Vysoké školy, začnite sa predávať!
Odpoveď na to prečo stále viac stredoškolákov odchádza študovať do zahraničia môže byť prostejšia ako sa zdá
Slovenské vysoké školstvo dlhodobo pritláča k zemi rad problémov od nevyhovujúcich internátov cez slabé prepojenie teórie s praxou až po zákernosť akademického prostredia. Ako dôsledok týchto problémov spoločnosť považuje rastúcu migráciu študentov do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky. Je však odliv študentov naozaj spôsobený kvalitou vysokých škôl alebo sa za ním skrýva niečo iné?
Čo je kvalita?
Kvalita vysokých škôl je pojem, ktorý hlasne rezonuje akademickým prostredím, no čím dlhšie sa o kvalite vedú diskusie, tým viac sa z nej stáva nedefinovateľný pojem. Tkvie kvalita v liberálnejšom spôsobe tvorby študijných programov alebo sa skrýva za mikromanažerským riadením presakujúcim všetkými úrovňami vysokej školy? Dosiahneme kvalitu vnútornými alebo externými auditmi? A vôbec, kto má najlepšie kompetencie vykonávať tieto audity a predpoklady určiť čo je kvalita a čo nie je kvalita? (Ešte by sme mohli doplniť, že kto má politickú odvahu povedať, ak niečo nie je nekvalita)
Ak o podstate kvality vysokého školstva nemajú jednoznačný názor ani predstavitelia vysokých škôl, tak myšlienka, že mladý človek, maturant, sa rozhoduje na základe kritéria kvality, môže pôsobiť naivne.
Kľúčové slovo je „trh“
Čiastočná odpoveď na to, prečo sa rozhodujú pre zahraničné vysoké školy sa ukazuje na aktuálne prebiehajúcich dňoch otvorených dverí a početných vysokoškolských veľtrhoch (v utorok, 29.1. sa v Trnave začala roadshow Kam na vysokú). Bohato zastúpené slovenské vysoké školy pôsobia na týchto veľtrhoch v porovnaní s českými školami marketingovo podvyživené, nehovoriac o porovnaní s rakúskymi a holandskými školami, ktoré za posledné roky úspešne prenikajú na náš trh.
Zahraničné školy majú na trhovisku vysokoškolského vzdelávania významný náskok. Aktívne budovanie mena, mediálnej prítomnosti, prestíže, no hlavne pozitívnych referencií šíriacimi sa medzi mladými ľuďmi viedli k rastúcej popularite zahraničných, hlavne českých škôl. Bola to dlhá a trpezlivá práca, ktorej najväčšie plody zahraničné školstvo ešte nezožalo.
Slovenské školstvo však tento proces ešte má šancu dobehnúť. Je k tomu však potrebných niekoľko zmien týkajúcich sa myslenia. Zmena myslenia v slovenskom akademickom prostredí je však náročnosťou na úrovni ľubovoľnej Herkulovej úlohy.
„Radšej mi, prosím, otvorte lebku, len po mne nechcite aby som sa snažil niečo zmeniť v našom školstve.“
Pozitívne referencie a budovanie prestíže vysokej školy je na seba nadväzujúci proces. A ak nie je kvalita a spokojnosť na strane študentov je nízka, nevznikne ani pozitívna referencia, a nezvýši sa tak prestíž vysokej školy.
Nekvalita sa predať nedá. Ak by nemenovaná regionálna škola na okraji západného Slovenska prezentovala samú seba ako stredoeurópsky ekvivalent Oxfordu, nešlo by o nič iné ako o zavádzanie budúcich študentov.
Problém však spočíva v tom, že aj kvalitné slovenské vysoké školy dlhodobo bagatelizujú potrebu kvalitného a efektívneho marketingu.
Ak si manažmenty vysokých škôl neuvedomia, že sa nachádzajú v 21. storočí a nevyužijú vo svoj prospech dobu, kedy marketingová viditeľnosť sa rovná úspechu, tak sa počty študentov budú aj naďalej znižovať. Avšak časy, kedy sa nad znižujúcimi počtami študentov dalo mávnuť rukou so slovami, že ide o „súčasť demografickej krivky“ sú na svojom konci.
Marketingové aktivity vysokých škôl sa, našťastie, začínajú prebúdzať, lenže je na mieste pripomenúť, že marketing sa nezačína pri perách z recyklovateľných materiálov a nekončí pri troch príspevkoch na Facebookovej stránke za týždeň.
Quo vadis, academia?
Čo by mali urobiť vysoké školy, aby si vybudovali a posilnili svoju prestíž? Súčasne vyvstáva ďalšia otázka, a to, či prestíž vysokého školstva leží len na pleciach vysokých škôl. Nezabúdajme, že je tu niekoľko externých faktorov, ktoré poškodzujú meno vysokého školstva, ako napríklad obchádzanie akademickej etiky ústavnými činiteľmi.
Aj keď sú to silné faktory, hlavná zodpovednosť za súčasný stav ostáva na vysokých školách, a preto je aj na ich zodpovednosti náprava svojej reputácie. Treba vystúpiť zo zatuchnutého tieňa vedecko-výskumnej (zdanlivej) nadradenosti, nahradiť vedúce štruktúry a nazerať na potreby a ciele mladých ľudí optikou mladých ľudí a nie cez záujmy priemyslu alebo akademikov, vrastených do akademických štruktúr.
Druhá strana mince
Pri bližšom pohľade na širšiu spoločnosť by však nebolo spravodlivé viniť len vysoké školstvo z jeho klesajúce prestíže. Ak sa média zameriavajú primárne na problémy (čo nie je zlá vec), ak bude veda školstvo na chvoste záujmov slovenských vlád, a ak sa vysoké školy budú aj naďalej rozpačito predávať, uvidíme, že sa pred nami vynára komplexný spoločenský problém vo forme utkvelej predstavy, že vysoké školstvo u nás je zlé. A to je problém, o ktorom riešení nepíše žiadna marketingová príručka.
Ďalšie moje texty nájdete tu, napríklad o najlepšom sci-fi, o ktorom ste nepočuli.