Trhlina – kniha vs. film

Po zmiešaných pocitoch z nevydareného trailera sme úzkostlivo čakali na filmovú verziu knižného bestselleru Trhlina od autora Jozefa Kariku. Takmer všetci sa zhodli, že kniha bola jednoducho famózna a bolo nám jasné, že filmová podoba ju len tak ľahko neprekoná. Ako fanúšik knižných predlôh som bola, samozrejme, veľmi skeptická, pretože viem, ako veľmi vie film pokaziť meno inak vynikajúcej knihy. No do kina som si sadala s otvorenou mysľou a na konci (na moje veľké prekvapenie) som bola vo všeobecnosti veľmi spokojná.

Pokiaľ máte v pláne si pozrieť film alebo prečítať knihu, varujem vás, že nižšie sa vyskytujú spoilery.

Dej sa točí okolo partie mladých ľudí, ktorí sa rozhodli preveriť záhadu pohoria Tríbeč, v ktorom sa už od nepamäti dejú nevysvetliteľné javy. Ide o veľký počet zaznamenaných prípadov ľudí, ktorí sa stali nezvestnými v danej oblasti a ak sa aj našli, mali na tele zvláštne popáleniny a ich psychika bola nenávratne poškodená. No zvedavosť, ktorá ich hnala do hôr, sa im stala osudnou. Príbeh rozpráva Igor, jediný z parite, ktorý vyviazol bez ujmy. Predkladá ho Karikovi ako námet na knihu a ten sa tejto úlohy napokon zhosťuje.

Ako prvé si všimnete hlavného hrdinu- Igora. Herec, ktorý ho stvárnil (Matej Marušin), bol trochu ťažší na strávenie, pretože jeho vystupovanie vám neodbytne pripomínalo hviezdne výkony z nemenovaných Prípadov z produkcie televízie Markíza. No ako sa príbeh a napätie stupňovali, jeho výkon sa výrazne zlepšil. Osobne som bola ohúrená z jeho výrazu, keď sa snažili zaspať stratení a na smrť vystrašení a on našiel fotku na svojom blogu, ktorá sa tam objavila sama od seba a bravúrne bez slov vyjadril celú škálu pocitov za sebou.

Dejová línia bola celkovo veľmi identická  s knihou a zrejme sa o to zaslúžil aj Karika sám, keďže sa natáčania zúčastnil. Z môjho uhla pohľadu tam bolo naozaj všetko pekne vysvetlené a človek, ktorý išiel na film bez prečítania knižnej predlohy sa nemusel báť, že nebude chápať.

Herecké výkony ostatných postáv boli vcelku uveriteľné a keď ste sa ponorili do príbehu, už ste drobné nedostatky ani nevnímali. Najviac na mňa zapôsobil Tomáš Maštalír v úlohe skeptického realistu (Davida), ktorý neveril na paranormálne bludy. Neskôr môžeme pozorovať pád jeho príčetnosti, keď už nezvládol nápor reality. Role sa ujal skvelo a myslím si, že by sme mu to zhltli aj s navijakom i keby hral vrece na zemiaky. O napätie sa postarala väčšinou hudba, ktorá útočila na zmysly a hrala sa s pocitmi diváka, kedy ho nútila cítiť úzkosť a strach v tých správnych momentoch.

Vec, ktorá ma sklamala, bolo vynechanie scény na vrchole Tríbeča, kedy postavám išlo o život a mali možnosť zavolať pomoc. Podávali si mobil, snažili sa vysvetliť pani na linke čo sa deje, ale jednoducho to nedokázali hneď ako si priložili mobil k uchu. Scéna sa mi vryla do pamäti a bolo mi ľúto, že ju vynechali. Rovnako ako maličký detail, ktorý na mňa osobne doľahol z celej knihy najviac, keď sa Igor zúfalo snažil pochopiť čo sa deje, jeho kamaráti strácali rozum a celkové napätie by sa dalo krájať a jemu začala v hlave hrať detská pesnička. Bola to čerešnička na torte, malý detail, ktorý by ale podľa mňa vo filme skvelo zažiaril.

Z čoho som bola až strašidelne prekvapená bolo, ako veľmi sa stotožňovali zábery vo filme s tým, čo som si predstavovala počas čítania knihy. Narážam hlavne na scénu domu uprostred hory, kedy v ňom pribudla miestnosť, keď ho prezerali druhý krát. Túto skutočnosť mi potvrdili aj iní, čo čítali knihu a považujem to za naozaj skvelú pozornosť detailom a úctu voči autorovi, aj keď treba priznať, že lepšie ako autor sám by to asi nevymysleli. Uhly kamery boli realistické a hoci boli na prvý pohľad príliš blízke, evokovali potrebnú intenzitu momentov.

Pri veľkom finále, kedy sa Igor a jeho priateľka Mia rozdelia, keď ona beží na pomoc kričiacemu Andrejovi, by som pochopila, že Andrejovu brutálnu smrť nenatočili. Ale vynechanie následného pomätenia Mie som brala ako hrubý priestupok, kedy mohla herečka (Mária Havranová) predviesť tú najsrdcervúcejšiu scénu z celého príbehu- Igor ju držal, vzlykal, prosil by vydržala a Mia sa naozaj snažila, lenže v istom momente jej myseľ už jednoducho nedokázala zniesť čo videla a zlomila sa. Igor jej držal tvár v dlaniach a díval sa jej do očí v momente, kedy jej v nich vyhaslo vedomie. Hriech, jednoducho hriech, že to vyškrtli a Igor vo filme ju našiel už v bdelej kóme, keď dobehol.

Taktiež som pokladala za nepotrebný plot twist v poslednej sekunde filmu, kedy za autorom príde Mia, ktorá sa zázračne prebrala a prosí o autogram. Možno to nejako súvisí s nadchádzajúcou minisériou, no aj tak sa mi to tam nehodilo. Príbeh bol bravúrny sám o sebe a takýto lacný americký zvrat tam nepatril.

Všetky tieto veci sa však týkali naozaj len detailov, pretože vo všeobecnosti bol film poňatý skvelo. Jedno z najlepších filmových spracovaní knihy, aké som videla, ak môžem povedať, pretože väčšinou bývam veľmi sklamaná. Aké boli vaše dojmy?

 

Sofia Martinková