Sľuby vs. činy

Preč so starým, sem s novým!

 Dňa 10. 7. 2013 sa v priestoroch Tehelného poľa v Bratislave, bývalého štadióna ŠK Slovan Bratislava uskutočnila tlačová konferencia pod záštitou Ivana Kmotríka, teda majiteľa tohto futbalového klubu, ktorý sa pýši najväčšími úspechmi z federálnych čias, na ktorej sa zúčastnilo mnoho zástupcov médií a taktiež mnoho čestných hostí. Medzi inými aj predseda Slovenského futbalového zväzu, Ján Kováčik, vtedajší splnomocnenec vlády pre šport a mládež a bývalý reprezentačný tréner slovenskej futbalovej reprezentácie, Dušan Galis, bývalý predseda Slovenského futbalového zväzu a splnomocnenec európskej futbalovej federácie, František Laurinec a mnoho ďalších bývalých futbalistov tohto futbalového klubu, ktorí stáli pri jeho najväčších úspechoch v histórii. Tlačovka sa niesla v neformálnom duchu, popíjalo sa víno, atmosféra bola uvoľnená, hostia sa bavili. Pompézna rozlúčka so starým futbalovým stánkom, najznámejší hráči Slovana a taktiež legendy slovenského futbalu histórie, ako Jozef Vengloš, Alexander Vencel predniesli svoje prejavy. Emotívna rozlúčka so starým Tehelným poľom, na ktorom dosiahla československá a slovenská reprezentácia v histórii futbalu najväčšie úspechy a ešte toho istého dňa začiatok búracích prác a predstavenie makety nového projektu- výstavby nového Národného futbalového štadióna. Veľkolepý deň a sľuby, ktoré ostali dodnes len sľubmi. Určite nie pre dobro slovenskej (nielen) futbalovej verejnosti.

Slová, slová, slová…

Na už vyššie spomenutej tlačovej konferencii bol teda predstavený projekt výstavby nového Tehelného poľa. Ivan Kmotrík pripravil veľkolepú, emotívnu rozlúčku. Aká bola teda pôvodná vízia, predstavená športovej verejnosti a médiám?

Pôvodná myšlienka rátala s financovaním projektu z dvoch zdrojov. 60 percent nákladov na stavbu mal prefinancovať sám majiteľ Slovana Bratislava, Ivan Kmotrík a spoluúčasť štátu sa odhadovala na maximálnom finančnom investovaní kapitálu na hranici tých zvyšných 40 percent. Vtedajším zámerom Slovenského futbalového zväzu bolo poskytnúť slovenským futbalovým klubom v najvyšších súťažiach dokopy 45 miliónov eur na stavbu a modernizáciu futbalových štadiónov. Rátalo sa s tým, že z tejto čiastky dostane najvyššiu sumu práve projekt výstavby Národného futbalového štadióna v Bratislave.

Sám Kmotrík pri odhalení makety budúceho štadióna odhadoval náklady na výstavbu medzi 60 až 70 miliónmi eur, avšak s dodatkom, že keď verejné, štátne zdroje poskytnú určitú sumu, zníži sa kvôli vyhláseným verejným tendrom táto suma o niekoľko miliónov eur. „ Možno pôjde aj o desať miliónov eur“, spomenul Kmotrík pri rozhovore pre športový denník Šport.

Štát, ako aj mesto Bratislava malo za túto investíciu dostať do bezodplatného nájmu používanie priestorov štadióna pre verejné športové, či spoločenské udalosti. Slovenská futbalová reprezentácia by na tomto štadióne hrala svoje reprezentačné zápasy, Slovenský futbalový zväz by tu mal svoje oficiálne sídlo a priestory. Štadión by vytvoril stovky, ak nie tisícky nových pracovných miest a to pri búracích, stavebných prácach, ako aj pri následnom otvorení samotného štadióna. Plánovaná kapacita tohto stánku mala zastrešiť 20 500 divákov, počítalo sa s vybudovaním parkoviska a nadzemných garáží a taktiež sa tu malo postaviť multifunkčné obchodné centrum, s množstvami obchodov, reštaurácií a kaviarní, kinosál a hotelom pre účely ubytovania športových hostí. Tieto zariadenia a objekty by vytvorili pracovné pozície pre ďalších ľudí.

Tlačová konferencia sa uskutočnila dňa 10. júla 2013, búracie práce sa mali začať hneď v tento deň, koncom roka sa malo začať so stavbou tohto projektu a v priebehu 18- 20 mesiacov mal byť štadión postavený a odovzdaný k oficiálnemu otvoreniu. Sľuby boli krásne, verejné predstavenie projektu emotívne, avšak stavba stále nestojí. Problémom je, že sa doteraz nezačali ani len stavebné práce a Tehelné pole je síce zbúrané, ale to je tak všetko. Dokonca sa majiteľ Slovana Bratislava, Ivan Kmotrík v posledných týždňoch vyjadril, že financovať tento projekt nemieni. Napriek sľubom tu stále stojí zbúrané Tehelné pole, na ktorom slovenská futbalová reprezentácia, ako aj najúspešnejší slovenský futbalový klub odohrali svoje najväčšie zápasy a čaká.

Ktovie, či sa dočká. Sľuby ostali nevyplnené. Zaplakal opäť raz slovenský futbal a celá športová verejnosť.

A čo slovenský Rím?

 Je to teda smutné? Vyzerá to s modernizáciou slovenských futbalových štadiónov, či s postavením nových až tak zle? Nie. Dokonca nemusíme ísť ani ďaleko od Bratislavy, aby sme našli štadión, ktorý rastie ako z vody.

V slovenskom Ríme, 46 kilometrov od Bratislavy, v Trnave sa v ten istý rok, teda v roku 2013 skromne, nie nejako veľkolepo oznámil investičný zámer, ktorý sa začal nielen plniť, avšak plní sa nadmieru.

V roku 2013 trnavská obchodná spoločnosť City- Arena, na čele s veľkopodnikateľom a väčšinovým majiteľom a akcionárom trnavského Spartaka, Vladimírom Poórom uzavrela s mestom Trnava zmluvu, vďaka ktorej táto spoločnosť získala od mesta lukratívne pozemky v centre Trnavy, s rozlohou 3, 5 hektára. Hodnota pozemkov dosahovala v tomto čase 5 miliónov eur, avšak spoločnosť City- Arena ju odkúpila za jediné euro, s prísľubom, že sa postará o rekonštrukciu schátraného trnavského štadióna Antona Malatinského. Taktiež po dokončení výstavby sa stane štadión mestským majetkom a to za symbolické mesačné nájomné vo výške 1 euro po dobu 30 rokov.

Stavba mala byť prednostná, s jej stavbou sa malo začať hneď v roku 2013. Náklady na stavbu sa mali vyšplhať na sumu 76- 78 miliónov eur, vrátane komerčných priestorov. Náklady na stavbu štadióna mali predstavovať sumu 13 miliónov eur, štát mal poskytnúť 13 miliónov eur, čo predstavuje 40 percentnú účasť na investícii.

Projekt sa predstavil so zámerom výstavby štadióna s kapacitou 19 200 divákov, komerčnými priestormi, ktoré by mali slúžiť na obchodné účely. Teda súčasťou objektu bude hotel, parkovacie miesta s kapacitou 1500 miest, množstvo obchodov, kino pre 600 divákov. So stavbou sa malo začať v septembri 2013.

S búraním južnej, východnej a severnej tribúny sa začalo hneď po uzavretí už spomenutej zmluvy, teda nečakalo sa na žiadne veľkolepé tlačové konferencie, ako v prípade Slovana Bratislava. Spartak Trnava mal odohrať zápasy na štadióne a následne, keď sa rátalo s rekonštrukciou západnej, najnovšej tribúny, sa mal presťahovať dočasne do Zlatých Moraviec. Vladimír Poór, majiteľ trnavského Spartaka nepotreboval žiadnu masovú verejnú propagáciu. Vystačil si tak s oficiálnym poklepaním základného kameňa, ktorého sa zúčastnil predseda vlády, Róbert Fico.

Svetlá trnavská výnimka

 So stavbou sa začalo hneď v septembri 2013 a to zbúraním južnej, severnej a východnej tribúny, taktiež zbúraním svetelných reflektorov a búraním domov, ktoré sú na príľahlých pozemkoch a budú súčasťou tohto veľkého stavebného projektu.

Búracie práce prebiehali bez rušenia, intenzívne, robotníkov, ktorí pracovali na týchto prácach ste tu mohli vidieť pracovať aj v nedeľu, alebo v dňoch pracovného pokoja. Po búracích prácach sa začali nanovo stavať tribúny, konkrétne, ako už bolo vyššie spomenuté, južná tribúna, severná tribúna, kde bude oficiálne sídliť trnavský „ kotol“ a taktiež východná tribúna. Sedadlá, ktoré boli odmontované zo starých tribún daroval Spartak obecným futbalovým mužstvám trnavských oblastných futbalových súťaží. To je jedným z príkladov, čo sa v tomto regióne robí pre futbal.  Oficiálne otvorenie je naplánované na august 2015, predpokladalo sa, že sa stihne domáci reprezentačný zápas kvalifikácie ME 2016 s Ukrajinou. V súčasnosti už vyššie spomenuté, nanovo postavené tribúny stoja, majú zabudované sedačky a skyboxy, malá komplikácia nastala pri rekonštrukcii západnej tribúny, ktorú nemôžu postaviť nanovo,  stavebný úrad na tento úkon nevydal povolenie, je teda potrebné ju zrekonštruovať. August 2015, termín, na ktorý bolo naplánované oficiálne otvorenie sa teda stíha, avšak západná tribúna nebude ešte k dispozícii pri otvorení, ale je aj tak úžasné, že Arena rastie ako z vody. Komerčné priestory, kde bude sídliť hotel, obchodné priestory, kinosála a parkovacie garáže sa budujú taktiež rýchlym tempom.

Je viac ako pravdepodobné, že do konca roka 2015 budú štadión a komerčné priestory stáť v plnej kráse. Trnavčania sa stavby, ako aj fotodokumentácie priebehu výstavby ujali veľmi svižne. Každý deň pribúdajú na oficiálnu facebookovú stránku desiatky fotiek, ako aj videí, ktoré rýchlo rastúcu stavbu dokumentujú a len podčiarkujú to, že sa Trnava ujala tohto projektu veľmi pozitívne. Tam, kde boli obrovské oslavy a prázdne sľuby, v Bratislave stále nič nestojí, len zbúraná plocha, ktorá čaká na to, kým sa tu začne stavať. Avšak v Trnave rastie budova rýchlo ako z vody a je len otázkou šiestich mesiacov, v priebehu ktorých bude stáť najmodernejší futbalový štadión na Slovensku, ktorý bude spĺňať kritéria UEFA pre medzinárodné zápasy. To však najdôležitejšie nie je. Slovenská reprezentácia nájde moderný, krásny štadión, za ktorý sa nebude hanbiť.

Nie je prekvapením, že sľuby a veľké gestá neznamenajú reálne vlastne nič. Žiadny výsledok, ktorý by stál za reč. V Bratislave. Skromnosť, pokora a rýchlosť, s ktorou sa môžu Trnavčania pýšiť znamená, že Slovensko nájde nielen dôstojné útočisko pre svoju futbalovú reprezentáciu, ale aj reálne vytvorené pracovné miesta. Bratislavčania sa teda majú čo učiť. A my sa o rok, o takomto čase budeme s hrdosťou dívať, na akom krásnom, modernom štadióne hrá zápasy naša futbalová reprezentácia.