Denník N

Nájdeme ešte na Slovensku skutočné rieky? Slobodné, čisté, plné života? Také rieky strácame.

Poznáte skutočnú rieku? Alebo si takú pamätáte z detstva? Chytali ste v nej ryby či raky?  Rieka tiekla ako chcela a jej brehy boli plné stromov.
Takých riek máme stále menej. Už takmer polovica slovenských riek nie je v dobrom ekologickom stave – vyrovnali sme ich korytá, vybetónovali brehy, postavili na nich viac ako tisíc bariér. Znečisťujeme ich odpadom z priemyslu či dusičnanmi z poľnohospodárstva, vysušujeme ich bočné ramená.

Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No stále si nedostatočne uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Zmeny na riekach nie sú tak viditeľné, ako holé svahy v národných parkoch. Ale pre zachovanie života na Zemi sú rieky kľúčové.

V tomto blogu by sme vám radi predstavili znaky skutočnej rieky. V ďalšom blogu zase upozornili na to, akými spôsobmi naše rieky ničíme.

Ak vám záleží na zachovaní dobrého stavu slovenských riek, podporte ich ochranu v práve prebiehajúcej kampani #ProtectWater. Svojim podpisom poviete, že nesúhlasíte so zmiernením kľúčovej Rámcovej smernice o vode, ktorú teraz prehodnocuje Európska komisia. Práve smernica zaväzuje krajiny vrátane Slovensko, aby riekam vrátili dobrý ekologický stav.

Skutočné rieky slobodne tečú krajinou

Ak by sme si prirodzenú rieku fotili trebárs desať rokov vždy z toho istého miesta, zistili by sme, že každý rok vyzerá o čosi inak. Na jednej strane sa viac zareže do brehu, na druhom vznikne štrková lavica, do koryta spadne strom, pred ním prúd vyhĺbi hlbočinu a vedľa vznikne plytčina. Niekde strhne rieka celý breh, inde naplaví ostrov. Jej bočné ramená sa prehlbujú, alebo naopak zanikajú a na inom mieste vznikajú nové. Ak by sme si namiesto desaťročia predstavili zmeny za sto alebo viac rokov, boli by ešte výraznejšie. Z toho vyplýva, že rieka nie je len voda. Rieka je súčasťou riečnej krajiny – to sú aj jej brehy, priľahlé lesy, kroviny a mokrade.

Cesta vody začína v horách. Tam padne najviac zrážok a na ich svahoch voda vsiakne pod zem alebo vytvára povrchový odtok. Rieky tu začínajú ako pramene, mohutnejú, hľadajú „cestu menšieho odporu“, ale keď treba, pohnú aj skalami. Tvoria divoké horské bystriny, postupne priberajú prítoky a vytvárajú rieky, ktoré sa elegantne rozlievajú v nížinách. Tento cievny systém privádza do krajiny život a vracia vodu do obehu.

Skutočná rieka nie je ovplyvnená človekom. Rieka komunikuje s okolím, voda, sedimenty a iné prírodné materiály sa pohybujú bez prekážok. Zvieratá v nej môžu migrovať v smere, ale aj proti prúdu. Rieka sa v závislosti od zrážok zväčšuje a zmenšuje, dopĺňa zdroje podzemných vôd. Taká je rieka Belá – naša posledná divočiaca rieka, ktorá vás atmosférou prenesie do iného sveta. Pri každej povodni mení koryto. Zaplaví okolité lúky a lesy, tzv. riečnu nivu, po dne vlečie kamene, unáša a ukladá stromy. A keď voda opadne, tečie Belá často inde ako pred povodňou. ©Jozef Fiala, Arolla Film 

Skutočná rieka má mnoho zákutí a štruktúr, na jej okrajoch je podmáčaný les. Z brehov môžu do vody pretŕčať korene, pod ktorými sa ukrývajú raky či ryby. Mŕtve drevo – kmene a konáre stromov, ktoré spomaľujú odtok, vytvárajú úkryty pre vodné živočíchy a podmieňujú vymieľanie hlbočín, v ktorých sa zdržujú ryby. ©Karol Kaliský, Arolla Film

Prúdenie je jedným zo znakov skutočných riek. V prúdivých úsekoch žijú iné organizmy, ako v tíšinách. Súvisí to aj so sedimentom. V prúde sú väčšie kamene až balvany, v tíšinách je ukladaný jemnejší sediment až bahno. Na štrkových ostrovoch, ktoré vznikajú na brehoch riek, rastie napr. vzácna myrikovka nemecká či hniezdi kulík riečny. Pre ľudí sú prístupovým miestom k vode. ©Andrea Rúfusová, WWF Slovensko

 Skutočné rieky sú plné života

V riekach žijú mnohé organizmy, nielen ryby. Od mikroskopických až po giganty. Od baktérií, jednobunkovcov, húb, rias, machov, rastlín, po široké spektrum bezstavovcov – od pavúkov, pijavíc, chrobákov, mäkkýšov, kôrovcov, ploskúľ, vodného hmyzu, po stavovce – ryby, ale aj mnoho cicavcov, vtákov, obojživelníkov, hadov, plazov, ktoré sa pri vode vyskytujú a potrebujú ju k životu. V hlbších úsekoch tokov, medzi ponorenými konármi stromov, alebo pod vymletými brehmi a naplaveným drevom či skalami sa ukrývajú raky. Tam, kde rieka vytvorila vysoké pieskové brehy hniezdia vtáky, ako rybáriky či brehule.

Od riek sú však závislé aj živočíchy, ktoré nežijú priamo v nich či na ich brehoch. Nielen jelene, ale aj vlky a medvede možno vidieť brodiť rieky. Aj preto je dôležité, aby boli korytá riek a ich brehy prirodzené a zvieratá sa mohli bezpečne dostať k vode, potrave či prejsť na druhú stranu.

V prípade, že rieka eroduje vyšší svah, na brehu vzniká stena, ako stvorená na hniezdenie vtákov, rybárikov riečnych (na fotografii), brehúľ či včelárikov. ©Karol Kaliský, Arolla Film

Prirodzené brehy riek sú dôležité aj pre úkryty predátorov, akými sú vydry. Ryby lovia v hlbočinách, ale stolujú najčastejšie na brehoch. Pozorovať vydriu rodinku patrí medzi najkrajšie zážitky v živote. ©Adam Baštek, Arolla Film

Skutočné rieky sú plné potravy

Jedným z najzaujímavejších princípov fungovania riečnej krajiny je to, odkiaľ sa v rieke berie potrava. Práve to vysvetľuje, prečo je dôležité, aby boli rieky prirodzené a nenarušené človekom. Ak si predstavíte horský potok, zrejme sa vám vybaví obraz rýchlo prúdiacej vody, jej hukot, príjemne vlhký vzduch a chlad, ku ktorému prispievajú okolité stromy. Takéto úseky sú rýchlo prúdiace, úzke a zatienené, preto do nich nepreniká veľa slnečného žiarenia. Väčšina organizmov je v nich odkázaná na prísun potravy zo suchozemského prostredia – na listy stromov. Medzi najobľúbenejšie patria listy jelše, naopak listy ihličnanov obsahujú fenoly, a preto nie sú veľmi chutné a ľahko stráviteľné.

Listy najprv kolonizujú mikroorganizmy a huby, natrávia ich a listami sa potom živia tzv. drviče. Drvia mäkké tkanivá, až kým z listov zostane len žilnatina. To je všetko? Nie. Pri drvení listov sa do prúdu uvoľňujú ich čiastočky a spolu s nestrávenými zvyškami drvičov túto hmotu unášaná prúd, kde živí nižšie časti tokov a organizmy v nich. V nižších častiach riek, kde už preniká viac svetla, pribúdajú i ďalšie zložky potravy – nárasty rias na skalách, machy, vodné rastliny.

 Medzi najbežnejšie druhy drvičov patria kôrovce – kriváky (Gammarus sp.). Pripomínajú svojich morských príbuzných – krevety. Pohybujú sa bokom, a často ich nájdete práve na listoch, alebo na kusoch ponoreného dreva. ©Matej Žiak, wildlifephotobrothers.com

Zaujímavou skupinou vodného hmyzu sú potočníky. Vedia tvoriť schránky aj siete vďaka hodvábnemu vláknu, ktoré tvoria pomocou orgánov na spodnej strane hlavy. Ak sa vyskytujú v prúdivých úsekoch, ich schránky tvoria hlavne kamienky, aby boli ťažké. V menej prúdivej vode prikladajú vetvičky či kúsky listov. Bránia sa tak i pred predátormi. Kto by chcel žuť kamene? Potočníky patria medzi vodný hmyz, čo znamená, že larvy nájdeme vo vode a dospelé jedince najmä na vegetácii na brehoch. ©Matej Žiak, wildlifephotobrothers.com 

Skutočné rieky sa vylievajú do okolitej nivy

Okolie rieky – riečna niva, je územie, ktoré sa v prípade veľkých zrážok a zvýšenia prietokov zaplaví. Aj to do veľkej miery súvisí s potravou. V nížinných riekach sa až 90 % potravy dostáva do toku pri záplavách. Vylievanie vody z koryta je zároveň najúčinnejším protipovodňovým opatrením. Zaplavením riečnej nivy vznikajú dočasné jazierka a ramená, ktoré sú domovom pre obojživelníky, ryby, ale aj hmyz či kôrovce. K nížinnej rieke patrí sieť ramien – cez niektoré preteká voda stále, cez niektoré občas, iné môžu byť od hlavného koryta celkom izolované.

Dočasné jazierko v povodí rieky Turiec je ideálne na liahnutie skokanov, či mlokov. ©Matej Žiak, wildlifephotobrothers.com

Ramená riek sú pokojným miestom na život. Slúžia na neresenie rýb a ako škôlky pre mladé jedince. Zvyčajne sa až väčšie ryby odvážia do hlavného koryta. Rameno rieky Morava. ©Andrea Rúfusová, WWF Slovensko

Skutočné rieky si zaslúžia našu pozornosť a ochranu

Zdravá rieka je teda živý organizmus. Nesie energiu aj živiny. Zúrodňuje polia. Pomáha udržiavať vodu v krajine, zásobuje podzemné zdroje pitnej vody. Svojou silou mení krajinu, je domovom rôznym živočíchom a je nevyhnutná aj pre zachovanie ľudského života.

Skutočné rieky však strácame. Podľa Vodného plánu Slovenska je viac ako 46 % našich tokov v zlom ekologickom stave.  A spolu s riekami prichádzame aj o živočíchy, ktoré v nich žijú. Podľa WWF Living Planet Report 2018 populácie sladkovodných živočíchov klesli vo svete za posledných 50 rokov v priemere o 83 percent. Slovensko na tom nie je lepšie, medzi najohrozenejšie druhy patria aj u nás práve sladkovodné živočíchy  –  ohrozených je až 70 percent druhov rýb a takmer všetky naše druhy obojživelníkov a plazov.

Ak vám záleží na zachovaní dobrého stavu našich riek, môžete to povedať teraz a podporiť podpisom zachovanie prísnej európskej Rámcovej smernice o vode  – najdôležitejšieho zákona na ich ochranu.  Európska komisia práve v týchto dňoch smernicu prehodnocuje. Smernica zaväzuje členské krajiny zhodnotiť stav svojich vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Hodnotenie stavu riek pritom nezahŕňa len znečistenie, ale i to, nakoľko sme rieku pozmenili výstavbou bariér, vodných elektrární či úpravou toku. Čas na nápravu sa Slovensku i ďalším krajinám kráti. Hraničný je rok 2027. I z toho dôvodu panuje obava, že sa niektoré krajiny či organizácie budú snažiť o zmiernenie smernice. WWF spolu s ďalšími organizáciami z koalície European living rivers preto spustilo kampaň  #ProtectWater, v ktorej vyslovili podporu prísnej smernici už tisíce Európanov.

Andrea Rúfusová, WWF Slovensko

Andrea Hajdúchová, WWF Slovensko

 

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.