Denník N

Známky sú hodnotením výkonov žiaka, nie jeho osobnosti

Blíži sa čas polročných vysvedčení. Ako by rodičia mali správne pristupovať k hodnoteniam svojich detí, na čo by nemali zabúdať a čomu sa v ich najlepšom záujme treba, naopak, vyhnúť? Ozrejmuje PhDr. Daniela Čechová, PhD., z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK).

Čas po Vianociach beží rýchlo, január býva v škole plný písomiek a skúšok, napäté sú deti i rodičia. Preto by som najprv rodičom poradila spomaliť, stíšiť sa a rozpomenúť sa na svoje školské roky. Aké to pre nich bolo, keď prišli domov s vysvedčením, ako sa cítili, ako reagovali ich rodičia, čo si vtedy mysleli. Má to dva dôvody. Jednak im to môže pomôcť nastaviť sa viac empaticky na svoje dieťa, „vojsť do jeho kože“ a precítiť jeho emócie. Jednak si môžu rodičia viac uvedomiť, prečo sú pre nich známky dôležité. V rámci medzigeneračného prenosu rodičovstva platí, že zážitky prežité v detstve, v spleti rodinných vzťahov, sa odtlačia do nášho nervového systému. Tento prenos je implicitný, je to tvorivá odpoveď na situáciu v rodine, rodinnú atmosféru, modely a hodnoty v rodine. V reakciách dnešných rodičov na vysvedčenia svojich detí sa odrážajú hodnoty a správanie ich rodičov, i keď si to neuvedomujú.

V tejto súvislosti je vhodné poznať odpoveď na otázku: „Čo chcem, aby z môjho dieťaťa vyrástlo?“ V momente, keď vidíme nie celkom dobré vysvedčenie svojho potomka, je vhodné pripomenúť si, čo má byť cieľom našej výchovy. Málokedy v mojej praxi mi klienti rodičia povedia, že chcú, aby ich dieťa dosahovalo vysoké výkony, úspechy. Väčšinou vravia, že chcú, aby ich deti boli šťastné, vedeli sa rozhodovať, robili to, čo ich baví, boli spokojné a podobne, len na to v kritických situáciách zabúdajú.

Foto UK: Vladimír Kuric

 

Ako by sme sa teda mali ako rodičia konkrétne zachovať, keď deti prinesú domov svoje polročné vysvedčenia?

Pripraviť sa na to, premyslieť si, čo povieme, čo urobíme

Ak sa svojmu dieťaťu venujeme, máme prehľad o jeho škole a známky na vysvedčení by pre nás nemali byť prekvapením. Príprava robí majstra. Ak sa pripravíme, budeme reagovať výchovne, s dôrazom na dlhodobý cieľ rodičovstva, nie splašene a nerozvážne, pod vplyvom negatívnych emócií.

Nedať ani neverbálne najavo, že sa hneváme

Známky dieťaťa nie sú výrazom jeho inteligencie. Nie sú ani prediktorom úspechu v živote. Ak dáme najavo hnev, deti, najmä tie malé, si budú myslieť, že neschvaľujeme ani ich. Môžu o sebe začať pochybovať. Môžu si myslieť, že ich nemáme radi. Známky sú hodnotením výkonov žiaka, nie jeho osobnosti, ale deti to tak nechápu, dokonca ani vysokoškoláci.

Vyzdvihnúť úspechy a silné stránky vysvedčenie

Rodičom by som poradila zamerať sa na dobré známky, vidieť silné stránky dieťaťa v jeho vysvedčení. Môžeme si všímať zlepšenia v porovnaní s minulým rokom, menej vymeškaných hodín, viacej krúžkov, všetko, čo je možné oceniť. Kdesi som čítala príbeh o tom, ako reagoval jeden otec, keď vysvedčenie jeho syna tvorila jedna štvorka za druhou: „Pri takýchto známkach je jasná jedna vec: určite si v škole nepodvádzal.“

Nepreceňovať ani nepodceňovať hodnotu známok

Ak sme pokojní a vecní, dokážeme so svojimi deťmi o známkach diskutovať. Odporúčam vyhnúť sa komentárom: „Máš síce dvojku, ALE… keby si sa viac snažila, mohla si mať jednotku.“ Slovíčkom ALE negujeme prvú, možno povzbudivú časť vety.

Neporovnávať dieťa so spolužiakmi alebo súrodencami

Porovnávanie takmer vždy pôsobí demotivujúco. Aj žiakov s výbornými výsledkami poteší len v danej chvíli, prispieva však k úzkosti, keď sa im nedarí. Ak už porovnávať, tak porovnávať dieťa s ním samým, nadviazať na jeho minulé úspechy a vidieť jeho potenciál.

Pýtať sa svojich detí, nedávať inštrukcie

Rodičom radím, aby sa naučili viac klásť otázky než dávať rady a príkazy. Keď deti dostanú dobré otázky, spolu s pozitívnym záujmom rodičov, je to začiatok cesty, ako si seba viac uvedomovať, hľadať riešenia, učiť sa prijímať dobré rozhodnutia, robiť plány. Súčasne sú k svojim rozhodnutiam lojálne. Pôsobí tam úplne iná vnútorná dynamika než v prípade externej motivácie formulovanej rodičmi.

Viesť dieťa k orientácii na budúcnosť

Všetci zažívame úspechy i neúspechy, otázkou je, čo s nimi spravíme. Neúspechy môžu byť katastrofou, alebo skúsenosťou – výzvou. To, čo momentálne prežívame ako krízu, sa za určitých okolností môže v budúcnosti stať najlepšou vecou, ktorá sa nám udiala. Zlyhania sú potrebné, aby sme sa z nich poučili. Omyly sú súčasťou procesu učenia a zrenia. To je základ, na ktorom môžeme s dieťaťom pracovať na tvorbe plánu, ako známky zlepšiť.

Pomôcť dieťaťu nájsť jeho „vnútorných pomocníkov“

Rozprávajme sa s dieťaťom o jeho „vnútorných pomocníkoch“, ktorí mu môžu pomôcť jeho plány uskutočniť. Vyzdvihnime jeho schopnosti ako motiváciu, vytrvalosť, schopnosť koncentrovať sa, vypracovať detaily, dokončovať veci, učiť sa z chýb, dokonca i schopnosť využiť externé zdroje. Presvedčme dieťa, že je kompetentné a má moc rozhodovať o svojom osude.

Povzbudzujme, povzbudzujme, povzbudzujme

Ako povedal Rudolf Dreikurs, keby sme mali naučiť svoje dieťa jedinú schopnosť, mala by to byť odvaha. Znechutené a málo motivované dieťa je také, ktoré pochybuje o sebe a ľahko sa vzdáva. Veľmi chválené deti sa pri problémoch tiež vzdávajú. To je častý problém dnešných mladých dospelých, generácie mileniánov, ktorých nazývajú aj snehovými vločkami, pretože sa pri styku s realitou často roztopia. Pochvala totiž nie je to isté ako povzbudenie. Dieťa povzbudzujeme za snahu, úsilie, pokrok, prejavenú pomoc, a nie za grandiózny úspech či za to, že ráno otvorí oči.

Vytvárajme príležitosti, aby deti zažili úspech

Hodnota dieťaťa sa síce nemeria známkami na vysvedčení, avšak úspech je pre zdravý vývin dôležitý. Buďme ako rodičia citliví na to, aby sme využili možnosti, ktoré život prinesie, aby si naše deti mohli rozvíjať rozličné schopnosti, prispievali a cítili svoju hodnotu. Buďme tvoriví. Využime životné príbehy známych ľudí, literárne príbehy. Ponúkajme deťom podnety, aby si mohli robiť závery. Ako vychovávatelia menej rozprávajme. Niektoré deti nikdy nebudú mať samé jednotky, napriek tomu sa môžu cítiť schopné, zdravo sebavedomé a šťastné.

PhDr. Daniela Čechová, PhD.,
Katedra psychológie FiF UK
Zdroj: Naša univerzita, roč. 65, č. 5, s. 28 – 29

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslavuje 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.