Denník N

„Lesby prichádzajú“

Ostane krajina zeleného štvorlístka jedným z posledných ostrovov normálnosti, alebo sa zaradí do európskeho klubu dekadencie? Íri budú v piatok 22. mája v referende hlasovať o ústavnom ukotvení homosexuálneho manželstva.

Rovnozvučná kniha Vladimíra Palka Levy prichádzajú mierne predbehla dobu. Ešte tam nie sme a levy na Slovensku ešte chvíľu zostanú v klietke. Možno to už ani u nás nepotrvá dlho, ale dnes ešte môžeme povedať, že o spoločenskej patológii sa nemá hlasovať v referende. Nadchádzajúci víkend prezradí, či krajina zeleného štvorlístka ostane jedným z posledných ostrovov normálnosti, alebo sa zaradí do európskeho klubu dekadencie:  Íri totiž budú v referende hlasovať o ústavnom ukotvení homosexuálneho manželstva.

V Bratislave kvitnú agáty, príroda je „írsky“ zelená a jarný vzduch vonia orgovánom. Máj – lásky čas – vytiahol na slnko vlčie maky aj zaľúbené páriky. Tento rok – v miere nebývalej – už aj rovnakého pohlavia. Slovenské LGBTI-hnutie je totiž posmelené referendovým fiaskom a získava sebavedomie. To, čo sa po stáročia iba skrývalo, zrazu prestáva byť tajomstvom. Dnes sa už aj patológia stáva cnosťou a trendom hodným prezentovania. Historicky katolícke Slovensko je  definitívne mŕtve a autentickí slovenskí katolíci sa spolu s LGBTI-hnutím nachádzajú na menšinovej lodi.

Aj Republika Éire bolo od nepämati morálne konzervatívna krajina. A vôbec nie iba na papieri. Ešte v roku 2013 tam platil ústavný zákaz vykonávania interrupcií z akéhokoľvek dôvodu, ktorý si jasnou väčšinou vyžiadali ešte v roku 1983 občania v referende. Sexuálnu revolúciu dvadsiateho storočia prečkali Íri s úsmevom na perách a so zákonným obmedzením používania antikoncepcie a ústavným zákazom rozvodov (platil až do roku 1995). Obyvatelia smaragdového ostrova tak predstavovali civilizačnú výnimku v morálne dekadentnej Európe dvadsiateho storočia a na prelome milénií. Írsky národ totiž v histórii vynaložil obrovské úsilie, aby si mohok katolicizmus ako národnú silu uchrániť. Tento náboženský konzervativizmus nebol samoúčelný, ale absolútne praktický, lebo pomohol Írom tisíc-päťsto rokov prekonávať ťažké časy vojen, hladomorov, prírodných katastrof a britskej kolonizačnej snahy.

Toto všetko sa má tento piatok 22. mája zmeniť a írsky genetický kód nanovo  prepísať. Prečo? Lebo sa tak rozhodla jedna hlučná menšina, ktorá sa ešte aj nazýva Noise. Lenže táto hlučná menšina má tendenciu prekričať mlčiacu väčšinu, ktorá je síce svojou povahou konzervatívna, ale zároveň vnútorne príliš slabá na to, aby mohla ustáť citovo-morálne vydieranie homosexuálnej menšiny a súdny aktivizmus. Írsko pritom zaviedlo možnosť regitrovaných partnerstiev ešte v roku 2011.  Lenže skúsenosť hovorí, že homosexuálnej lobby toto nikdy nestačí, a po partnerstvách nasleduje legalizácia homosexuálnych manželstiev a po nich adopcie detí. Evidentne tu nemáme dosť iných problémov…

Zdá sa, že Európa dneška je morálne zrazená na kolenách a pod rúškom modernosti tromfuje jedna krajina tú ďalšiu novou a novou úchylkou. Už aj v tradične katolíckom Írsku sa bude v piatok hlasovať o závažnej ústavnej zmene, ktorou sa majú od základu predefinovať pojmy ako rodina a tradičné manželstvo muža a ženy. Ako je to možné, že už aj tam a všetko sa pritom „melie“ tak rýchlo?

Odpoveď hľadajme takto: v Írsku došlo za posledných tridsať rokov k postupnému rozomletiu katolíckych hodnôt uprostred samotného katolíckeho prostredia. Celý proces sa podobá rozomieľaniu skaly. Masívne zlyhali aj samotné cirkevné štruktúry – jednotlivci aj inštitúcie. Írska Cirkev tak zaspala dobu a navyše zomierala na vlastné morálne poklesky. Navyše ju dlhodobo upokojovali vysoké čísla z populačných prieskumov, keď sa takmer 98% obyvateľov hlásilo ku katolíckej viere. Zabudlo sa, že za vysoké štatistické čísla môže najmä tradičná snaha Írov o čisto národnostné vymedzenie sa voči protestantským Britom. V samotnom náboženskom živote tak nastala situácia, ktorú nazývame „formálne kresťanstvo“. A každá spoločnosť bez úprimne prežívaného náboženstva rýchlo degraduje a demoralizuje sa dovnútra i navonok.

Významnú úlohu zohral aj nebývalý hospodársky vzrast Írska v deväťdesiatych rokoch, ktorý priniesli úspešné ekonomické reformy „keltského tigra“ a členstvo krajiny v EÚ. So stúpajúcimi príjmami však klesala ľudská pokora a závislosť od Boha. Mnoho Írov potrebovalo kostol už iba ako umeleckú kulisu na svadobné fotografie.

Veľmi úspešnou stratégiou LGBTI-komunity je aj takzvaná „salámová metóda“. Spoločnosti sa ukrajuje z jej vlastného presvedčenia a odhodlanosti brániť svoju identitu. Radi jej pritom asistujú rôzne dopletené celebrity a pomýlené médiá. Snahou je tu vytvoriť akýsi návyk na dekadentné správanie sa menšiny . Nie všetko naraz, ale pekne postupne, ako sa ukrajujú kolieska zo salámy.

A neposlednou odpoveďou je súdny aktivizmus, keď marginálne LGBTI-organizácie dosahujú najmä naprieč Európou a v USA súdne judikáty, ktoré idú proti presvedčeniu väčšiny spoločnosti. Len takto je možné, aby nastala situácia, keď už viac ako polovica Európy (a štyri pätiny Spojených štátov) musí uznávať homosexuálne zväzky ako morálne, eticky a právne rovnocenné s tradičným manželstvom muža a ženy a ich rodinami.

V Nedeľu ráno budeme vedieť, či v Európe 21. storočia nestratili aspoň Íri základný pud sebazáchovy.

Peter Skladaný

Teraz najčítanejšie