Ako popierač holokaustu Magát naletel na fejkovú fotografiu, pochádzajúcu zo seriálu Duchárske dobrodružstvá
Známy kysucký neonacista Marián Magát včera na svojom facebookovom profile uverejnil status, v ktorom obvinil Českú televíziu, že vo svojej relácii ku dňu holokaustu použila sfalšovanú fotografiu spaľovania mŕtvol v Osvienčime. Odvolal sa na anonymný blog, ktorý tvrdil, že fotografia v skutočnosti pochádza z vlakovej havárie z USA v roku 1912, a ležiace mŕtvoly boli do nej dodatočne vmontované ľuďmi, šíriacimi „holohoax“. (Takto náckovia nazývajú holokaust.) Vo svojom statuse Marián Magát tiež ironicky vyzval mňa a Jána Benčíka, aby sme „odhalili pravú tvár Českej televízie“. Obvykle nereagujem na takéto výkriky internetových nešťastníkov, ale tento prípad ma zaujal, keďže nájdenie pravdy si vyžadovalo trochu zložitejší postup, na ktorý väčšina čitateľov jednoducho nemá čas alebo skúsenosti. Takže teraz prezradím metódu, ktorú som použil pri overovaní tejto správy:
Takto vyzeral Magátov status na Facebooku, na ktorý ma upozornil Ján Benčík. Archivujem ho, pretože Facebook môže obrázok odstrániť, alebo ho môže Magát po tomto odhalení vhodne upraviť, aby nemusel priamo priznať svoj omyl.
Najprv si vyhľadáme zdrojový článok, o ktorý sa Magát opiera. Je publikovaný na anonymnom blogu „MAKROFAGBLOG“. To je mimochodom veľmi častá taktika popieračov holokaustu – v prípade trestného stíhania sa začnú vyhovárať, že oni len uverili nejakému článku na internete, ktorý predsa vyzeral tak presvedčivo… a za článok na internete nikto nenesie zodpovednosť, pretože „MAKROFÁG“ je samozrejme anonymný. Kľúčovým tvrdením blogu je, že fotografia, ktorú Česká televízia označila za záber spaľovania mŕtvol príslušníkmi tzv. sonderkommanda v Osvienčimi, v skutočnosti pochádza z vlakovej havárie z Dresden, štát Ohio v USA z roku 1912, a ležiace mŕtvoly do nej boli vraj vmontované dodatočne:
Blog obsahuje linku na reláciu Českej televízie. Budeme ju potrebovať, pretože si potrebujeme overiť, v akej presnej podobe Česká televízia fotografiu z Osvienčimu použila – niekedy výrobcovia hoaxov klamú aj v takejto základnej informácii. Reláciu nájdete na tomto odkaze, je to posledné video relácie Události a komentáře s názvom „Jak uchovat památku na holokaust?“. Fotografia sa skutočne objaví od 8 minúty 46 sekundy, a komentátor o nej hovorí, že bola vyhotovená samotnými väzňami a tajne prepašovaná z koncentračného tábora.
V treťom kroku budeme hľadať zdrojovú fotografiu na čo najserióznejšom webe, aby sme zistili, odkiaľ čerpala Česká televízia a či je to dôveryhodný zdroj. Funkcia Googlu „vyhľadávanie podľa obrázka“ nám v tomto prípade nepomôže, pretože obrázok z blogu MAKROFÁG by nás doviedol len na ďalšie desiatky nacistických stránok, a snímka obrazovky ČT sa tiež nedá použiť, pretože sa na nej fotografia ani na chvíľu nezobrazuje bez osôb v popredí. Použijeme teda vyhľadávanie obrázku podľa popisujúceho textu, napríklad reťazec „holocaust Auschwitz Dresden Ohio train“. Výsledok samozrejme bude smerovať na množstvo neonacistických stránok, ktoré sa tejto konšpiračnej teórii venujú, ale tiež nám poskytne kľúčové slová, ktoré potrebujeme: „sonderkommando photo“. Hneď prvý odkaz bude smerovať na pomerne dôveryhodný zdroj – stránku wikipédie, venovanej tejto konkrétnej fotografii a okolnostiam jej vzniku. Fotografiu podľa výskumníkov tajne vyhotovil grécky väzeň Alex, príslušník špeciálneho oddielu na obsluhu plynových komôr a krematória v Auschwitz-Birkenau v roku 1944, s podporou ďalších štyroch väzňov: Altera Fajnzylberga (ktorý používal aj poľské meno Stanislaw Jankowski), bratov Shloma a Josela Dragonovcov, a Davida Szmulewského. Fajnzylberg holokaust prežil a po vojne podrobne popísal, ako sa fotografie podarilo vyhotoviť a pomocou poľského hnutia odporu prepašovať von v tube od zubnej pasty, aby boli zverejnené. V Osvienčimskom štátnom múzeu sa nachádzajú všetky štyri fotografie, ktoré sa väzňom podarilo urobiť. Na sérii pôvodných, neorezaných a neretušovaných fotografií vidieť, že boli zhotovené bez zaostrovania, od boku, zvnútra plynovej komory. Nie je na nej len sporná fotografia, ale aj záber tej istej skupiny ľudí o niekoľko sekúnd neskôr (tento detail je dôležitý, pretože údajní falšovatelia by tým pádom museli mať aj sériu fotografií z vlakového nešťastia v USA).
Prvý záber. Dolu vidno vyzlečené ženy, odvádzané do plynovej komory. Fotograf zjavne nemohol pozerať cez hľadáčik a snímal zábery „od boku“.
Druhý záber, ktorý nás zaujíma najviac: členovia sonderkommanda vonku spaľujú časť mŕtvol z plynovej komory, a časť pripravujú na spálenie v krematóriu, ktoré malo nedostatočnú kapacitu. V pôvodnej, neorezanej verzii vidieť aj dvere plynovej komory – tento detail bol v najprv publikovaných snímkach orezaný, buď kvôli zväčšeniu detailov, alebo kvôli utajeniu presného miesta, kde stál fotograf.
Tretí záber: tá istá skupina o niekoľko sekúnd neskôr. Ťahanie mŕtvol na kopu.
Štvrtý záber obsahuje len pohľad na stromy – fotograf bol zrejme v strese a zdvihol objektív fotoaparátu, držaného pri boku, príliš vysoko.
V tejto fáze by sme mohli náš prieskum ukončiť – získané informácie by boli dostatočné na presvedčenie každého normálneho čitateľa, pretože už podrobne poznáme okolnosti vzniku fotografie, máme k dispozícii viac fotografií z tej istej série a vieme, že autenticita fotiek bola opakovane preskúmaná rôznymi inštitúciami. Lenže magátovcov by sme tým nepresvedčili: v ich fiktívnom svete všetky tieto inštitúcie riadia Židia, ktorí si holokaust vymysleli, aby v nás vyvolávali ničím nepodložený pocit viny. Treba tiež vedieť, že skutočnosť „konečného riešenia“ v koncentračných táboroch bola jedným z najprísnejšie strážených nacistických tajomstiev. Kým verejnosť a samotné obete verili, že nejdú na smrť, ale iba na práce kdesi do Poľska, priebeh deportácií bol plynulý a väzni nekládli odpor, ktorý by zákonite nastal, keby mali informáciu, že idú na istú smrť. Preto je fotografií zvnútra koncentrákov extrémne málo, a okrem uvedených štyroch záberov existuje len podstatne miernejší „Osvienčimský album„, vyhotovený samotnými nacistami, ktorý však zachytáva len úvodnú vykládku a selekciu väzňov, nie ich vraždenie a spracovanie mŕtvol. Kritické myslenie nám teda musí signalizovať, že sa nachádzame v priestore, kde môže existovať veľmi silná motivácia preživších doložiť svoje hororové spomienky, ktorým nezúčastnení nedokážu uveriť, hoci aj upraveným dôkazom.
Preto musíme pátrať ďalej a zameriame sa na zisťovanie, či existuje nejaká fotografia z vlakového nešťastia v USA v roku 1912. Googlenie kľúčových slov „Dresden Ohio train 1912“ prinesie len zistenie, že záujemcovia o konšpiračnú teóriu úspešne zamorili internet stovkami rôzne upravených fotografií. Samotné fotografie havárie sú vzácne, a boli publikované v pár nedostupných amerických knihách (nejaký oficiálny americký fotoarchív nehody sa mi nepodarilo nájsť, hoci odhadujem, že asi existuje).
Nevyhneme sa teda prehľadávaniu článkov, venujúcich sa sporu o pôvodnosť fotografie. A po použití kľúčových slov „Dresden Ohio train 1912 holocaust controversy“ príde najradostnejší moment každého výskumníka: zistenie, že túto prácu už urobil niekto pred vami a publikoval dôveryhodné výsledky :-) Ide o blog „Holocaust Controversy“, kde autor Andras Szilagyi prekvapivo, ale presvedčivo dokazuje, že sfalšovaná nebola fotografia z koncentračného tábora, ale naopak fotografia vlakového nešťastia v Ohio!
Andras Szilagyi porovnával tie časti fotografie, kam mali byť „domontované“ mŕtvoly väzňov, a zistil, že mŕtvoly väzňov boli z fotografie odstránené pomocou PhotoShopu, a na ich miesto boli opakovane kopírované časti povrchu zeme:
V hornej časti vidíme fotografiu v podobe, ako bola odvysielaná v seriáli Ghost Adventures na stanici Travel Chanel (viď text v pravej dolnej časti obrázku). Dolu vidíme fotografiu sonderkomanda z Osvienčimu. Farebné obdĺžniky nám ukazujú, že z hornej fotografie boli PhotoShopom odstránené mŕtvoly, a namiesto nich boli opakovane skopírované časti povrchu pozemku. Andras Szilagyi vo svojej analýze tvrdí, že autori reality-show Ghost Adventures („Duchárske dobrodružstvá“ alebo „Dobrodružstvá s duchmi“) túto manipuláciu pravdepodobne urobili len kvôli tomu, že im chýbalo dostatočné množstvo záberov z vlakového nešťastia z roku 1912. Ďalšie vytúžené zábery horiacich tiel obetí vlakového nešťastia autori tejto reality-show dokonca získali úpravou fotografie tiel obetí z Hirošimy…
Overíme si ešte, či Andras Szilagyi neklame, a takto upravená fotografia sa naozaj nachádza v príslušnom dieli Ghost Adventures. Diel s názvom Prospect Place je dostupný online a BINGO, v 9 minúte a 11 sekunde sa tam na krátku chvíľu objaví fotografia presne v podobe, ako ju András Szilagyi analyzoval (iba logo vysielajúcej stanice je iné, to je však bežná televízna prax).
Epizóda duchárskej reality show bola odvysielaná v roku 2010 a hoci si to autori zábavného seriálu určite nepriali, ich neseriózna práca poskytla živnú pôdu pre popieračov holokaustu, ktorí potom dokázali presvedčiť aj sami seba o ďalšom rozsiahlom „židovskom sprisahaní“.
Pre najväčších neveriacich Tomášov tu máme ešte porovnanie fotografie sonderkomanda so súčasným stavom tejto časti koncentračného tábora:
Podstatné sú betónové časti plota s ostnatým drôtom, les bol medzitým vyrúbaný a vyrástol tam nový brezový lesík. Zdroj.
Podrobnosti o prevádzke plynových komôr a spaľovania mŕtvol aj mimo krematórií sú uvedené napríklad tu, a autenticitu fotografie aj výpovede svedka potvrdzujú aj letecké fotografie britskej výzvednej služby z augusta 1944, kde v tejto časti koncentračného tábora vidieť oblak dymu:
Záver: Napriek tomu, že Magátove bludy sme presvedčivo vyvrátili, tento postup diskusie s popieračmi holokaustu neodporúčam. Ukradnú vám značné množstvo času (iba tento blog ma stál asi tri hodiny práce), a pred nerozhodnutými pozorovateľmi vás zatlačia do obrannej pozície: Magátovci s ľahkosťou vynášajú argumenty, a vy ich úmorne vyvraciate bod po bode. Aj reakciu neonacistu Magáta si trúfam odhadnúť pomerne presne: namiesto toho, aby si priznal chybu, odvolal svoje tvrdenia, ospravedlnil sa a šiel sa hanbiť do kúta, použije metódu AČOHENTIZMU („no dobre, a čo hento?“). Len začne chrliť ďalšie a ďalšie konšpiračné teórie o neexistujúcom, vymyslenom „holohoaxe“.
Z mojej pedagogickej praxe je oveľa účinnejšie nezaoberať sa „šiestimi miliónmi“, čo je zákonite abstraktná štatistika, ale radšej konkrétnym osudom reálnych ľudí, občanov Slovenskej republiky 1939 – 1945, z nášho najbližšieho okolia. „Keď tvrdíš, že holokaust je výmysel, kam sa podela rodina slovenských židov z ich rodinnej vily, ktorá je dnes považskobystrickou knižnicou? Dokážeš sa stretnúť s mojim priateľom Tomášom zo Žiliny, ktorý nikdy nevidel svojich starých rodičov? Dokážeš mu povedať do očí, že jeho babka a dedo sa skrývajú kdesi v Izraeli, a radšej nikdy nezobrali na ruky svojich vnukov, len aby mohli trápiť nežidov vymysleným holokaustom?“
Sledovať moje statusy týkajúce sa (nielen) odhaľovania hoaxov môžete tu alebo na stránke Dezinformácie – Hoaxy – Propaganda. Zdieľaním tohoto článku pomôžete dobrej veci.
