KBS a legislatívny proces

Pred pár dňami sa objavila informácia o tom že minister spravodlivosti navrhol aby sa Konferencia Biskupov Slovenska stala „povinne pripomienkujúcim“ subjektom v rámci legislatívneho procesu vlády.

Demokratická reprezentácia a princíp sekularizmu

Reakcie organizácie Via Iuris a cirkví sa nedajú označiť za prekvapivé. Bohužiaľ, hlavne reakcie náboženských organizácií ukázali pomerne nízku znalosť fungovania demokratických a sekulárnych princípov. Tie zaisťujú rovnomernú reprezentáciu prostredníctvom volieb, pričom štát by sa mal chovať nestranne.

Podľa demografických údajov z roku 2011 na Slovensku žije vyše 60% rímskych katolíkov a ich reprezentácia v politike by mala byť priamo úmerná. Je preto na mieste, aby sa do legislatívneho procesu dostávala organizácia, ktorá by už mala mať svoje zastúpenie prostredníctvom volieb? Menšie cirkvi samozrejme touto formou môžu získať trochu väčší vplyv.

Aby mohla legislatívny proces komentovať ľubovolná organizácia, potrebuje za bežných okolností zozbierať 500 podpisov. KBS tak činí pomerne často a ak by jej bol udelený štátút povinne pripomienkujúceho subjektu, tak by sa tohoto administratívneho bremena zbavila samotná KBS a Úrad vlády. To za žiadnych okolností neznie ako dostatočný dôvod.

Čo to znamená sekulárny?

Narazil som na názor, že komunistická ČSSR bola sekulárny štát*. Štát, ktorý si však zvolí svoju ideológiu a obmedzí náboženský pluralizmus sa nedá v žiadnom prípade nazvať sekulárnym a aj k tejto slobode sa spoločnosť dopracovala v roku 1989.

Za takejto situácie nebolo možné hovoriť o dodržovaní princípu sekularizmu – tj. o oddelení štátu a cirkvi – pretože totalitný režim priamo diktoval svetonázor. Aj keď sa v posledných rokoch volalo po oddelení štátu a cirkví, šlo hlavne o otázku financovania cirkví.

Skutočne sekulárny štát garantuje pluralitu v náboženských otázkach a zároveň deklaruje svoju neutralitu.

V posledných rokoch býva prezentovaný postoj, že kresťanský svetonázor by mal byť významnejší a viac chranený než ostatné. A tam nastáva problém s princípom sekularizmu.

Diskriminácia a favorizovanie, právo a výsada.

Štatút ‚povinne pripomienkujúceho subjektu‘ bol doteraz vyhradený organizáciam, ktoré fungujú v rámci štruktúry štátu a zákony pripomienkujú z dôvodov ktoré (v ideálnom prípade) neobsahujú žiadnu agendu. ZMOS, SAV a podoné inštitúcie, ktorých by sa bytostne týkala pripravovaná právna úprava sa narozdiel od KBS nemôžu spoliehať na popularitu.

Akékoľvek iné organizácie, ktoré majú náboženskú, politickú, alebo inú spoločenskú agendu môžu legislatívne konanie tiež pripomienkovať s jednou podmienkou. 500 podpisov je prekážkou ktorá zaistí, že pripomienky prichádzajú z relevantného zdroja a nie od „Slovenského hnutia žltých viest“.

Za súčasného ani za navrhovaného stavu sa nedá hovoriť o diskriminácii, pretože práva žiadnej zo skupiny nie sú porušené. Dá sa však hovoriť o favorizovaní, pretože návrh pretvorí existujúce právo na výsadu jednej špecifickej skupiny, vynechaním inak povinnej formality.

Ak by sa aj do návrhu zapracovali iné registrované cirkvi, je otázne ako budú reprezentované iné náboženstvá či cirkvi, ktoré nespĺňajú zákonom určené kvórum.

Favorizovať akékoľvek náboženské zoskupenie, bez ohľadu na jeho popularitu je podľa ústavy neprípustné a retrospektívne ani náš systém registrovania cirkví nevyzerá dostatočne nestranne – pomáha väčším.

*Daná prednáška pokračovala v duchu, že ak sa Slovensko tiež hlási k sekularizmu, tak kresťanom hrozí rovnaké nebezpečenstvo ako za totality. Samozrejme sa jedná o logickú chybu zvanú „strawman“.