Denník N

Katolícki biskupi vstupujú do legislatívneho procesu

Štát, by ani nemal pripustiť diskusiu o tom, aby iný subjekt mimo štátnej a verejnej sféry mal získať osobitné postavenie subjektu povinne pripomienkujúceho. To platí nielen pre cirkev (takú či onakú), ale aj pre iné subjekty – napríklad tretí sektor.

Začnem tým, že sa považujem za kresťana, dokonca za praktizujúceho kresťana, no pri čítaní tlačovej správy o tom, že Konferencia biskupov Slovenska (KBS), by sa mala stať povinne pripomienkujúcim subjektom, ma prekvapila a až mierne pobúrila. Súčasne musím povedať, že som dlhoročným zamestnancom štátu, v minulosti som pracoval aj v oblasti legislatívy a teda ovládam aj proces tvorby a pripomienkovania právnych predpisov.

Nápad, aby sa KBS stala povinne pripomienkujúcim subjektom nepovažujem za správny, pričom zastávam dlhodobo názor, že povinne pripomienkujúcim subjektom, by mal byť výlučne štát, resp. jeho orgány. A naviac, nie hocijaké orgány štátu. Neviem, prečo by mala dostať prednosť KBS pred Najvyšším kontrolným úradom, Generálnou prokuratúrou a pod., ak verejný sektor tvoria štátne orgány a verejné inštitúcie zodpovedajúce za plnenie zákonných úloh, resp. verejných politík?! KBS sa tak dostáva v rámci legislatívneho procesu na úroveň ústredných orgánov štátu – ministerstiev.

Teda štát, by ani nemal pripustiť diskusiu o tom, aby iný subjekt mimo štátnej a verejnej sféry mal získať osobitné postavenie subjektu povinne pripomienkujúceho. To platí nielen pre cirkev (takú či onakú), ale aj pre iné subjekty – napríklad tretí sektor. Toto je môj názor.

Iste tieto subjekty, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti (cirkvi, tretí sektor, odbory a pod.), by mali mať možnosť zúčastňovať sa legislatívneho procesu, avšak v rovine ako ostatné pripomienkujúce subjekty, ktoré sú vzájomne rovnocenné a bez osobitného privilegovania jednej skupiny pred druhou.

Argument aj časti kresťanských aktivistov, prečo by sa mala stať KBS povinne pripomienkujúcim subjektom nie sú opodstatnené.

Po prvé KBS nezastupuje katolícku cirkev a nezastupuje ani kresťanov ako takých v otázkach, ktoré sú a mali by byť riešené v legislatívnom procese. Nerozumiem argumentu, prečo by to mala byť práve KBS, ktorá by mala mať takéto osobitné postavenie. Prečo by to nemohla byť iná kresťanská organizácia?!

Taktiež nemôžem akceptovať argument, že cirkev financuje školy, sociálne zariadenia a zdravotnícke zariadenia, a preto by mala mať právo sa vyjadrovať k legislatívnemu procesu, podotýkam v osobitnom postavení na úrovni ústredných orgánov štátnej správy – ministerstiev. Tu je potrebné povedať, že cirkev si financuje svoje vlastné organizácie, či charitatívne alebo zdravotnícke, teda nie štátne.

Súčasne existuje viacero iných subjektov v spoločnosti, ktoré financujú vlastné zdravotnícke a sociálne zariadenia (napr. Penta), a teda tieto by sa mali stať tiež povinne pripomienkujúcim subjektom v rámci legislatívneho procesu? Iste nie.

S vyššie uvedeným argumentom o pôsobení v spoločnosti sa taktiež hovorí o ťažkom presadzovaní legislatívnych návrhoch. Rozumiem, že niektoré legislatívne požiadavky sa iste veľmi ťažko presadzujú, avšak tým by sme len potvrdili, že KBS by získala privilegované postavenie na úkor iných subjektov, ktoré by už takéto zľahčenie nemali.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že na presadzovanie legislatívnych návrhov sú tu iné, na to určené inštitúty, nástroje či subjekty. Môžeme hovoriť napríklad o Rade solidarity a rozvoja, o školských odboroch, o kresťanských odboroch, o zástupcoch ľudu v parlamente, aj o poslancoch kresťanoch, kresťanských médiách, osobitných rokovaniach ústavných činiteľov s KBS a pod.

Teda možnosti na presadzovanie svojich návrhov sú tu oveľa silnejšie oproti iným skupinám. Spomeňme si len, napríklad, na stretnutie KBS s premiérom SR. Z toho stretnutia a rokovaní vzišiel legislatívny návrh, resp. zákon o obmedzení prevádzkovania obchodov počas sviatkov.

Im to však nestačí?! Možno len nevedia správne užívať nástroje, ktorými disponujú.

Na záver môjho stručného článku, vyjadrím presvedčenie, že v prípade akceptovania takéhoto návrhu, tu o pár rokov môžeme mať nie štát, ale dajakú hybridnú formu zriadenia, v ktorom úlohy štátu budú diktovať rôzne subjekty a skupiny, len preto, že majú právnu formu, problém presadenia legislatívnych návrhov a financujú svoje aktivity, ktoré sa čiastočne kryjú s tými verejnými – celospoločenskými. To si snáď nikto neželá.

Nech je naďalej štát štátom a cirkev cirkvou.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie