Denník N

Klub nerozbitných detí

Aké sú to nerozbitné deti? Ako sa cítime, keď sme nerozbitní? Podľa Slávky Kubíkovej sú nerozbitné deti „samostatné, slobodné, dokážu prekonávať prekážky a pri tom všetkom ostať spokojné.“ Každý rodič by chcel mať nerozbitné dieťa. Slávka Kubíková nám ukazuje, čo deti potrebujú, aby boli nerozbitné.

Slávka Kubíková, autorka knihy Klub nerozbitných detí, píše o siedmych daroch, ktoré môžeme dať deťom ako „dobrý základ na prežitie naplneného a spokojného života.“ Týchto sedem darov je rozdelených do siedmych kapitol. Na konci každej kapitoly je rozhovor s odborníkom na danú oblasť, ktorí prinášajú do tém svoje hodnotné názory a skúsenosti. Kniha je napísaná hovorovým jazykom, dobre sa číta a autorke nechýba zmysel pre humor. Nie je to ale povrchná kniha. Humor skôr odľahčuje vážne témy o výchove detí a tienisté stránky našej modernej doby.

Aké sú teda potreby detí súčasného Slovenska? Podľa Slávky Kubíkovej deti potrebujú:

  • vypnúť od technológií
  • hru, pohyb a slobodu
  • knihy
  • vzťahy
  • hranice
  • hudbu
  • charakter

Každú túto potrebu deťaťa Slávka Kubíková v knihe hlbšie rozvíja. Prvá oblasť, vypnutie od technológií, je celkom desivá. Je tu opísaný napr. výskum na študentoch, ktorý jeden deň museli stráviť bez technológií. Len jeden deň. Študenti aj napriek tomu prežívali abstinenčné príznaky, samotu, prázdno. Čas strávený venovaniu sa technológiám (TV, mobil, internet) stúpa. Šokovalo ma napríklad zistenie, že tablet a mobil majú na „ľudský mozog také isté účinky ako kokaín…vyplavujú abnormálne dávky dopamínu a spôsobujú závislosť.“ Deti sú celkovo citlivejšie a tým pádom aj zraniteľnejšie. Nie je to len závislosť, ale aj izolácia. Deti strácajú osobný kontakt, s priateľmi fungujú vo virtuálnom svete. Stúpa počet detí, ktoré sa liečia z depresie. Osobný kontakt je ale nenahraditeľný. Ako píše Slávka Kubíková…“sedieť vedľa seba a spolu sa rozprávať, vidieť druhému do očí, sledovať, aké gestá robí, počuť, aký tón má jeho hlas a môcť sa ho dotknúť je pre ľudí absolútne zásadná vec. Bez nej človek nedokáže fungovať a dieťa bez nej nedokáže rásť.“ Slávka Kubíková ponúka aj rady „ako z toho von“.

Každá detská potreba, každý zo siedmych darov je plný zaujímavých informácií a názorov, autorky aj odborníkov. Napr. v kapitole Hra, pohyb a sloboda je zaujímavý rozhovor s Viktorom Bielikom, ktorý pomáhal v príprave našim olympionikom, ale zastrešoval aj projekt pre deti „Hýb sa Slovensko“. Hovorí, aké je dôležité, aby rodičia prekonali vlastnú pohodlnosť, venovali svoj čas dieťaťu a tým ho namotivovali pre nejaký šport. Tiež je dôležité, aby deti mohli vykonávať čo najviac rôznych športov, z ktorých si potom môžu vybrať. Vyzdvihuje aj význam komunity a vzájomnej pomoci, kedy si rodičia môžu deti vzájomne postrážiť, napr. keď sú deti vonku. Zdôrazňuje, že len pohyb nestačí, ale deti sa musia aj zdravo stravovať.

Zaujala ma aj oblasť vzťahov. Zhoršené správanie dieťaťa, agresia – môže vyplývať aj z narušeného vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Slávka Kubíková píše, že „prvé miesto, kde treba hľadať nápravu je posilniť vzťah. Nájsť si naň viac času, viac ho počúvať, prejaviť viac lásky.“ Tiež je dôležité, aby si rodičia a deti zachovali vzájomný vzťah dôvery. Ak deti túto dôveru necítia, môžu ju hľadať u svojich kamarátov, a to nie je vždy šťastná cesta. Slávka píše: „Keď si s dieťaťom zachováme vrelý vzťah, napojenie, tak sa stane to, že ono hlboko vo vnútri uverí našim dobrým úmyslom, a teda bude ochotné sa riadiť našim vedením.“

V rozhovore k potrebe hudby Natália Dadíková, muzikantka, hudobná publicistka a speváčka hovorí, že už malé dieťa môže vytvárať hudbu pomocou rytmických nástrojov. Pre nás je to možno len búchanie, ale postupne dieťa môžeme naučiť pracovať s rytmom, spievať, vytlieskavať, búchať  a hrkať v určitom rytme a už je tam nejaký hudobný základ. Bola som až prekvapená, aká je hudba pre nás prirodzená. Nie len jej počúvanie, ale aj tvorenie.

Posledná potreba detí, charakter, ide proti prúdu našej doby. Podľa Slávky Kubíkovej by sme naše deti mali viesť k týmto hodnotám alebo cnostiam, ako je napr. „zdvorilosť, slušnosť, múdrosť, rozvaha, odvaha, láskavosť, obetavosť, zodpovednosť…“ Slávka Kubíková rozoberá do väčšej hĺbky vďačnosť a striedmosť. Vďačnosť nám aj deťom pomáha viac si uvedomiť to, čo máme. Pomáha nám tiež žasnúť nad svetom. Deti toto žasnutie ovládajú. Fascinuje ich mláka, kameň, maličkosti. Toto žasnutie nad svetom sa môžeme od nich učiť a nepokaziť im to. Striedmosť učí deti čakať, ale sa aj vysporiadať s frustráciou a sklamaním, čo je tiež dôležité pre ich budúcnosť.

Slávka Kubíková: Klub nerozbitných detí. Postoj Media, Bratislava 2018

 

 

 

Teraz najčítanejšie