Denník N

Malý chrípkový report z Magistrátu.

Nástup do práce na Magistráte znamená zlom. Zrazu sa stanete niekým na druhej strane barikády. Ste súčasťou „moci“, ale najmä zodpovednosti. Už ste to vy, čo za to môže, už sa nedá povedať, že nemáte informácie – aj keď ich spočiatku naozaj nemáte.

VÝHODA PLÁNU B

Ak niekto počas kampane podceňoval Matúšov Plán B, ktorý vyšiel knižne a ktorý je prístupný pre všetkých, dopriala by som mu zažiť takéto „prepriahanie“. Na každom stretnutí máte k dispozícii prácu stovky odborníkov, môžete sa naň odvolávať. Je upokojujúce, ak môžete sebe aj ľuďom, s ktorými idete pracovať, s čistým svedomím povedať: „Mám tú česť byť teraz členom jeho tímu, ľudia mu dali mandát naplniť jeho predstavu o riadení mesta“.  Je pravda, že na začiatku idú procesy tuhšie, na prvé zastupiteľstvo máme podklady vedenia zasadnutia pripravené takmer od slova doslova. V duchu sa s porozumením zabávam na Matúšovom: „Dávam hlasovať. 44 hlasovalo ZA, 0 bolo PROTI, 0 sa ZDRŽALO. To máme teda 0:0.“

Tím sa zohráva, ľudia, ktorí na magistráte ostali, dávajú takmer bez výnimky nadšené spätné väzby. Rovnakú krvnú skupinu cítite pri každom kontakte, moje skúsenosti z predchádzajúceho poslancovania a Tánine skúsenosti z práce na magistráte sú na nezaplatenie. Juraj bez zaváhania dopĺňa tím. Matúš predstaví svoj tím pred verejnosťou, dovnútra si zadefinujeme priority. V rámci mojej gescie tém „sociálne veci“ a „kultúra“ je priorita jasná:

NÁJOMNÉ BÝVANIE

Hneď na prvom zastupiteľstve využijeme predkupné právo a odhlasujeme odkúpenie ubytovne na Habánskom mlyne. Radosť, že máme v slušnom stave nehnuteľnosť, ktorú je možné rýchle zrekonštruovať a my môžeme mať prvé byty, je zatiaľ potenciálna. Právne nejasnosti sa dávajú do pohybu, tak ako takmer okolo všetkých nehnuteľností v Bratislave.

Rozbieha sa séria stretnutí a rokovaní. Občas pomáhajú náhody, viac krát prekvapujúce. Napríklad priamo na vianočnom večierku sa dozviem, že existuje analýza 30 mestských pozemkov a lokalít, ktoré sú na mestský development viac či menej vhodné. Na druhý deň s údivom listujem v graficky vkusne spracovanom materiáli, ktorý bol odložený „v šuflíku“.  Ako dlho, sa radšej nepýtam. Ukážem ho Matúšovi, zdieľa moje nadšenie. Nasledujú stretnutia s vytipovanými členmi pracovnej skupiny, so zamestnancami, ktorí sa téme venovali, s odborníkmi.

OHLASUJÚ SA ŠTÁTNE INŠTITÚCIE …

Ľudia zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z ktorého Bratislava dodnes nevyčerpala ani euro. Kontaktujeme sekciu bytovej politiky a mestského rozvoja. Záujem stretnúť sa má štátny tajomník. Ľudia na ministerstve, ktorí robia skvelé veci o mestskom rozvoji a zapájajú sa do medzinárodných projektov, mi v čomsi pripomínajú ľudí na magistráte: skvelí odborníci, ktorí čakajú na svoju príležitosť. Takmer všetci sa tešia, že sme tu, že chceme spolupracovať, potrebujeme len nájsť spôsob. Dostávame pozvanie na účasť v legislatívnej skupine, ktorá pripravuje novelu zákona o nájomnom bývaní so zdôvodnením, že snáď sa niečo podarí pripraviť aj pre Bratislavu.  O 5 minút dvanásť.

Medzitým mapujem jestvujúci stav nájomných bytov v Bratislave – všetkých – mestských vlastných, zverených, mestskočasťových. Potrebujeme vedieť v akom sú stave, aká je ich „izbovosť“.  Táto informácia ako komplexný údaj neexistuje. Stanovíme si termín, sme však odkázaní na priority a tempo mestských častí.

Stretnutie s nešťastnými obyvateľmi reštituovaných nájomných bytov k dlhotrvajúcemu sporu ma dovedie k informácii, že Bratislava je podielnikom vo viac ako 70 mestských domoch bytoch. Na stretnutí s právnikmi reštituentov zaznie aj jedno z možných riešení, odkúpiť podiely aspoň tam, kde máme väčšinu.

Presne vidím, čo sa vám začalo preháňať mysľou. Bratislava sa postupne stane vlastníkom historických nájomných mestských domov a palácov, ktoré tvoria zlatú kostru tohto mesta a ktoré nám padajú na hlavy napriek tomu, že ide o národné kultúrne pamiatky. Áno, do tejto kategórie patrí aj lekáreň U Salvatora na Pánskej ulici. Pýtam si podklady, dozvedám sa, že tu je to 50/50. Nie, netešte sa, nebudme prví, kto o tom bude chvíľu snívať.  

A možno aj niečo vymyslíme…alebo sa aspoň pokúsime.

… AJ INVESTORI

Naša aktivistická iniciatíva s Táňou, aby bolo Hlavné námestie po požiari krajšie, smeruje k dohode, že Kooperatíva, ktorej vyhorená budova patrí, čo najskôr vyrobí plachtu so zobrazením budovy bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky. Oceňujú náš záujem, dohadzujem im našich pamiatkárov, teda môjho muža odvedľa, nech sa veci pohnú a nemusia čakať. Ako vedľajší produkt dostávam do daru ďalšie rokovanie s predstaviteľmi Kooperatívy, na ktorom nám predstavujú svoj záujem investovať dlhodobé zdroje do dostupného nájomného bývania v Bratislave po vzore svojej matky v Rakúsku.

Plánujeme stretnutia s Bratislavskou župou, ktorá je vlastníkom ďalších pozemkov na území hlavného mesta. Máme ich vytipované.

S Borisom, šéfom pracovnej skupiny, si kladieme za cieľ do konca februára mať vytipovaných 5 lokalít , o ktorých sa začneme seriózne baviť.

Obaja poznáme situáciu v Prahe, kde nepomer ponuky a dopytu a dlhodobo neaktivne milióny euro investovaných v pozemkoch kvôli zablokovaným schvaľovacím procesom, spôsobili taký kritický stav, že mesto zvažuje jednorázové nesystémové opatrenia. Dostupné bývanie v Prahe, nielen nájomné ale aj do vlastníctva, je takmer nedosiahnuteľné.  Ešte nie sme tam, ale nemáme k tomu ďaleko.

CHCEME POMÁHAŤ

A stále myslíme aj na ďalšiu formu nájomného bývania, ktorá bude súčasťou nášho plánu. Ide o koncept „hausing first“, ktorý sa úspešne rozbehol v Brne.

Zatiaľ čo teda s mojím tvoriacim sa tímom mapujeme celý terén o nájomnom bývaní v Bratislave, vo vedľajších kanceláriách bežia doslova od prvého dňa nekonečné stretnutia k odsúvaným „horiacim“ megaprojektom – spustenie výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 a zároveň  požiadavka developera zatvoriť bulvár Mlynské nivy na niekoľko mesiacov.  Matúš si to uvedomuje, jeho a Tánine nasadenie je enormné. Občas som účastníkom niektorých stretnutí, keďže sa týkajú Ružinova.

Do toho normálny sneh ako v zime, ale aj nenormálne zazmluvnenie z čias predchodcov. Matúš sa nevyhovára, navrhuje a vyžaduje všetky možné zlepšenia. Ide doslova 24 hodín bez prestávky.

A aby som nezabudla na pár perličiek , ale naozaj len ilustratívne:

  • Počas Vianoc riešim krízovú situáciu – na svoje meno objednávam magistrátne auto, prevážame v priebehu hodiny dvoch handicapovaných ľudí bez domova na invalidných vozíkoch do nášho zariadenia. Pracovník magistrátu, ktorý krízu v teréne riešil,  mi príde poďakovať za osobnú angažovanosť, inak by vraj tí ľudia zamrzli. Mne to prišlo normálne.
  • Dostanem príležitosť prezentovať Matúšovu víťaznú kampaň na celosvetovej konferencii CO-GOVERNANCE  Mutual responsibility in cities today v Ríme. Niektorí účastníci na mojej prezentácii sú dojatí a ďakujú mi. V záverečných zhrnutiach z konferencie ako mesto nádeje sa aj vďaka našej prítomnosti spomína Bratislava. Zoznámili sme sa s Ximenou Samper, šéfkou komory architektov v Kolumbii a dcérou spolupracovníka (94) Le Corbusiera a Fredericom Restrepo, dvojicou teamu charizmatického Sergia Fajardo, ktorý „vallovským“ spôsobom obsadili radnicu v Medellíne v Kolumbii. Posúva nás ku svojim kontaktom vo Viedni, kde spolupracuje so šéfom rozvoja nájomného bývania. Náhody neexistujú.  Viete si predstaviť, že Viedeň ročne postaví 40 000 nájomných bytov? Obaja svorne hovoria, že zmeny treba robiť rýchlo aj keď trvajú dlho, že dôležité je trvať na súťažiach a dodržiavať transparentné kritériá a hovoriť s každým, koho sa zmeny týkajú.

Presne všetko to, čo plánujeme robiť aj my.

Na záver NIEČO ZO SOCIÁLNEHO….

Bez diskusie ideme dodržiavať zákon, ktorý mestám ukladá vyplácať finančný príspevok na prevádzku pre odkázaných občanov Bratislavy, umiestnených aj u neverejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb. Na môj podnet sme urobili odhady počtov klientov v týchto zariadeniach, ktorí majú trvalý pobyt v Bratislave. Bude to nová položka v rozpočte, nie malá.

Chceme dodržiavať zákony a nechceme túto pomoc našim odkázaným odopierať. Je to jeden z najtichších hlasov v meste, ktorý chceme počúvať.  Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR to nazvala prelomovým okamihom.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a jedenásť vnúčat.