Denník N

Nekompromitujte Ústavný súd

Dôvera občanov v právny štát je naštrbená. Aj preto s nevôľou a počudovaním sledujem, akým spôsobom prebieha voľba ústavných sudcov.

Článok 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje podmienky, za akých môže byť občan Slovenskej republiky vymenovaný za ústavného sudcu nasledovne: „Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.

Nebudem sa venovať otázke, či docent Fico spĺňa stanovené podmienky, to koniec-koncov podľa zákona o rokovacom poriadku prináleží Ústavnoprávnemu výboru. Za problematickú časť celého schvaľovania odbornosti kandidátov však považujem požiadavku JUDr. Andreja Danka, ktorý nariadil členovi Ústavnoprávneho výboru, docentovi Kresákovi, aby šiel hlasovať. Zákon 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som prečítal niekoľkokrát. Nikde som však nenašiel zmienku o tom, aby mal predseda parlamentu právomoc poslancom prikazovať, či majú hlasovať alebo nie.

Tento zákon okrem iného upravuje postup pri hlasovaní výborov Národnej rady, ale aj spôsob, akým zákonodarný orgán navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky nádejných kandidátov pre Ústavný súd. V § 116a ods. 4 je uvedené: „Po skončení rozpravy, Ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave, vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu.“ Výbor rozhoduje uznesením, v tomto prípade nadpolovičnou väčšinou prítomných členov výboru.

Z dikcie zákona je teda zrejmé, že hlasovanie Ústavnoprávneho výboru prebehlo v súlade so zákonom, pričom výbor neschválil uznesenie, ktoré potvrdzuje to, že docent Fico spĺňa ústavné požiadavky (výsledok hlasovania bol 6:6). Nerozumiem preto dôvodom, ktoré hlasovanie spochybňujú, ale najmä správaniu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by mal byť príkladom a mal by vyžadovať, aby hlasovania Národnej rady, nech sú akékoľvek, vzbudzovali dojem dôvery u občanov tejto krajiny.

Ústavný súd je v demokratickom právnom štáte garantom ústavnosti a zábezpekou toho, že ľudské práva obsiahnuté v ústave a zákonoch nebudú len prázdnou literou, ale že budú skutočne rešpektované orgánmi verejnej moci a zároveň aj chránené. Práve to je totiž zásadný rozdiel medzi demokratickým právnym štátom a štátom totalitným, pričom nezáleží na tom, či ide o fašistický, nacistický, policajný či teokratický štát. Aj ústava z roku 1948 obsahovala široký výpočet práv. Problém bol v tom, že neboli dodržiavané a neexistoval orgán, ktorému by ľudia dôverovali, a na ktorý sa mohli obrátiť, ak sa cítili byť poškodení.

Ústavné právo je navyše tvorené nie len písaným zákonom, ale aj tradíciami, zvyklosťami, judikátmi súdov a pod. Jednou zo základných a dôležitých podmienok fungovania právneho štátu je aj dôvera občanov v justíciu. Ak občania nedôverujú súdom, tak právny štát kríva. Dennodenne sme svedkami toho, ako časť občanov berie spravodlivosť do vlastných rúk alebo naopak rezignuje, ak sa dostane do sporu s niekým, kto patrí do kategórie „náš človek“.

V roku 1924 v precedense R v Sussex Justices, ex p McCarthy sudcovia skonštatovali nasledovné: „Not only must justice been done, it must also seen to be done.“ V preklade povedané, „Súdy musia byť nielen spravodlivé (nezávislé), ale musia sa takými aj zdať.“ Celá táto situácia vzbudzuje v ľuďoch oprávnený pocit neistoty, že voľba ústavných sudcov je čistá politika a ochrana ľudských práv či demokratických hodnôt je odsunutá na vedľajšiu koľaj. O to viac, ak docent Fico povedal, že obsadenie Ústavného súdu ma v rukách parlamentná väčšina. Jeden zo sudcov Najvyššieho súdu USA (ktorý plní aj funkcie, ktoré ústava SR dáva do pôsobnosti ústavnému súdu), Felix Frankfurter (tiež politický nominant) sa vyjadril, citujem: „Súdy nie sú zastupiteľskými orgánmi. Nie sú vytvorené pre to, aby reflektovali demokratickú spoločnosť. Ich základnou kvalitou je odlúčenie založené na nezávislosti.“

V závere sa hodí položiť si otázku: Ide poslancom Národnej rady Slovenskej republiky o to, aby ľudia dôverovali Ústavnému súdu alebo sú v centre ich záujmu politické dohody a dôvera ľudí v právny štát je im ukradnutá?

Teraz najčítanejšie

Rastislav Jusko

Som doktorandom trestného práva na PEVŠ, a expertom ODS pre právo a ekonómiu.