna záťaž. Riaditeľka materskej školy situáciu zhrnula slovami: “Legislatíva je tak upravená, že musíte platiť viac, či už začínajúcu učiteľku, tak aj uvádzajúcu učiteľku. Tak teraz pre mňa [ako riaditeľku školy], čo je najvýhodnejšie? Najvýhodnejšie pre mňa je platiť ju čo najmenej, aj jednu aj druhú. Ale máme to tak nastavené na pol roka. Aspoň pol roka. […] Keby to nebolo od financií odvodzované, tak ja by som chcela, aby to trvalo aj dva roky. Ona, keď sem príde, my ju zamestnáme, tak je to podľa mňa nelogické, aby som jej ja ešte za to, že sa ona ide uvádzať, dávala viacej o nejakých 40 eur.” Pre túto riaditeľku je dlhodobejšie adaptačné vzdelávanie finančne nedostupné, pretože musí vyplácať obom zamestnankyniam ku mzde príplatok, čiže je jeho trvanie nútená skrátiť na pol roka. Škola nedostáva na adaptačné vzdelávanie žiaden priamy príspevok od štátu, príplatky ku mzdám musí pokryť z vlastného rozpočtu na úkor iných výdavkov.

Riaditeľka strednej odbornej školy upozornila tiež na zbytočnú byrokratickú záťaž spojenú s adaptačným vzdelávaním: “Z pohľadu riaditeľa školy, ja musím zaťažovať uvádzajúceho učiteľa zbytočnou byrokraciou. Fungovalo to aj predtým, že dostal nejakého tútora, ale nerobilo sa toľko papierovačiek, ako sa robí teraz. Čiže ja by som tú byrokraciu odbúrala.” Podľa respondentky povinné papierovačky uberajú uvádzajúcemu zamestnancovi čas, ktorý by mohol venovať priamej podpore začínajúcemu kolegovi či kolegyni. Zaťažujúce administratívne nároky môžu mať teda taktiež vplyv na kvalitu adaptačného procesu. Taktiež môže odrádzať zamestnancov vykonávať pozíciu uvádzajúcich zamestnancov.

Prínosy adaptačného vzdelávania stoja za snahu
Z kvalitatívnych dát To dá rozum teda vyplýva, že adaptačné vzdelávanie relevantní aktéri v regionálnom školstve vnímajú ako veľmi užitočný a prínosný proces pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Adaptačné vzdelávanie má za cieľ začínajúcim zamestnancom umožniť účinnejšie nadobudnutie potrebných zručností a vedomostí pre kvalitný výkon svojho povolania. Z toho môžu mať vo svojom dôsledku prospech hlavne samotní žiaci a žiačky. Hoci súčasná právna úprava môže na niektorých školách viesť k formalizmu a zníženej kvalite adaptačného vzdelávania, školy sa vo väčšine prípadov snažia toto vzdelávanie realizovať kvalitne.

Jozef Miškolci
analytik projektu To dá rozum

 

Článok je skrátenou verziou kapitoly Adaptačné vzdelávanie v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/331136001ki1a/

Článok je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
[1] Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/20170901.html

 

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/