Denník N

Zabudnuté príbehy enviromentálnych aktivistov a aktivistiek

Porušovanie práv ľudí žijúcich v oblastiach, kde majú miestne vlády či veľké spoločnosti záujem stavať alebo ťažiť nerastné suroviny, je veľkým problémom na celom svete. Problémy s násilným vysťahovaním pôvodného obyvateľstva a nedobrovoľným vyvlastňovaním pôdy sa týkajú tak Afriky či Južnej Ameriky, ako aj mnohých iných oblastí. Korumpovanie miestnych úradov, vyhrážky, dokonca fyzické útoky a nikdy nevyriešené “záhadné úmrtia” tých, ktorí sa postavia proti vôli ziskuchtivých firiem, sú v takýchto prípadoch bežnou praxou.

Ročne je za účelom umlčania ich nesúhlasného hlasu zavraždených okolo 300 ľudí, venujúcich sa aktivizmu, veľkú časť z nich tvoria práve aktivisti a aktivistky bojujúce za životné prostredie a ochranu pôvodného obyvateľstva. Tento fenomén však nie je žiadnou novinkou. Už v 20. storočí evidujeme niekoľko prípadov, kedy sa nepohodlných kritikov a kritičiek neštítili zbavovať násilím.

……………………………………..


„Postavili sme sa pred reťazové píly a robotníci ustúpili. Mali sme síce strach, ale takýto pokojný odpor sa ukázal byť jedinou cestou, ako ich zastaviť.”

Wilson Pinheiro a Chico Mendes boli členmi Únie rurálnych pracovníkov, ktorí v 70-tych rokoch 20. storočia bojovali proti ťažbe dreva v Brazílskych dažďových pralesoch. Spoločne s ďalšími členmi Únie vytvárali tzv. “ľudské reťaze”, ktorými blokovali cesty, a teda prístup ťažobnej techniky do lesa. Prvýkrát zorganizovali takúto akciu v roku 1976, vtedy strávilo 60 mužov v lese 3 dni. Podľa slov Chica Mendesa: „Postavili sme sa pred reťazové píly a robotníci ustúpili. Mali sme síce strach, ale takýto pokojný odpor sa ukázal byť jedinou cestou, ako ich zastaviť.”

Tieto protesty boli nenásilné a niektorí tvrdia, že majú len obmedzený úspech. Napriek tomu, že aktivisti dosiahli len obmedzený úspech, ich protesty pritiahli medzinárodnú pozornosť. Farmári, ktorí však chceli svoju odlesnenú pôdu, reagovali veľmi násilne, vrátane spolupráce s miestnou políciou pri vyhrážkach, mučení a vraždách mnohých členov odborov, vrátane Wilsona Pinheiru. Toho v noci 21. júla 1980 zastrelil v kancelárii Únie farmármi najatý strelec. Podobný osud postretol o 8 rokov neskôr aj Chica Mendesa.

……………………………………..

Nie všetci ľudia v Kambodži oceňujú ničenie a rozpredávanie lesov na podnikateľské účely. Veľkým kritikom týchto procesov, ako aj skorumpovanej vojenskej polície, ktorá sa spolčuje s bohatými podnikateľmi a napomáha nútenému vysťahovávaniu miestnych obyvateľov a obyvateliek, bol aj aktivista Chut Wutty.

Wutty pomohol odhaliť štátom utajovaný a realizovaný predaj národných parkov. V roku 2004 prišiel o život pri údajnej prestrelke s políciou. Ku konfliktu došlo potom, čo Wutty zaviedol novinárov z miestnych novín na miesto nelegálnej ťažby a rozpredaja palisandrového dreva v blízkosti Čínou postavenej vodnej elektrárne. Keď Wutty s novinármi opúšťali les, príslušníci vojenskej polície ich vyzvali, aby im odovzdali pamäťovú kartu s fotografiami z miesta ťažby. Nakoľko tak odmietli urobiť, podľa informácií policajného riaditeľa nastala medzi Wuttym a policajtmi prestrelka, ktorá sa stala Wuttymu osudnou.

……………………………………..

„Musíme bojovať, nech sme kdekoľvek, pretože nemáme žiadnu náhradnú planétu. Máme len túto jednu, a preto musíme konať.”

Berta Cáceres bola honduraská environmentalistka, ktorá bojovala proti stavbe vodných elektrární na povodí rieky Gualcarque. Pri zastavení projektu realizovaného miestnou firmou DESA sa jej podarilo dosiahnuť stiahnutie čínskej spoločnosti Sinohydro a súkromnej sekcie Svetovej banky – International Finance Corporation. Berta Cáceres žiadala aj ďalších zahraničných partnerov, vrátane Holandskej rozvojovej banky, Fínskeho fondu pre priemyselnú spoluprácu a nemeckých spoločností Siemens a Voith, aby z projektu odstúpili.

V marci 2016 sa jej za boj proti projektu vyhrážali znásilnením a smrťou. O týždeň neskôr ju našli zastrelenú v jej dome. Berta Cáceres si bola vedomá rizík, ktoré sa s jej prácou spájali, no odmietala sa vzdať. „Musíme bojovať, nech sme kdekoľvek, pretože nemáme žiadnu náhradnú planétu. Máme len túto jednu, a preto musíme konať,” povedala v rozhovore pre britský The Guardian.

……………………………………..

 

„Keď mi vezmete pôdu, vezmete mi s ňou aj moju identitu.“

 

„Keď mi vezmete pôdu, vezmete mi s ňou aj moju identitu,“ tvrdí farmárka, obrankyňa ľudských práv a turistická sprievodkyňa Nonhle Mbuthuma. Pôda, ktorú vlastní  na Východnom myse Južnej Afriky, je pre jej rodinu a komunitu zdrojom obživy aj kultúrnym dedičstvom, ktorého sa len tak ľahko nevzdajú. Ako mnoho ďalších ľudí na celom svete bojuje so snahou o nútené vyvlastnenie pôdy.

Austrálska ťažobná spoločnosť MRC má záujem na území tradičného spoločenstva Amadiba ťažiť titán. Ak spoločnosť potrebné povolenia získa, viac ako 5000 ľudí bude donútených toto územie opustiť a príde tak o zdroj obživy. Nonhle vedie v mene svojej komunity boj proti o záchranu pôdy, ktorá patrila už ich dávnym predkom. Odpoveďou na jej odvahu v boji proti bezpráviu sú však zastrašovanie a útoky.

……………………………………..

Bertin odkaz, ako aj odkaz všetkých ostatných odvážnych bojovníkov a bojovníčok za práva, spravodlivosť a životné prostredie, si berieme k srdcu. Nechceme, aby sa v podobnom výpočte aktivistov a aktivistiek, ktorým sme nestihli pomôcť, ocitla jedného dňa aj Nonhle Mbhuta. Preto chceme požiadať aj vás všetkých a všetky, aby ste klikli na www.maraton.amnesty.skpodpísali petíciu, ktorá môže zmeniť nejeden život. 

Ak sa vám pači, čo robíme, môžete nás okem podpisu podpriť like na Facebooku alebo s nami vstúpiť do Krajiny ľudskosti.

Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.