Denník N

O škriatkoch v štáte knihomolníckom

Ja nič, ja muzikant :D Zdroj: Wildlife Insider
Ja nič, ja muzikant :D Zdroj: Wildlife Insider

Prevádzkový neporiadok sa vyskytuje všade tam, kde ľudia nakupujú. Kultúrne prostredie knihomolníctva nie je výnimkou. Popri obsluhe zákazníkov a ďalšej práci sa ho snažíme udržiavať v civilizovanej miere.

V článku o mýtoch a legendách som adresoval vybrané predstavy, aké o nás kolujú, ale nezodpovedajú skutočnosti.

Nápad nadviazať naň mi naskakoval v hlave vo chvíľach, keď som obchádzal svoj „rajón“, tu zarovnal knihu na paneli, inde zas doplnil medzery po kúpených kusoch, tam upravil najbližší regál, aby vyzeral pekne. Ako si tak postupne idem rad za radom, checkujem, či niektorý zo zákazníkov potrebuje pomoc s nájdením knihy alebo s výberom spomedzi viacerých.

Pomedzi všetky tieto činnosti občas narazím na stopy ako po menšej či väčšej žúrke. V závislosti od závažnosti minimálne zdvihnem obočie a povzdychnem si, inokedy mám chuť nahlas využiť bohatú slovnú zásobu slovenských aj zahraničných vulgarizmov alebo v hlave trhať končatiny.

Nie, nehádžem ľudí do jedného vreca, verím, že väčšina ľudí, ktorí k nám vstúpia, chcú potešiť či seba alebo druhých, a na ceste za cieľom rešpektujú kultúrnosť prostredia. Knihomolníctvo nie je opera ani divadlo, ale prítomnosť zviazaných vedomostí aj zábavných vecí akosi predpokladá decentné správanie, vystupovanie aj snahu o udržiavanie poriadku.

V jeho priestoroch sa síce máte cítiť „ako doma“, ale treba si uvedomiť, že naozaj doma nie ste. Malo by byť teda samozrejmosťou, že tu sa z reťaze utrhávať nie je najlepší nápad.

 

Malý experiment

Pri tvorbe tohto článku som vychádzal z predpokladu, že aj v tom najuhladenejšom knihomolníctve, nech sa v ňom zastavíte kedykoľvek (snáď s výnimkou okolo neskoršieho večera, kedy sa na ploche nachádza menej ľudí a osadenstvo má teda dosť času poriadne prejsť sekcie a dať ich do poriadku), sa vždy vyskytnú miesta alebo situácie nesúce znaky viac či menej facepalmového konania.

Vybral som sa do terénu a námatkovo si prešiel celkom päť väčších knihomolníctiev v širšom centre Bratislavy. Okrem sekcií, kde som okukoval možné budúce akvizície do vlastnej knižnice, som ostatné prezrel zbežne, nešiel som do hĺbky ako pri vlastnom upratovaní počas pracovnej doby. Obrazový materiál som získaval tak, aby zo záberu nebolo možné spoznať, kde bol fotený. O to tu predsa nejde.

Chcel som zachytiť, ako sa vedia zachovať jednotlivci, ktorí asi nemyslia na ostatných tak, ako by mali. Pretože to, čo po sebe zanechajú, v konečnom dôsledku znižuje účinnosť nášho hľadania vybraných titulov, na druhej strane zas klesá miera komfortu pre iných zákazníkov.

Aj takto sa sťažuje hľadanie nielen povestných „jednokusoviek“, ale pokojne aj početnejších kníh.

Ale som sa rozbehol :) Poďme na stručnú analýzu zozbieraných záberov.

Pri každom sa budem snažiť priblížiť vám, čo na ňom „nesedí“, prísť na možné „motívy“ a zamyslieť sa nad prípadnými dôsledkami konkrétneho typu „bordelu“. Miesta, kde som rozoznal situácie, za ktoré ľudia zväčša nemôžu, napríklad veľa ťažkých kníh v poličke a daný jednotlivec nemá fyzickú silu, aby titul vrátil späť a podobne, som nespracovával. Vyberal som len tie, kde rolu zohrali či už obyčajná lenivosť alebo vážnejšie prehrešky voči slušnému správaniu.

Zábery neradím podľa „závažnosti“, ale chronologicky tak, ako som ich zachytil. Zďaleka nejde o vyčerpávajúci prehľad. Na najväčšie „chuťovky“ zvyčajne narazím pri podrobnom upratovaní počas vlastnej pracovnej doby, vtedy však pri sebe nemám smartfón s foťákom :)

 

Ideme na to

Svoju púť som začal cestou MHD k prvej destinácii. Takýto pohľad sa mi naskytá pravidelne, či je kôš na zastávke plný alebo prázdny. Za toto nie sú zodpovední výrobcovia, ani reklamy. Odpadky a špaky vyleteli z konkrétnych rúk na zem a nie do smetnej nádoby. Snaha o ekologický život je fajn, ale niekde tu by sa mohlo začať :)

Začneme zľahka. Titul pristál na ploche len asi meter od miesta, odkiaľ bol vybratý, ale asi sa stratil :)

Nie, vážne, len taká malá lenivosť dať knižku naspäť. Keď sa ich však nazbiera viac, knihomolníkov to veru nepoteší, zdržuje to napríklad od vykladania, ktoré je potrebné, aby sa novopríchodzí tovar dostal tam, odkiaľ sa môže predať.

Mierny prípad kôpky kníh, tu aspoň položených v blízkosti ich sekcie. Bežne nachádzame aj podstatne väčšie. Nemáme nič proti prezeraniu viacerých titulov a nerušenému výberu, skúste ale na vec ísť postupne – zobrať povedzme tri či štyri, skrátka primeraný počet, kuknúť, ak sa nepáči, vrátiť na miesto.

Ak si nepamätáte, odkiaľ ste ich zobrali, vždy sa nájde aspoň jeden knihomolník v blízkosti. Toho stačí úctivo požiadať, či by knižky vrátil, kam patria. Ak sa veľmi ponáhľate, pokladne sa zvyknú vyskytovať blízko vchodu do predajne, nie je problém, ak ich necháte tam, knihomolníci sa už o ne postarájú :)

Dotyčný si odbalil nástenný kalendár a dúfam, že si ho nakoniec aj kúpil a neodišiel bez platenia (povedané eufemisticky).

Konkrétne pri kalendároch bývajú stolové bez fólie, tá chráni najmä väčšie nástenné. Aby nebolo nutné ju dávať dole pred kúpou a vystaviť kalendár riziku poškodenia, výrobcovia zvyknú na zadnú stranu dať ukážku rozloženia strán s jednotlivými mesiacmi, prípadne aj konkrétne obrázky.

Z času na čas sa mi stane, že takto objavím fóliu po drahšej knihe.

Malé didaktické okienko. Tituly nechodia zabalené preto, aby vám efemérni „zlí obchodníci“ zabránili omrknúť si tovar pred zakúpením. Jednak chránia knižku pred poškodením, inokedy to vyžaduje dodávateľ či autor. Ak si chcete takto ošetrený titul prezrieť, stačí osloviť niekoho z osadenstva knihomolníctva.

Po prezretí zvážite, či knihu chcete a kúpite si ju, alebo ju vrátite knihomolníkovi či na pokladňu na opätovné zabalenie.

Ak by sa titul poškodil a vy ho nezoberiete, predaj inému zákazníkovi sa týmto sťažuje, keďže každý chce knihu v čo najlepšom stave, najmä ak ide o darček.

Svojvoľné rozbaľovanie vidia knihomolníci len neradi. Skúste sa riadiť uvedeným odporúčaním a budú spokojné obe strany :)

Takéto zábery nie sú v detských oddeleniach nič neobvyklé. Na obrázkoch vidíte ešte veľmi mierne ukážky. Do istej výšky sa dá neporiadok vysvetliť šantením dieťaťa, paradoxne však väčšinu podobnej výzdoby zaobstarajú dospelí.

Zoberú kvantá kníh a pri tých haldách, ktoré plnia detské oddelenie, je takmer nemožné pre bežného človeka vrátiť ich na správne miesto. Nad motívom, prečo neoslovia obsluhu, aby založili knižky naspäť a umožnili tak ich bezproblémové hľadanie v budúcnu, ale kôpky skrátka „prásknu“ na náhodne zvolené miesto, môžem len špekulovať. O pozitívny príklad pre ratolesti rozhodne nejde ;)

Čo je ťažké na znovunasadení prebalu na knihu? Fakt netuším, ale dotyčný alebo dotyčná by vám to isto vysvetliť vedel/-a.

Stáva sa aj, že už nájdeme len prebal a kniha nikde.

Do hláv nevidím, neviem teda určiť, čo také behá po rozume niekomu, kto si nedá ani takto minimálnu námahu.

Titul na zábere je zjavne len tak pohodený, bez úmyslu ho vrátiť na miesto.

Chúďa kniha. Pekne vystavená, čakala na nového majiteľa, dočkala sa však len baranidla, ktoré ju neúctivo knokautovalo na zem. Nasledoval nenápadný útek z „miesta činu“.

Kniha je síce pekne zarovnaná vzhľadom na zvyšok, ale bez nádeje na predaj.

Narazil som aj na prípady typu „ninja“. Titul z vonkajšej strany úplne v poriadku, vnútri odtrhnutá hádam aj polovica strany, šikovne zakamuflovaná tak, aby to nebolo vidno. Založený na miesto, zarovnaný. Dotyčný sa zrejme viac ako o bezpečie knihy staral o vlastnú povesť.

Na tejto fotke vidíte hneď dve knižky tak blízko, a pritom tak ďaleko. Nie je jednoznačne jasné, či tu úradovala jedna alebo dve osoby, isto im však bolo jedno, kde knihy zanechajú. Alebo zas úradovala lenivosť? Ťažko povedať.

Krátko po vyhotovení fotky sa knihomolníci postarali o bezpečný návrat kníh na svoje pozície :)

Pomerne mierny záber na momentálne veľmi populárnu metódu zbavovania sa titulov, ktoré daná osoba nechce práve kúpiť.

Položí knihu na úplne iný titul a zarovná. Z uhlu na fotke je to zrejmé, avšak pre knihomolníka, ktorý práve hľadá knihu a na panel sa najprv pozerá zhora, môže predstavovať prekážku pri jej nájdení.

Pokiaľ teda už podobné konanie neočakáva. Ako ja. Som realista a za tie roky som zažil veľa metód kamuflovania pohodených kníh :)

S veľkou pravdepodobnosťou poctivý študent knihy Jemné umenie mať veci v p***. Zrejme však nepochopil, že absolútne náhodné pohodenie knižky úplne hocikde do tohto umenia nepatrí :D

Kôpky kníh, ak sa nachádzajú na miestečku, kde nič neblokujú, nás veľmi z miery nevyvádzajú.

Solídne nahnevať ale dokáže, ak dotyčný nazbiera haldu titulov a následne ju „picne“ na náhodný bod na druhom konci predajne.

Nie, rozhodne nejde o vydarený vtip. Ibaže by knižka pre malé deti a titul o jedle boli v skutočnosti novými fantasy bestsellermi :D

Menej ako 15 centimetrov. Spodný kus bol riadne zastrčený vzadu, popotiahol som ho mierne dopredu len pre účely fotky, aby bolo vidno tú úmornú vzdialenosť.

Či šlo o dospelého alebo o dieťa tu rolu nezohráva. Dospelý vie ten kúsok zdvihnúť ruku a dieťaťu by bolo zas fajn vysvetliť, že knižky sa dávajú na miesto, odkiaľ sme ich vzali :)

Kopečka niekoľkých kníh na inom titule, zarovnaná. Aj takto sa „strácajú“ jednokusovky.

Niekde popcorn, inde pohár z fast foodu s ešte nedopitým nealkom. Konzumovať niektoré jedlá a nápoje vám nikto nezakazuje, konieckoncov, čím viac v pohode ste, tým dlhšie strávite v knihomolníctve a zvyšuje sa šanca, že prispejete tržbou.

Avšak kýblik s popcornom alebo pohár s nápojom, ktorý sa môže pri páde rozliať, nie je pri výlete do knižného sveta práve najlepšia výbava.

Upraceme to, jasné, nechceme predsa, aby ostatní zákazníci stúpali po odpadkoch. Mrzí nás však, že sa stále vyskytnú jedinci, ktorým je to jedno :/

Nie, za stav na obrázku neviňte obsluhu predajne. Špaky a iné „šmakoviny“ sem zvonku privial vietor. Pointa viacmenej rovnaká ako pri fotkách zo začiatku článku.

Čo ľudia vonku zanechajú a neodhodia do koša, to nafúka vietor dnu…

Pán alebo pani je gurmán. Pozbieral knihy z viacerých sekcií a zbavil sa ich pre istotu v detskom kútiku, však viete, tie deti :D

Haha, naozaj vtipné, dostali ste ma. Podobne sa zabávajú deti, daný titul bol však príliš vysoko, aby naň dosiahol ktokoľvek menší ako priemerný tínedžer.

Nabudúce by nezaškodilo dať knihu tak, aby ju videli aj zákazníci, čo prídu neskôr, thanks :)

Holokaustová kniha medzi manažmentom a zarovnaná. Žarty prestavajú niekde v tomto bode.

Nikto z obsluhy nie je natoľko (dosaďte si príhodné prídavné meno), aby nedokázal rozlíšiť skutočný príbeh z druhej svetovej vojny od okolitých manažérskych titulov.

Zrejme išlo o nie príliš vydarený akože vtip zo strany zákazníka. Zároveň badať snahu o nenápadnosť. Ďalší z nemnohých dôvodov, prečo sa občas nevieme dohľadať jednokusovky.

 

Nech už hľadáte akýkoľvek titul, ak je dostupný na tej ktorej predajni, snažíme sa maximálne, aby sa aj našiel. Menej skúseným knihomolníkom často prídu na pomoc ostrieľanejší a spoločným úsilím sa zadarí. Najmä pri počtoch ako jeden alebo dva kusy je aj kvôli publikovaným situáciám niekedy pátranie po knihe hotovou detektívkou, ba až thrillerom.

Na ceste za vytúženou knihou myslite prosím aj na ostatných, ktorí sú práve na predajni, aj na tých, ktorí ešte len prídu. Oni si tiež chcú v pohode nakúpiť.

„Srandičky“ a iné excesy sa hodia do súkromia, nie do kultúrneho prostredia.

My si svoju prácu urobíme, ale na pohodové fungovanie knihomolníctva je potrebné, aby v rámci všeobecne známych pravidiel slušného správania spolupracovala aj druhá strana, teda VY, zákazníci.

Nič to nestojí, žiadnu námahu, ani nespôsobí diskomfort. Stačí len mať vôľu zanechať dobrý dojem zákazníka, ktorý rešpektuje aj viac než vlastné potreby a impulzy.

Takých vždy radi privítame :)

 

Na záver by som ešte rád v negatívnom zmysle slova pozdravil jedného staršieho pána. Práve som ukončil zber fotomateriálu, keď zrazu počujem *tsksk*, typický zvuk škrknutia zapaľovača. Pán si normálne „nasurovku“ zapálil cigaretu hneď vedľa hasiaceho prístroja. Poviete si, čo robím z komára t-rexa, keď dotyčný o pár sekúnd vyšiel von.

Aký level drzosti vyžaduje, aby človeka vôbec napadla taká blbosť, ako je zapáliť si vnútri knihomolníctva, aj keby išlo o Havany?

Môj mozog bol príliš v šoku, aby som stihol vytiahnuť smartfón založený vo vrecku bundy a cvakol.

Zdroj: svet.sme.sk / Počkaj, zajac!

Dalo by sa ešte pokračovať, ale niečo si treba nechať aj do ďalších článkov. Takže owle nabudúce :)

P.S.: Plienku s nutellou som našťastie naživo nezažil. V danej situácii by som sa asi zachoval veľmi neprofesionálne, sú isté hranice :D

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))