Denník N

Sila tradície pre vzťah

Keď som sa rozprával s ľuďmi ktorí radi spomínali na detstvo a svoje manželstvo, často v ich spomienkach rezonovali tradície. Bez ohľadu na to, či to boli rodiny chudobné, alebo bohaté, či žili v meste, alebo na dedine, alebo či tam bol jeden rodič, alebo obaja… Vždy keď sa v rozhovore objavili slová: „u nás sme vždy…“ rozžiarili sa oči.

A nasledoval prúd slov a spomienok. Niekedy sa uprostred rozprávania zasekol hlas… keď napríklad išlo o „trápne“ okamihy, alebo niečo diskrétne a veľmi osobné. Ale to, ako sa ukáže neskôr, nebolo až tak podstatné.

Zrod tradície

Život v dnešnej spoločnosti sa nesie v duchu rýchlosti, akou žijeme a vďaka tomu strácame pôdu pod nohami. Človek pre život potrebuje korene – miesto kam patrí. Väčšinou to je rodina, spoločenstvo, prostredie, ľudia s podobným zmýšľaním, hodnoty ktorým verí a ktoré zdieľa s inými… K takýmto koreňom však patrí aj tradícia. Je to niečo, čo nás spája s konkrétnym miestom a s konkrétnymi ľuďmi. Tradície môžu byť národné, ale aj miestne. Z pohľadu dnešnej témy sú pre nás dôležité rodinné tradície a tradície ktoré nás spájajú s konkrétnymi ľuďmi…

Stôl ako ohnisko

V kontexte rodiny. Malej, veľkej, úplnej či neúplnej, sa veľa tradícií v minulosti doslova zrodilo okolo stola. Bolo to miesto, jedla, práce, zábavy ale aj modlitby. Rodina sa stretávala pri stole. Stôl bol miestom, ktoré poskytovalo pre stretnutie ideálne miesto, pretože každý mal pri ňom svoje miesto. Stôl bol takým ohniskom domova. Dnes sa už málokedy stretávame pri stole. Sú to skôr len sviatočné okamihy. Dokonca málokedy spolu jeme pri jednom stole. Stôl do veľkej miery nahradil televízor. Mnohé rodiny sa stretávajú pred TV. Ale TV na rozdiel od stola, stavia ľudí do pozície konzumenta. Môžete celé hodiny stráviť pred TV bez toho, aby ste si vymenili pár slov s tým, kto sedí vedľa Vás. Pri stole však bol priestor pre rozhovor. TV je v mnohých rodinách posledným miestom, kde sa stretáva viac ľudí. Potom už každý strávi čas po svojom a osve. V samote…

Tradícia ako emócia

Tradícia však nemusí mať taký hlboký zmysel, ako stretnutie pri stole. Hoci také grécke, talianske či francúzske rodiny s tradíciou dlhých obedov, neskorých večerí a spoločných stretnutí pri stole, by nám dlho dokázali rozprávať o význame tohto symbolu. Avšak keď sa to tak vezme, tradícia môže byť jednoduchá, dokonca bláznivá, či pochabá. Čarom tradície je totiž skutočnosť, že tí ktorí sa majú radi, trávia čas spolu a robia to pravidelne. Tak v mnohých rodinách vznikli mnohé tradície. A čím viac je pri tradíciách priestor pre spoločné zdieľanie a aktivity, tým sú „plnšie“. Význam majú vždy. Tradícia, hoci aj bláznivá sa stáva emóciou, z ktorej možno čerpať a potom spomienkou, na ktorú radi budeme spomínať.

Tradícia vs. spoločne prežitý čas

V čom je rozdiel medzi spolu prežitým časom a tradíciou? Základ majú rovnaký – spolu prežitý čas. Sú tiež aktivitou, pri ktorej dochádza k zdieľaniu a k prežívaniu okamihov. A aj prínos je rovnaký – sú posilou pre vzťah. Niečím čo poteší. Chvíle s niekým, koho máme radi. Tradícia na rozdiel oproti spoločnému času je niečím, čo sa opakuje a na čo sa môžeme tešiť. Ak napríklad jeden deň v týždni vyhradíme pravidelne nejakej spoločnej hre, dlho budeme o tom hovoriť a ešte dlhšie sa na to tešiť. Pri spoločných hrách pritom nie je dôležité kto vyhrá, ale že trávime čas spolu.

.

Môžeme stráviť spolu celé hodiny, ale ak je to pasívny spôsob, jeho význam je mizerný. Koľko ľudí spolu zdieľa cintorín a to celé roky a nijako sa to na ich vzťahu neodzrkadlí. Dôležitý je teda aktívne prežitý čas. To že sa zapájame a aktívne sa na spoločnej aktivite podieľame.

Tradície sú pre vzťah dôležité – napríklad pravidelne si vymedziť čas pre toho druhého, pravidelne chodiť na výlety, do prírody, na večeru… Tradície sú dôležité aj pre deti, hoci v čase keď sú ich súčasťou, hlavne v detstve nemusia byť nimi práve nadšené a môžu sa pritom tváriť, ako novodobý mučeník. Neskôr sa to zmení. S odstupom získajú pocit, že ich mohlo byť viac… Žiaľ, mnohé vzácne „veci“ dokážeme oceniť až časom…

Sila tradície sa v modernej spoločnosti podceňuje. A pri tom má veľkú moc. Spýtate sa niekoho, kto s odstupom (rokov) rád spomína na svoje detstvo, alebo manželstvo, na čo rád spomína. Objaví sa mu iskra v očiach a spustí: „u nás sa vždy…“

Tomáš Hupka

Rob Parsons pôvodne vyštudoval právo. Nakoniec však zasvätil život práci s rodinami. Je zakladateľom organizácie Care for Family, ktorá poskytuje pomoc rodinám v rôznych situáciách. Za Lamanšským prielivom sú populárne jeho semináre pre rodiny. A za prácu s rodinami dostal aj vyznamenanie od britskej kráľovnej. Jeho kniha Desať tipov pre rodinu, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.diamondsfactory.co.uk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom